Literárna výzva – Marec

Sedel som a bezmyšlienkovite som hľadel na svoj telefón. Opatrne som si mobil priložil k uchu a nesmelo sa pýtal .. „ áno prosím kto je na druhej strane“. Držal som telefón v ruke a tváril sa ako by mal čoskoro vybuchnúť. Hlas ktorý ku mne prehováral znel plechovo a strojovo ako tie hlasy ktoré hlásia stanice na vlakovej zástavke. „ viem že to bude znieť mierne desivo ale som to čo vy ľudia nazývate enigma … .Zhlboka som sa nadýchol a prehadzoval som si túto myšlienku v hlave ale nech som sa na ňu pozeral z ktoréhokoľvek uhlu nedávala zmysel … „ Tak je to tu zbláznil som sa“ vyšli zo mňa slová… „ nie nezbláznil ver mi aj keď ti to tak príde v širokom okolí si ty ten najnormálnejší … „prišlo mi to ako paradox že práve toto mi musel povedať neznámy hlas v telefóne…“

„ Dobre tak povedzme že ti verím ale prečo ja ??  prečo ja… a nie niekto iný ….“ snažil som sa pochopiť toto všetko … „ nedalo by sa povedať že iba ty svoje pôsobenie sa mi podarilo rozšíriť na takmer celú populáciu tejto krajiny , a momentálne si to ty kde experiment vyšiel“ pomaly ale isto som to začal celé chápať bol som laboratórne morča .. nie mi všetci sme iba veľké akvárium kde si niekto skúša nové hračky… „ takže experiment hovoríš… podarený pokus niečo ako tá sopka na sódu bikarbónu ktorá chrlí lávu iba v väčšom meradle …hovorím z nejakým vedcom“ čakal som že hlas v telefóne zmení tóninu melódiu alebo aspoň zakolíše ale on zostal stále monotónny „  a ako inak by som otestoval svoje pôsobenie keď nie plošnou aplikáciou je to najlogickejšie riešenie …“ . Kypel vo mne hnev každou vetou som bol viac naštvaný telefón so pevne zovrel v ruke a hodil ho o stenu kde sa rozpadol na súčiastky. „ môj telefón“ vyskočilo zo mňa skôr ako som si uvedomil že čo sa stalo a skočil som za ním.

Vzal som to čo z neho zostalo do rúk a vtedy mnou prešiel divný pocit … akoby čosi zo mna prechádzalo do teflonu svojou mysľou som cítil každú skrutku a každý drôtik . Moja myseľ akoby sama vedela čo robí a o chvíľku na moje počudovanie som mal v rukách môj mobil v pôvodnom stave … vypadol mi z rúk a ja som odskočil znovu o rohu miestnosti „ ano to je to čo som ti chcel povedať tvoje telo prešlo zmenou“ konštatoval sucho hlas.

Hľadel som na svoje vlastné ruky zo strachom a bal som sa čohokoľvek dotknúť …aj sám seba .. čo keď sa mi niečo stane … „ čo si mi to urobil“ kričal som hystericky do telefónu tak hlasno že to muselo byt počuť až von na ulicu.  „Ľudské telo je zaostalé ,pomalé a neefektívne ja som ho iba vylepšil“ oznamoval plechový hlas. Hľadel som na svoje ruky akoby boli pokryté morom alebo niečím ešte nebezpečnejším  spojil som ich ako pri modlitbe a čakal čo sa stane … Na moje počudovanie ale vôbec nič .. To už sa ale na povrch predieralo moje akademické ja ktoré bolo zvedavé a tužilo po odpovediach „ čo presne si so mnou urobil“ to už ale môj hlas znel o poznanie pokojnejšie…  „využil som prirodzené elektronické impulzy ľudské tela ako aj jeho bio pole ktoré ti dolujú myšlienkové prepojenie z neživými subjektmi „ suchá formulácia zaznela do tichého bytu ale namiesto odpovede dali ešte viac otázok … „ ale ako a hlavne prečo …“ odpoveď som už ale nedostal pretože telefón zhasol a hovor sa prerušil…

Chodil som po svojom byte ako hladný lev a robil to jediné čo mi zostávalo premýšľal som … všade navôkol je akýsi vírus ale kto ho vytvoril a hlavne prečo sa rozhodol ho testovať na nás … „myšlienkové prepojenie z neživými subjektmi“ rezonovalo mi hlavou … to akože dokážem komunikovať zo strojmi ??? Som teda aj ja sám stroj … do hlavy  mi vplýžila paranoidná myšlienka či som ešte človekom a či to nie je akýsi druh nervového kolapsu..

Opatrne som pristúpil k notebooku ktorý ležal stála na tom istom mieste kde som ho nechal ticho priadol v úspornom režime a dotkol som sa pravou rukou. V tejto polohe som strávil pár sekúnd a nič … nestalo sa nič …

Sadol som si na posteľ a položil ruku do dlaní … „ začína mi hrabať.. je to jasné“ a v tom momente sa do mojej mysle votrel neznámy akoby šepkajúc hlas… nehovoril slová ale obsah … akoby ste sa pozerali na obrázkové písmo iba toto všetko som mal ja v hlave. Informácie , texty všetko až ma z toho rozbolela hlava a musel som ten prenos násilím prerušiť … A práve v tomto momente mi došlo že môj život už nebude nikdy taký ako predtým …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *