Lost in time – heart of innocence (kapitola 12)

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

(kapitola 12)

„Mám pre teba novinku, Lillith!“- zvolal Komui, keď vošiel do jej izby. „Čo robíš v mojej izbe?!“- Lillith sa ho zľakla. „Prepáč, že som ti tu vtrhol, ale musím ti oznámiť, že dnes odchádzaš na misiu spolu s Allenom a Lavim.“- povedal a rýchlo utiekol preč. „Hej!! A kde ideme?!“- zvolala na neho z dverí. „Och zabudol som! Idete do Španielska!“- zvolal Komui a zmizol.

Lillith čakala pred sídlom na ostatných a bola nervózna. „Tu sme!“- zvolal Allen s úsmevom. „Prepáč nám to meškanie.“- Lavi ju objal a pobozkal. Nemohla sa na nich dlho hnevať. „Tak už poďme, už sa neviem dočkať.“. Lillith sa na svoju prvú misiu veľmi tešila a nevedela sa dočkať. Vošli do vlaku a usadili sa. „O čo sa vlastne jedná?“- Lillith to ticho hneď prerušila. „Jedná sa o nevinnosť. Celkom isto sa nachádza tam, presnejšie v meste Valencia. Mimochodom, ešte sa nepoznáme. Moje meno je Thierry.“- ozval sa hľadač. „Teší ma, som Lillith.“- usmiala sa na hľadača.

Po niekoľkých hodinách strávených vo vlaku a na lodi konečne dorazili do ich cieľového miesta. „A sme tu, Valencia!“- Lillith sa potešila a vyletela von z lode. „Čo sa jej stalo?“- všetci sa čudovali. „Čo sa mi stalo?! Veď je to mesto plné histórie! Toto mesto založili Rímania v roku 138 pred Kristom, neskôr tu vládli Vizigóti a Arabi, a v roku 1238 toto mesto dobili kresťania. V 15. storočí tu postavili prvú nemocnicu pre mentálne postihnutých v Európe! A po ďalšie, Valencia má štyri univerzity a jednu z nich v roku 1501 založil pápež Alexander VI. Volá sa Valencíjska univerzita a je to najstaršia univerzita vo Valencií.“- dopovedala im a oni len žasli. „No čo tak pozeráte? Milujem hostóriu.“- dodala spokojne.

Po čase strávenom v meste sa ubytovali v penzióne. Lillith si konečne mohla ľahnúť na postel. „Toto je výborný darček k narodeninám.“- pomyslela si s úsmevom. Zrazu jej niekto zaklopal na dvere, bol to Allen s Lavim. „Všetko najlepšie k narodeninám, Lillith.“- Lavi a Allen zvolali, keď vošli do jej izby. Lavi držal v rukách tortu a sadol si ku Lillith. „Želaj si niečo.“- usmial sa na ňu. Napokon si niečo zaželala a sfúkla sviečky. „Ďakujem vám obom..“- usmiala sa.

Všetci sa pustili do torty a nič z nej napokon neostalo. „Chcel som ti niečo dať a dobre viem, že miluješ knihy.“- Lavi jej do rúk dal knihu. „To je.. Titus Andronicus od Shakespeara! Túto knihu som ešte nečítala! Ďakujem Lavi!“- potešila sa a silno ho objala. „Mali by sme už ísť spať, inak zajtra nebudeme vládať.“- vstal a s Allenom odišiel, aby si Lillith oddýchla. Ona ale nevedela zaspať a tak vyšla z izby zistiť, či už každý zaspal. Keď zbadala, že si Lavi nezamkol dvere do izby, vošla dnu. „Lavi, spíš?“- zašepkala, no v posteli nebol. Vošla ďalej do izby a zbadala, že kúpeľna je polootvorená. Z kúpeľne vychádzal spev. Lillith bola zvedavá a pozrela sa dnu. Zrazu zbadala Laviho a začervenala sa. Bol úplne nahý a Lillith sa nevedela vynadívať, nikdy v živote nevidela nahého chlapa.

Napokon od dverí ustúpila a oprela sa o stenu. „Nemala som to vidieť…“- zatriasli sa jej nohy a snažila sa výjsť z jeho izby, aby ju tam nezbadal. Nevedela na ten pohľad zabudnúť a rýchlo sa rozbehla do svojej izby. Rýchlo si dala studenú sprchu, aby sa trochu spamätala a ľahla si do postele, no zaspať nemohla.

Nastalo ráno, Lavi Lillith nevedel poriadne zobudiť. „Nebuďte ma nikto, som… unavená..“- dudrala unavene. „Že ty si nespala celú noc.“- Lavi sa zasmial a snažil sa ju zobudiť a ani nevedel, že to všetko zapríčinil práve on.

0 komentárov k “Lost in time – heart of innocence (kapitola 12)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close