Literárna výzva zánik: Február

Kapitola 2

Kika sedela v izbe zatiaľ čo Linda jej urobila čaj na ukľudnenie. ,, Ako ti je? Už je to lepšie alebo sa ti stále točí hlva?’’ podala jej čaj a posadila sa vedľa Kiky na posteľ.
,,Je to lepšie ,ďakujem , ale bolí ma hlava a je mi divne od žalúdku,ale inak mi je dobre…‘‘ ,,Nie nie je to dobre!‘‘ odpovedala Linda.,, mala by sisi ľahnúť‘‘. Kika si ľahla a Linda ju prykrila.,, spánok ti pomôže , donesiem ti sem nejaké tabletky keby náhodou dobre? Tie tvoje eko-bio či čo to je.‘‘ Kika sa len usmiala. ,,Ďakujem, sú nad kuchynskou linkou v tej hnedej skrinke v takom…‘‘-,,v takom hnedom košíku , viem viem, nebývam tu týždeň.‘‘ Linda vyškerila zuby a išla po lieky. Vošla do malej kuchynky v hnedozelenom tóne, linky boli zelenej farby a skrinky nad drezom aj pod drezom boli z dubového dreva, prišla ku skrinke nad drezom, kde jej Kika povedala kde má bylinkové lieky prehľadala skrinku, našla nejaké hnedé tabletky tak ich zobrala. Doniesla ich a podala Kike. Pozorovala ako si Kika odbalila z krabičky tabletky a jednu si vhupla do úst a zapila.,, Ďakujem‘‘ odpovedala a lahľa si späť do posteľe.

Linda si sadla do obývačky ku oknu a zapálila si, vedela , že nemôže vo vnútri fajčiť len na balkóne, ale nechcelo sa jej ísť do tej zimy, tak pootvorila okno na výklopku a fajčila von cez medzeru v okne a pozorovala čo sa deje na uliciach. Ľudia po ulici chodili zmätočne až chaoticky každý do seba vrážal, nadával na seba na druhej strane ulice Linda videla že sa dvaja muži začali biť, ľudia okolo ani nezastavili pri nich, že čo sa deje, ľudská zvedavosť tentokrát nebola taka silná, aby zastali a pozerali ako sa dvaja muži po sebe sápu, a ubližujú si v tomto šedom zhnitom svete, alebo aby ich od seba odtiahli. Nikto… ani len nedaroval letmý pohľad, všetci mali zdesené tváre a snažili sa utiecť , ani sami nevedeli kam. Linde to pripadalo čudné, ale nezastavovala sa nad tým veľmi, ona sama neriešila ľudí okolo seba, pretože vedela , že nemá čo čakať od arogantného stvorenia, ktoré tvrdí že je vrchol potravinárskeho reťazcaa nainteligentnejšia bytosť na planéte.

Linda už už išla dofajčiť cigaretu práve ťahala do pľúc nikotína v tom si všimla divne chodiaceho spolužiaka, ktorý ide cez cestu. Mal na sebe špinavé tričko s modrými riflami , potácal sa cez ulicu všetci okoloidúci sa mu veľkým oblúkom vyhýbali. Linda nerozumela prečo, pri lepšom pozorovaní si všimla, že ten spolužiak mal niečo s hlavou,aj divne kráčal, kríval hlavou rôzne hýbal aj zaklonil až tak že normálny človek by sa zatackal a padol , ale on nie. Linde to nedalo tak sa obliekla a išla dolu pozrieť čo sa deje, že by mu pomohla. Zamkla pre istotu byt. Keď vyšla von z činžiaku počula v diaľke krik a strieľanie, začala sa trochu obávať, že čo sa deje. Veľmi rýchlo sa spmätala a išla hladaťsvojho spolužiaka, aby mu pomohla. Zabočila za roh do trochu rušnejšej uličky, ľudia do seba vrážali, nadávali si, deti plakali od strachu, matky kričali na svoje deti a na svojich manželov zo strachu. Linda sa poobzerala a zbadala spolužiaka sa túlať v strede uličky, nadalej sa mu ľudia vyhýbali. Linda kričala za ním , ale on nevnímal, keď bola dostatočne blízko aby ju počul, ale zároveň na seba ešte nedočiahli, chlapec sa otočil. Jeho toxické sliny padali všade možne oči zaliate krvou kusky odumretej kože mu vyseli z tváre. Vyzeral ako, keby chcel niečo povedať, ale vyšiel z neho len chrapľavý zvuk. Linda ustúpila o krok späť.,, Matej?..aspoň tak sa myslím voláš…vnímaš , čo sa ti preboha stalonejaká maska alebo?‘‘snažila sa o vtip, ale človek, ktorý sa kedysi volal Matej, už nebol človekom, bol niečím medzi človekom a monštrom. Postava sa pohla smerom k Linde, so chrapľavým zvukom natiahla ruky ale nestihla urobiť ďalší krok, a zrazu bol počuť len výstreľ. Telo neidifikovateľnej bytosti,ležalo na zemi. Linda si uvedomila že niečo veľmi smrdí až po chvíli si uvedomila že to smrdela ta bytosť , ktorá bola rozožratá do morku kostí, z otvorov vyliezali červy, larvy a roj múch okolo toho, ako keby na zemi ležalo 60 kilov čerstvých hovien a plesne dokopy, bol to nesmierne ostrý kyslý zápach. Linda si zakryla ústa ale nepomohlo musela prižmúriť oči z toho šťipľavého zápachu.Poobzrela sa , ktorej strany vyšiel výstrel. Bol to policajt v strednom veku,mal na sebe modrú bundu a rúšku cez ústa, pribehol k telu z diaľky si ho poobzeral a hneď priskočil k Linde. Dal si dolu rúšku a spýtal sa ,, Ste v poriadku? Dávajte si pozor, chodťe sa rýchlo zbaliť , zoberte si čo najviac potrebných vecí a o šiestej hodine vyráža najbližší autobus z Bratislavy.‘‘ Linda udivene pozerala striedavo na telo ležiace na zemi a na policajta.,, O čom…to…hovoríte? Aký autobus a prečo?! Čo sa tu dopekla deje?!‘‘ Linda si všimla, že je stredobod pozornosti na rušnej ulici v tej chvíli každá bytosť čo cítila strach a zmätok a snažila sa používať len svoj prirodzený inštinkt, utiecť od nebezpečenstva a zachrániť len seba, zastala. Všetci prítomní pozerali na Lindu, cítila ich pohľady, cítila ako ju prebodávaju, cítila z nich strach, ako keby všetok strach sa nahromadil v tom strede kde stála Linda. Ťažko sa jej dýchalo, nevedela čo povedať. Nevedela čo sa deje, nevedela čo ma práve urobiť, či začať kričať, alebo utiecť nevedno kam, jediné čo vedela, že sa musí vrátiť ku Kike. Na päte sa otočila a začala utekať ako o život domov prestala vnímať, aj to že krátko za ňou nejaká ďalšia bytosť podobná tej čo myslela že je Matej, sa zahryzla niekomu do krku, nastala znovu panika ktorá sa prerušila výstrelom. Linda pri úteku počula len ďalšie kriky a zmätok na ulici. Vošl rýchlo do chodby na prízemí privolala výťah. Zrazu sa jej zatočila hlava, ako keby vypila veľa alkoholu, zatacká sa do výťahu, skoro spadla ale udržala sa na nohach, letmo stlačila poschodie na ktorom býva jej milovaná kamarátka, na sucho prehĺtla, cítila že ma vyschnuté v krku a že sa jej veľmi točí hlava. Vyšla z výťahu k bytu Kiky, s trasucímy rukami sa snažila odomknúť, urobila krok do neznámej tmy. Padla do chodby na dlážku, a ztratila vedomie. Kika počula odomknutie a padnutie niečoho ťažkého, tak sa išla pomaly pozrieť čo to je . ,, Haló Linda? Si to ty?‘‘

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *