Angel of darkness

Pripravila som si pre vás nový príbeh. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prajem vám všetkým príjemné čítanie.


Bolo ráno, oblohu zatemnili mraky a dážď surovo búchal na okná domov. Isabelle pomaly vstala z postele, keď začula hlasný hrmot a mala šťastie, inak by zaspala do práce. „A zase do práce.“- pomyslela si. Isabelle pracovala v obrovskom kníhkupectve, pretože knihy milovala. Isabelle Cross bola mladé, 25 ročné dievča, ktoré snívalo o perfektnom partnerovi a to bol dôvod, prečo je stále sama.
„Hej, Isabelle. Prídeš neskoro do práce.“- zvolala jej mama. Jej to už liezlo na nervy, ako ju matka stále z niečoho vyhrešila. „Ja viem, nepripomínaj mi to stále, som predsa dospelá!“- hnevala sa. Najradšej by bývala sama, no ešte nemala našetrené toľko, aby jej to stačilo ku samostatnosti. „Mala si ísť študovať niečo, čo by ťa viac uživilo…“- reagovala jej matka, keď počula, ako si Isabelle dudrala popod nos o tom, ako chce bývať sama. Na matkinu poznámku však už nereagovala, pretože vyšla z domu. Rozhodla sa, že dnes pôjde pešo, keďže milovala aj dážď. Dalo sa pri ňom premýšľať a to ona dnes potrebovala.
Zrazu jej zazvonil mobil. „Haló sestrička, zabudla si si doma niečo.“- v mobile sa ozval hlas jej sestry, Nicole. Isabelle si doma zabudla kľúče od vchodu kníhkupectva a tak okamžite vybehla naspäť domov.
V kníhkupectve odbilo osem hodín a Isabelle stihla otvoriť tesne, ale načas obchod. Zrazu jej znovu zazvonil mobil, tento krát to bola jej mama. „Zabudla si si doma obed.“- pripomenula jej. „To nič, niečo si objednám.“- odpovedala jej a zložila, pretože tu mala prvého klientka. „Želáte si?“- ozvala sa k nemu, keď videla, ako niečo hľadá. „Och, prepáčte. Hľadám knihu o starovekých jazykoch. Mal som ju doma, ale niekam zmizla. “- odpovedal jej klient. „Knihy s touto tématikou sú úplne vzadu. To hneď nájdete.“- s úsmevom mu poradila. Po niekoľkých minútak knihu našiel a vrátil sa ku Isabelle, aby za knihu zaplatil. „Vidím, že ste tu nová, slečna. Môžem sa opýtať na vaše meno?“- ozval sa ku nej, keď jej dával peniaze. „Vpohode, som Isabelle, a vy?“- opýtala sa ho. Bol mladý a pekný, a páčil sa jej. „Som Dean, Dean Winchester.“- prezradil jej svoje meno. „Mimochodom, tykajme si. Nenávidím formality.“- povedal s úsmevom. „Samozrejme, Dean.“- Isabelle sa usmiala a hneď mala lepší deň.
Dean rýchlo odišiel a niekoľko krát sa na Isabelle ešte pozrel. Akonáhle vyšiel z obchodu, Isabelle si vybrala svoju obľúbenú knihu a začala si čítať. Zákazníci začali chodiť a Isabelle iba sledovala, kedy niekto príde zaplatiť, ale knihu si stále čítala.
Prešla polka dňa a zrazu sa pri jej pulte objavil zákazník. „Môžem sa opýtať ohľadom kníh o mágií? Ráno tu bol môj brat, no zabudol kúpiť aj túto knihu. Mnoho kníh nám zmizlo, takže doplňujeme zásoby.“- povedal. „Takže vy ste Deanov brat?“- opýtala sa ho. „Áno, takže hádam, že ste sa už zoznámili.“- usmial sa. „Mimochodom, som Sam Winchester a kľudne mi tykaj.“- dodal. „Som Isabelle, teší ma Sam.“- Isabelle sa potešila ešte viac. Spoznať bratov v jeden deň, a ešte k tomu pekných, to bolo šťastie. „Knihy s takou tématikou sú úplne vzadu.“- prezradila mu a čakala, kedy ju nájde. Po niekoľkých minútach ju aj našiel a taktiež zaplatil a rýchlo odišiel.
Nastal večer, ale Isabelle musela ešte hodinu ostať v obchode a tak si pustila hudbu a pri hudbe čítala. Keďže bol večer, začala čítať horor. „Nemala by si večer čítať horor, keď ideš domov a ešte k tomu pešky.“- ozval sa majiteľ s úsmevom, volá sa Thomas. „Ja sa nebojím, nič sa mi nestane.“- Isabelle sa zľakla, no usmievala sa. „Onedlho ti končí smena, máš všetko hotové?“- opýtal sa. „Samozrejme, poupratovala som tu po zákazníkoch, peniaze mám prepočítané a už len čakám na teba a koniec mojej smeny.“- spokojne otvorila pokladňu a dala mu všetky peniaze, ktoré dnes získala od klientov. „Som rád, že tu pracuješ práve ty, na teba je spoľahnutie.“- pochválil ju. Dážď ustál a Isabelle sa pozrela von z okna. „Nechceš, aby som ťa odviezol domov?“- opýtal sa jej. „Nie, to je v poriadku, ja sa radšej prejdem.“- odmietla odvoz, chcela si vychutnať večernú prechádzku. „No ako chceš, ale nabudúce ťa už vezmem.“- jemne sa na ňu usmial a odišiel aj s peniazmi. Keď sa Isabelle pozrela na hodinky, zistila, že nadišiel čas obchod zavrieť. Isabelle nakoniec obchod zavrela a mohla ísť v pokoji domov.

0 komentárov k “Angel of darknessPridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close