Lost in time – heart of innocence (kapitola 11)

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

(kapitola )

Vzal ju do náručia a niesol ju domov. „N-Nechaj ma..“- snažila sa od neho dostať, no nepomohlo to. „Nepustím ťa už od seba ani na krok, láska..“- šepol jej do ucha a nakoniec všetci traja odišli domov.

Nastalo ráno a Lillith sa prebudila vo svojej izbe s bolesťou hlavy. „Ja som ale krava..“- pomyslela si nahlas. Napokon sa obliekla a rozhodla sa ísť najesť. Akonáhle vošla do jedálne a zbadala Laviho, podlomili sa jej kolená a radšej sa skryla. Nemohla sa mu pozrieť do očí po tom, ako ju videl opitú. „Bože, to je hanba.“- pomyslela si nahlas pre seba. Chcela odísť do izby, no narazila do Kroryho. „Och, konečne si tu.“- povedal nahlas. „Pšššt, nebuď tak hlasný!“- zapchala mu ústa, ale bo žiaľ neskoro a Lavi si ju všimol. „Och, konečne si sa zobudila.“- usmial sa a namieril si to ku nej. „Och! On ide tu!“- pomyslela si v duchu a snažila sa utiecť, no Krory ju nepustil. „Kam utekáš?“- zasmial sa.

„No čo? Ako si sa vyspala? Večer si sa naozaj…“- nedopovedal to a Lillith mu zapchala ústa. „Ani to nedopovedz.“- červenala sa a hanbila sa za seba. Lavi sa usmial, nežne jej chytil ruku a vášnivo ju pobozkal. Lillith skoro spadla na zem, no on ju chytil. „M-Mala by som sa najesť…“- zakoktala. Lavi ju však nepustil a vzal si ju na ramená. „H-Hej! Pusti ma, je mi už dobre.“- snažila sa dostať na zem. „Nepustím ťa, stále sa ti môže zakrútiť hlava.“- usmieval sa Lavi spokojne. Keď vošli do jedálne, všetci sa na nich pozerali a usmievali sa. „Mohol by si ma pustiť? Viem chodiť..“- zadudrala Lillith.

„Och, vy ste ale krásny pár.“- Allen sa spokojne usmieval a podrípol. Lavi ju posadil na stoličku a išiel po raňajky. „On si zo mňa robí žarty!“- Lillith zahundrala a červenala sa. „No, včera si to prehnala, tak prečo sa čuduješ?“- zasmial sa a pustil sa do jedla. Lavi Lillith doniesol raňajky a taktiež sa pustil do jedla. Napokon sa pridala aj ona.

Keď raňajky skončili, Lillith sa išla poprechádzať. Vyšla z budovy a chcela sa poprechádzať, no v tom zbadala paniku na námestí. Okamžite sa tam rozbehla, aby ľudí zachránila. „Aktivuj sa, nevinnosť!!“- zvolala a jej vejár sa aktivoval a jednú z Akúm zničil. „Užite si môj pekelný vietor!“- použila jednu zo schopností svojho vejára. Ten vypustil ohnivý vietor a trafil ďalšie Akumy. „Je ich tu veľa.“- pomyslela si sama pre seba. Nemala na výber a rozhodla sa použiť jednu zo zničujúcich útokov. „Pritlačte sa ku zemi!“- zvolala na ľudí, ktorí tak urobil. Lillith tak mohla vypustiť z vejára hurikán, ktorý zničil aj ostatné Akumy. Pribehli tam ostatní exorcisti a našli už len Lillith oddychovať. „Prišli ste neskoro, všetky Akumy sú preč.“- spokojne si sadla. „Lillith! Tak tu si!“- Lavi sa ku nej rozbehol.

Lillith teraz musela počúvať Laviho výčitky. „Lavi, upokoj sa. Nič sa mi predsa nestalo.“- usmievala sa na neho. „Ale mohlo sa! Čo nevidíš, že sa o teba bojím?!“­- rýchlo ju schmatol za ruku a začal ju bozkávať. Lillith sa jemne začervenala, nežne si chytila do rúk jeho tvár. „Neboj sa o mňa, nič sa mi nestane.“- pozrela sa mu do očí a nežne ho pobozkala. „Nechcem ťa stratiť…“- šepol zúfalo. Lillith ho pevne objala a pritísla sa na neho tak pevne, ako len vedela. „Som tu a žijem.“- šepla.

Napokon sa všetci vrátili do sídla a Lavi si Lillith viedol na rukách. „Dnes ťa nespustím z očí. Len tak ľahko sa ma nezbavíš.“- šepol. „Ani nechcem…“- ozvala sa s úsmevom.

0 komentárov k “Lost in time – heart of innocence (kapitola 11)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close