Hry Bohov: Kroniky

Hry Bohov: Počiatok

 

Kroniky temného temného sveta od počiatku nášho príbehu.
Namiesto kde sme teraz nás zaviedlo veľa udalostí. Na počiatku boli veľké kráľovstva a školy kde bolo možné študovať nepredstaviteľné veci.

Všetko sa stalo minulosťou. Rozkvitnutí svet povädol a nastali vojny. Z náboženských dôvodov, rasových a klasika, túžba po moci. Aby jedni zničili druhých nezabíjali sa len navzájom, ale zničili aj pôdu aby už nič nerodila a všetko umieralo. Mágia ktorá bola použitá v tejto skaze dala priestor zrodiť príšerám.

To prinútilo tých čo prežili opustiť starý svet kým sa sami zmenia a prestanú byť ľuďmi. Šli do lesou, kam boli ešte pred koncom starého sveta zahnaní uctievači starých slovanských bohov. Uprchlíci keď už všetko zlyhalo a báli sa, začali hľadať ochranu u starých bohov a prosiť ich o pomoc. Bohovia ich vypočuli a prišli medzi nás.

To všetko dalo príležitosť ku zrodu osady „nové útočisko“. Vládli mu kňažky, ktoré malí silnú moc a ňou dokázali donútiť každého aby ich miloval. Však aby nedegradovali svoje poslanie tým, že musia riešiť politiku a obranu osady, pred démonmi. Zostavenie armády a vládnutie pevnou rukou nie je pre kňažky. Preto sa rozhodli nájsť a vymenovať starostu. Objavil sa mladý chlapec, ktorý sa neskôr stal starostom, ale ešte pred tým si všetkých získal.
Prihlásil sa do učenia ku kováčovi, kňažkám pomohol postavať svätyňu. Vďaka srdcu boha ktoré zložil dokázal vyhubiť vo veľkom poslednom boji démonov.
Za pomoci srdca, ktoré chlapec zložil a krvi démonov mohla vrchná kňažka oživiť jedného dobrého starého boha. Sestru bohyne, ktorá celú dobu pomáhala a chránila osadu. Objatie sestier ukončilo jednu epochu a starý svet sa stal minulosťou a nové útočisko sa stalo domovom.

 

Hry Bohov: Rokovanie Starešinou

 

                Nakoniec sa ukázalo, že mladý chlapec je posledný z kráľovského rodu, ktorý podľa legiend, mal mať vo svojej krvi dračiu krv. Svoj nárok si začal uplatňovať a chcel vybudovať kráľovstvo. Na zasadaní starých, ktorý malí aký taký vplyv a mali sa dohodnúť na pravidlách, ktoré by sa dali pomenovať už aj zákony.
Len dračia krv v jeho žilách horela a mladý chlapec, ktorý povedal, že sa stane vládcom povedal, že kňažky nepotrebuje a rozpúšťa ich. Vysmial sa bohom s ktorými sedel za jedným stolom a bojovníkom zocelených v mnohá bitkách, ktorý vytvorili vlastní silný pakt.
Otočil sa ku všetkých chrbtom. V domnienke svojej nedotknuteľnosti vytiahol presýpacie hodinky a čas kým sa presypu bol jediný čas kedy mohli niečo povedať a potom už nebudú mať možnosť prehovoriť. Svojím prístupom strácal podporu, ktorú získal a na konci rozdával pôdu každému kto si ju zažiadal až každá skupina bola sebestačné mala malé teritórium a „kráľovstvo“ ostalo prázdne a bol sám.
V šialenstve z neúspechu sa vrhol do divočiny a to bol jeho koniec.

Vzniklo veľa malých provincií a zdalo sa, že pokoj nového útočiska nič nemôže ohroziť. Však rituál na zrodenie boha, na ktorý bola použitá čierna mágia a v skutočnosti prehra démonov, bola len pasca, kde ich krv znečistila svätú pôdu. Vypukol záhadní mor a ľudia museli opustiť nové útočisko. Pokoj skončil.

Hry Bohov: Rok jedna

 

                Všetko vybudované sa rozpadlo morom, ktorý sa šíril navôkol a nik nevedel presne určiť ako postupuje.
V novej oblasti kam sa museli presťahovať zas tí čo chceli prežiť napriek množstvu frakcií, ktoré sa vytvorili zavládla anarchia. Mladý chlapec čo bol starosta bol preč a nenašiel sa vodca, čo by ho nahradil, lebo bolo viac tých čo by chceli veliť ako tých čo by ich aj reálne nasledovali. Chceli byť zvrchovaní vládcovia, ktorý sa nemusia nikomu zodpovedať. Žiadny z nich nemal dostatočne silné postavenie aby ho museli ostatný nasledovať a tým, že každý chcel vládnuť sám, tak pri prvej možnosti si všetci podrážali nohy.

                Začalo sa nekontrovateľné ťažiť všetko prírodné bohatstvo. Po tom ako sme prišli o lesy z dôvodu intenzívnej ťažby, nás opustili bohovia. Situácia bola neudržateľná.

                Ešte pred tým než bohovia odišli, jedna chcela jedna osoba zastaviť túto situáciu a bez vyvolania vojny. Kováč z osady „nové útočisko“ chcel všetkých spojiť. Sympatizoval s kňažkami a spojil s nimi svoje sily vďaka čomu získal podporu bohov. Pomohli mu zastať stabilné miesto, ktoré fungovalo na základe nejakých pravidiel a nie len na práve silnejšieho.
Ponukou stabilného miesta a zaistenia istého komfortu získal podporu mágov, ktorý sa stali v istom prenesenom význame bojovou silou. Cirkev, mágovia a kováč vytvorili alianciu, ktorá mala dostatočnú silu aby mohla zjednotiť malé frakcie. Od bojovníkov nakupovali materiál, čím na nad zamedzili aby na nich útočili, lebo by prišli o výhodné obchody a museli by čeliť vojne.

                Aj napriek tomu, že všetko vyzerá idylicky, tak je veľa skupiniek ktorým vyhovuje anarchia. Elfovia, ktorý sa cítia ublížený už so samotnej existencie ľudí.
Strata podpory bohov oslabila postavenie a preto, kováč chce zozbierať dosť mágie aby obnovil lesy a dúfa, že sa tým bohovia vrátia. Vlastní semena elfských stromov, ktoré v jednom roku narastú do plnej výšky a dokážu vytvoriť les vo veľmi krátkej dobe. Chce svet postavať zas z ruín.

                Z aliancie chce kováč vytvoriť kráľovstvo, ktoré pretrvá a nerozpadne sa. Chce novú rodovú líniu, ktorá spojí všetkých.

 

Kroniky Elfov

Kráľ zlodejov

                Ešte v dobách keď ľudia neboli tak rozšírení druh Elfovia mali obrovské kráľovstva a ich vrchu stál cisár, ktorý disponoval všetkým bohatstvom krajiny. To bolo rozdelené len medzi ním a hŕstkou jeho úradníkov, pričom jeho podaný nemali vôbec nič. Bohatstvo ktoré cisár nazhromaždil by dokázalo na tisícročia nasýtiť jeho celí ľud, ale aj napriek tomu tak neurobil.

                Na to aby sa poddaní vzbúrili im chýbalo vzdelanie. Zúbožení ľud nemal nádej vymaniť sa s pod otroctva až kým cisár nenechal potrestať jedného zo svojich úradníkov odobratím jeho majetku. Úradník mal syna a príkladne sa o neho staral aj keď z oboch boli žobráci. Aj napriek všetkému dostal syn dobré vzdelanie. Úradník po desiatich rokov žobrania ochorel jednej zimy a umrel. Syn na to reagoval tým, že zozbieral žobrákov a šli kradnúť a robiť škody. Žobrákov bolo tak veľa, že ani armáda nemala proti ich počtom šancu, napriek tomu, že veľa žobrákov zabili.

 

                Cisár sa snažil vyjednávať so synom úradníka, ktorý sa v tej dobe nechal prezívať kráľom zlodejov. Cisár žiadal rozpustenie žobrákov a nemôže mať ani kráľ zlodejov takú veľkú armádu. Kráľ zlodejov mu povedal, že akú veľkú armádu bude mať  rozhoduje predsa cisár.
Na tie múdre slová kapituloval a vládu dal do rúk kráľovi zlodejov, ale ten ju neprijal a povedal, že majetok by mal byť všetkých a nie len jednej osoby a stal sa prvým samurajom.
Cisár deň na to spáchal samovraždu a kráľ zlodejov prijal za svoju jeho dcéru ktorá mala vtedy len 7 rokov a začal ju učiť. Ona bola prvou predstavenou, ktorá priniesla zlatí vek a bolo sa jej umožnené reinkarnovať.

 

Zlatý vek

                Predstavená študovala ako jediná porazila kráľa zlodejov, čo jej bolo preurčené. Dokončila dielo kráľa zlodejov v jej ríši patrilo všetko všetkým a zároveň nikomu nič. Elf vlastnil len čo nosil so sebou.
Vybudovala veľké chrámy kde súčasťou viery bol aj tréning boja. Každý sa mohol učiť filozofiu, ktorá bola pretkaná bojom s ktorého urobili umenie.

                To sa nepáčilo ľudským kráľom, ktorý sa cítili ohrozený a v tej dobe už ľudia boli veľmi častým druhom.
zaútočili na chrámy bojovými strojmi a mágov aby ich zničili. Majstri elbských umení rozposlali po svete svojich žiakov, aby zachránili ich učenie a sami ostali brániť čo tu ostalo. Vedeli že sa nejedná o obranu, ale len získanie času, aby mohli utiecť ich žiaci. Ostala aj predstavená do poslednej chvíle velila svojím bojovníkom. Boj takmer vyhrali Elfovia keby ľudia použili silnú čiernu mágiu, ktorá sa spojila so zemou a zabila predstavenú.
Bojovníci predstavenej po tom ako urobili, vykonali posledné gesto a obetovali svoje životy v požehnanie, ktoré malo zaistiť že sa jej duša zase vráti.

                Keďže prežilo len málo Elfou a aj napriek tomu že mohli žiť veľmi dlho, splodiť potomka mohli len keď boli mladý. Z toho dôvodu muž čo nesplodil dieťa sa považoval za menejcenného. U žien sa očakávalo, že privedie na svet minimálne troch elfou a preto im nebolo umožnené ani bojovať kým nepočnú potomkov. Ženám preto nebolo umožnené slúžiť ako bojovnícky kým neboli tak staré aby už nemohli počať dieťa. Vravelo sa, že sa jedná o ich ochranu, ale šlo len o zachovanie druhu. Ženského potomka si vážila rodina viac a preto netrvalo dlho kým, nezačali užívať rôzne preparáty aby počali vždy dievča, čo malo za následok, že muži mali mierne ženský zovňajšok a väčšinová populácia boli ženy. Vďaka tomu mohli zastavať aj väčšinu hodnosti a stratili sa obmedzenia, však stále cítili istú zášť za minulosť.

Stagnácia

                Predstavená sa stratila a ulovia uhorievajú ľudí. Zničili lesy a chovajú sa ako choroba tejto zeme. Kde prídu, tam všetko chradne a umiera. Stáročia žili v pokoji, ale teraz ako sem prišli ľudia vedia, že jediné čo môžu urobiť je očistiť zem a splatiť dlh.

Pridaj komentár