Lost in time – heart of innocence (kapitola 2)

Konečne som sa dostala z práce domov, a tak vám tu posielam druhú kapitolu príbehu.

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

(kapitola 2)

Nastal nový deň a Lillith sa prebudila do slnečného rána. „Čo? To už je ráno?“- hundrala Lillith. Napokon chcela ísť za Michaelom, no nevedela ho nájsť. „Kde sa zase stratil?! Vždycky takto zmizne!“- hnevala sa a kričala jeho meno. „Michael!!! Kde si ty starec?!!“- kričala po celej katedrále, no nevedela ho nájsť. Zrazu len počula záhadný zvuk a Michaela, ako sa s niekým zhovára.

Keď sa tam Lillith priblížila, zvuk prestal a Michael vyšiel von. „Čo si tam preboha robil?“- bola nahnevaná. „Už dlho to tak robíš, niekedy si myslím, že si blázon..“- dodala. „L – Len som sa modlil..“- bol prekvapený, že si to Lillith všimla. „No jasné.. Mimochodom, čakám na to, kedy mi vrátiš moju knihu..“- hundrala Lillith a išla naspäť do svojej izby, aby si znovu čítala.

„Keď sa toto dozvie, asi ma zabije…“- zahundral Michael. „Neboj sa…Nezabije..“- zrazu sa mu za chrbtom ozval Bookman. „Och…Je tak krásna.. Strike!!!!!“- zrazu sa za Bookmanom zjavil aj červenovlasý chlapec. „Prestaň, idiot…“- ozval sa Bookman. „Ale no ták, je naozaj krásna..“- červenal sa Lavi. „A je to tu…“- zahundral si Bookman. „Nechaj ho, je ešte mladý.. Potrebuje lásku..“- usmial sa Michael na Bookmana. „On nepotrebuje lásku, bude predsa bookman.“- hundral Bookman.

„Každý potrebuje lásku.“- usmieval sa Michael. Zatiaľ, čo sa Michael zhováral s Bookmanom, Lavi išiel Lillith sledovať. Lillith si pokojne čítala, bola ešte stále oblečená len v nočnej priesvitnej košieľke. Pri pohľade na ňu sa Lavimu podlamovali kolená. Zrazu sa mu na tvári objavila červeň a bez toho, aby si to uvedomil, začal dychčať od vzrušenia. Lillith to počula a všimla si ho. „ÁÁÁÁÁÁ!!! Pri mojej izbe je úchyl!!!“- kričala ako zmyslov zbavená. Lavi ku nej pribehol a zapchal jej ústa. „Len pokoj dievča, nič ti neurobím.“- začal byť nervózny, ale aj tak bol trochu vzrušený. Zrazu si obaja uvedomili, že má Lavi ruku na jej prsníku. „Ty si naozaj úchyl!!!!“- vykríkla a dala mu facku.

Michael tam vbehol. „Čo sa to tu deje?!“- bol vyľakaný. „Mám tu v izbe úchyla!!“- ukázala na ležiaceho Laviho. „Ja.. Ja…“- nevedel povedať ani jednu zmysluplnú vetu, pretože ho bolela tvár po tom, čo mu Lillith vrazila. „Ty debil!!! Musel si tak vyvádzať?!!“- Bookman sa na Laviho vykričal. „Ja som jej…nič neurobil!“- napokon sa postavil. „Mali by sme už ísť.“- napokon to Bookman predýchal a chytil Laviho za ucho a odtiahol ho preč.

„Kto to bol?!“- Lillith bola vystrašená. „To boli priatelia.“- objal ju Michael. „Ty máš priateľov uchýlov.“- zahundrala Lillith. „A čuduješ sa, keď si tu len v tejto košieľke?“- upozornil ju a napokon sa začal smiať. „Nijaký chlap ti neodolá, keď ťa takto uvidí.“- dodal so smiechom. „Ani ty?“- zaškerila sa. „Ja som už starý a som k tomu aj kňaz, nič také ma nepriťahuje.“- začervenal sa. „No jasné… Všetci ste rovnaký.“- zasmiala sa a odišla do kúpeľne prezliecť sa.

 

Celý deň nad tým chlapcom premýšľala. „Kto to bol?“- spytovala sa samej seba. Keď sa prechádzala po obývačke, zbadala tú svoju knižku, ktorú jej Michael vzal. Nakoniec si ju vzala a v obývačke si ju aj začala čítať. „Hmm…. vyzerá to ako nejaké…spisy… Že by to bol denník?“- spytovala sa samej seba. „Millenium Earl? Čo to je?? Toto je denník blázna…“- zahundrala si Lillith. Zrazu jej ho Michael vytrhol z ruky. „Nesmieš to čítať.“- upozornil ju znovu. „Chápem, je to denník blázna.“- zasmiala sa a odišla, no aj naďalej nad tým denníkom premýšľala.

 

To be continued…..

0 komentárov k “Lost in time – heart of innocence (kapitola 2)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close