Literárna Výzva: Marec

Literárna vyzva : Kapitola 3 Marec

Linda, Linda? Čo ti je?

Kika sa snažila zobudiť Lindu, ktorá odpadla na chodbe v jej byte, dlho ju nevedela prebrať tak sa ju snažila preniesť do postele.

Po chvíli sa Linda prebudila , veľmi ju bolela hlava.,, Ah , čo sa stalo?‘‘

Kika prišla do izby a vyrozprávala jej, že odpadla na chodbe a , že ju usela odniesť do posteľe. ,, Nepamätáš si náhodou čo sa ti stalo vonku?‘‘ Linda sa zamyslela.,, Niečo áno …videla som Mateja…a potom viem že, vonku bol nejaký divný človek, a niekto ho zastrelil…ale..ďalej si moc nespomínam, ako som sa dostala do postele?‘‘ Kika si vzdychla. ,, Musela som ťa vlastnoručne dostať do postele, vieš že si strašne ťažká? Mala by si schutnúť!‘‘Linda prekrútila očami.,, bože zas nepreháňaj keby cvičíš tak by si sa nesťažovala, veď pozri aká si tenučká!,, chytila ruku Kiky a začala ju mačkať, po chvíli jej len držala ruku.,,Hm… Linda? Už tri minúty mi držíš ruku… čo sa stalo vonku?‘‘ Lindka Kike stisla ruku esšte viac. ,, Videla som Mateja herca… ale ďalej neviem čo sa s ním stalo, ale niečo sa deje vonku Kikuš musíme vypadnúť z mesta!‘‘ Kika nerozumela poriadne o čom Linda hovorila ale ostala kľudná a len s úsmevom na perách odpovedala.,, Všetko bude v poriadku dokým máme jedna druhú nie?,, Linda v tej chíli niečo pocítila v hrudi, nevedela to popísať, vedela len to že ten pocit pozná, ten pocit cítila vždy, keď sa do niekoho zamilovala.,, Ten jej krásny bezstarostný úsmev , keď ho vidím, cítim sa ako keby žiaden problem neexistoval, stačí mi vidieť jej úsmev alebo len ju samotnú každý deň… a som šťastná.‘‘

,, Áno…. To áno…‘‘stiskla jej silnejšie ruku.,, Donesiem ti niečo na pitie? Čaj?‘‘

,,Nie ďakujem, mali by sme sa zbaliť, lebo niečo sa deje vonku… a máme odísť s mesta….‘‘ Kika sa začudovala.,, Z mesta? Prečo? Počula som nejaké veci, veˇaj to v škole čo sa deje… ale je to tak zlé? Veď nikt nič nehlási…‘‘

,,Ale hlási, kedžapneš TV tak všade to je že ten vírus, alebo čo to je nenapadlo len našich spolužiakov ale všade na celom Slovensku, a ešte k tomu, asi to ľudí mení.‘‘

Kika pozrela na Lindu. ,, Ako mení?‘‘ Linda sa zamyslela.,,no… mení a mžno ta tvoja značka s tým súvisí… možno to bude znieť fanaticky, ale… možno ťa niekto označil, ako nebezpečnu bytosť , alebo niekoho kto sa môže zachrániť… ja neviem!‘‘ Kika sa postavila a pozrela na svoju značku.,, Ako to myslíš , že ma niekto označil? Za celý týžden sme boli spolu mimo školy a v škole by som si určite všimla, že po mne niekto kresli!‘‘

-,, Ja viem, že to znie šialene ale, keď sa pozrieš von oknom uvidíš ten chaos!‘‘

– Áno šimla som si! Nie som taká blbá,rozumiem, že sa o mňa chceš starať ako o mladšiu sestru , ale nie som postihnutá viem sa o seba postarať!‘‘ Kika s plačom odišla do svojej izby. Linda ostala sedieť na posteli a premýšľala čo ďalej. Po chvíli keˇju menej bolela hlva postavila sa z postele a išla zbaliť veci do tašky, v tej chvíli počula sirény, pochopila čo to znamená. ,, Až teraz, to im teda trvalo.‘‘ Kika jej zaklopala na dvere. , Poď dalej!‘‘ Odpovedala Linda pri balení.,, Choď sa aj ty zbaliť musíme odtiaľto vypadnúť nie je to tu bezpečné.‘‘ Kika sa ani nepohla, stála vo dverách a len skleslo pozerala na Lindu. ,, Čo je? Choď sa baliť nepočuješ tie sirény?‘‘ Po chvíli Kika prehovorila.,, Bojím sa, pred chvíľou som sa napila vody a dotkla som sa vreckovky, že sa utriem a ta vreckova stvrdla….‘‘ Kika ukázala rovný štvorec kapesníka ktorý bol dokonalo narovnaný, Linda sa ho dotkla , povrch bol hlady ako obyčajný kapesník ale ked sa ho snažila ohnúť tak sa nedal, skúsila do neho buchnúť päsťou, ale jediné čo sa jej podarilo , že sa zranila. ,, To čo je? Vyzera to ako vreckovka ale nie je to vreckovka?‘‘

-,, Je to vreckovka! Teda… bola dokým som sa jej nedotkla…‘‘ Kika upustila vreckovku na zem a tá sa ako obyčajná vreckovka začala vlniť a padla na zem. Kika aj Linda oli z toho veľmi prekvapené. Po chvíli Linda zodvihla vreckovku a skusala ju rozne krčit a vystierať pokým ju neroztrhla.,, Čo to bolo za divný úkaz?‘‘ pozrela na Kiku, tá pokrútila hlavou, že nevie.,, Žvláštne, toto som ešte nevidela, dejú sa tu zvláštne veci, mali by sme odtiaľto čo najrychlejšie odísť, nepáči sa mi čo sa tu deje, choď sa rýchlo zbaliť dobre?‘‘ Linda sa dotkla Kikinej ruky a stiskla jej ju. ,, Zvládneme to neboj sa, ale teraz choď sa rýchlo pobaliť musíme byť o šiestej na stanici odtiaľ nás vezme autobus do bezpečia.‘‘ Kika prikývla a pobalila si všetko potrebné, aj nepotrebné, Linda ju po hodine išla skontrolovať, keď videla že si balí mejkap, tak ju zarazila. ,, Zabal si len nevyhnutné veci… ‚‘‘Kika na ňu pozrela.,, Veď to je re mna nevyhnutné aby som vyzerala k svetu!‘‘ Linda sa capla rukou po čele a krútila hlavou.,, To nemyslíš vážne, nevieme čo nás čaká vonku , čo ak to čo sa dialo v škole s tým súvisí? A to… čo som videla vonku, to nezachráni ani tuna mejkapu.‘‘ Kika sa na Lindu prekvapene pozrela.,, Čo si tam videla?‘‘ Linda sa zamyslela, nadýchla sa , že povie čo tam videla, ale vzápäti si to rozmyslela a len dodala. ,, Kika mám ťa viac rada ako si vieš predstaviť, a keby sa nám niečo malo stať, tak ťa ochránim, vďaka tebe sa cítim, že niekam patrím aspoň trošku…‘‘ posledné slová povedala tak ticho, že skoro neboli počuť. Kika k nej pristúpila a objala ju bez slova, vedela že žiadne slovo nenahradí ten pocit ktorý obe cítili voči sebe, keby sa ich niekto spýtal čo cítia, nevedeli by odpovedať, vedeli len to, že majú obrovský strach zo sveta okolo nich, že nevedia čo sa stane na ďalší deň, pretože podvedome tušili, že to čo sa deje okolo nich nie je normálne, ale každá to iným spôsobom preživala.

Kika po chvíli Lindu pustila a pokračovala v balení potrebných vecí.,, Hm rozmýšlam kde mám tuškové baterky… tie sa nám zídu.‘‘ Linda jemným usmevom prikývla na pravdu a pomohla Kike zbaliť zvyšne veci, debatovali o tom, ktorá čo zbalí k sebe, aké veci sú najdôležitejšie.

,,Tak pripravená?‘‘ Spýtala sa Linda ked položila batožinu ku dverám a popri tom si začala šúľať cigaretu.,, Áno, ale nemôžeš s tým fajčením počkať?‘‘ Linda si strčila cigaretu do úst a prekrútila očami.,, No dobre ale v puse ju snáď môžem mať…‘‘Kika sa kyslo zatvárila, ale neriešila, lebo vedela , že Linda je veľmi tvrdohlavá. Obe dievčatá vyliezli z baráku a zaskočil ich chaos okolo, zápchy, ľudia bežali bezhlavo do úkrytu, policajti bili bezhlavo nevinných ľudí, a pri tom divne vyzerajúci ľudia , ktorí sa ledva hýbali chytali a útočili na splašených ľudí a požierali ich zaživa, toto bol scénar, ktorý videli. Stáli na mieste a nevedeli sa pohnúť cítili obe strach, Kika sa na Lindu pozrela, a keď videla jej strach, začala sa o to viac báť, že čo s nimi bude? Čo ak sa nedostanú do bezpečia? Linda chytila Kikinu ruku, Kika sa nebránila, naopak cítila sa bezpečnejšie keď cítila svojej najlepšej kamaratky ruku. Spolu ruku v ruke vykročili do chaotického sveta.

Kika aj Linda sa snažili nepozorovane dostať k autobusovej stanici v Bratislave, museli ísť obklukou cez Trnavské mýmo, kde bolo veľmi veľa ludí, ulica vyzerala ako protest proti vláde, Možno to bol prostest proti vláde , ktorá dovolila aby ľudia bez vysvetlenej príčiny umierali. Dievčatá boli skrýte v jednej z bočných uličiek a pozorovali čo sa deje, všimli ši že aj tu na Trnavskom mýte je veľký chaos ľudia po sebe kričia , útočia po sebe policajti bezhlavo mlátia ľudí okolo seba, vidia ako matky s deťmi sa snažia zachrániť z tej tlačenice. Lindu zaujala postava na kraji celého diania, tá postava sa chovala zláštne, hýbala sa ako opitý bezdomovec, ale niečo na tej postave zvlášť Lindu dráždilo, po chvíli vedela čo to bolo, presne takto vyzeral Marek, ktorého videla predtým, pochopila ,že to nie je dobré znamenie, tak chytila Kiku za ruku a vybrali sa na druhú stranu davu než bol ten divný človek. Snažili sa újsť a v tom počuli krik, ktorý sa ako domino rozšírilo do celého davu. Linda začala utekať, Kika nestíhala jej tempu tým pádom sa jej vyšmykla z ruky a ztratila sa v dave. Linda sa snažila za ňou dobiť ale dav vrieskajúcich ludi naokolo, ktorí začali utekať vytlačilo Lindu úplne na kraj len tak tak sa držala na nohách ako do nej všetci vrážali, v tom chaose nevedela nájsť Kiku kričala z celého hrdla , ale nepomohlo, dav bol silnejší. Linda to ale nevzdávala a snažila sa ísť proti prúdu a nájsť svoju milovanú kamarátku. ,, Linda! Linda! Kde si?!‘‘ snažila sa z celého hrdla kričať, ale nepomáhalo, keď už vyzeralo že sa dostala do stredu ked by mohla byť Kika nejaký blázon ju porezal, v tom adrenaline a strachu si to Linda ani nevšimla že mala rozťatú dlaň , a každého koho sa dotkla padol na zem od krutej bolesti. Pri predieraní sa šialeným davom dostala aj lakťom do nosa. ,, Kde je? Prečo sa mi vyšmykla? Kika kde si?! Potrebujem ťa!‘‘ Túto vetu si Linda opakovala celý čas, dokiaľ nenašla Lindu schúlenu v strede davu, vystrašenú ako malé dievčatko, ktoré sa stratilo v dave olnom dospelých ľudí, a nevie nájsť svoju stratenú matku. ,, Kika tu si!‘‘ Linda vykríkla aby ju počula. Kika sa obzrela a akonáhle videla Lindu od radosti sa rozplakala a chcela sa rozbehnúť k Linde, lenže niečo ju držalo…..držal ju jeden z tých hnusných bytostí , ktoré smrdeli, ktoré chceli od živých ľudí krv mäso a mozog… to čo bežne vidíme v televíziach a smejeme sa na tom, že to nemôže byť realita….Lenže toto bola realita, desivá realita ktorá sa nedá odvratiť.,, Kika pozor!‘‘

Linda vykríkla a vrazila čudnému stvoreniu takú silnu facku zakrvavenou rukou, že padol na zem, začal sa triasť a tam kde sa Linda dotkla sa vytvorila diera to jeho tela, po chvili smradľavá bytosť sa nehýbala. Lidna schmatla Kiku druhou nezranenou rukou a utekali, po ceste narazili na ďalšie bytosti, ktoré sa snažili uchmatnúť čerstvé mäso. Kika každému, kto im zavadzal v úniku vrazila päsť , alebo ho odstrčila.,, Linda ty krvácaš!‘‘ Linda sa pozrela na svoju zakrvavenú ruku a zastala. Otočila sa ku Kike.,, To nič nie je, budem v poriadku.‘‘ odpovedala s úsmevom.,, Musíme sa dostať do bezpečia.‘‘ Utiekli do bočnej uličky kde si na chvíľu oddýchli.,, Uf, bolo to tesne myslela som , že tam umriem…‘‘ povedala Kika, ,, Ako ti je? Vyzera to škaredo..‘‘ Linda stlačila zakrvavenú päsť z ktorej začala kvapkať krv na nejaké noviny. Noviny sa začali rozpúštať, tam kde bola predtým Lindina krv bola diera v novinách. Obe sa veľmi čudovali, že čo to znamená, tak Linda skúsila svoju krv kvapnúť na igelitový sáčok, ktorý ležal neďaleko, pristúpila k nemu a krvavým prstom sa snažila zdvihnúť igelitový sáčok. Nepodarilo sa, pretože akonáhle sa dotkla igelitu tak sa rozpustil.,, Čo sa deje Linda?‘‘ spýtala sa s obavou Kika. ,,Dnes je zvláštny deň najprv, ty a tvoj papier a teraz ja a moje tekutiny? Nerozumiem tomu, čo sa deje.‘‘ Pozrela na Kiku so strachom v očiach.,, Neviem čo sa to deje Kiki….‘‘ V temnej uličke počuli ako niekto zakopol o smeti.,, Kto je tam?‘‘

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *