Lost in time – heart of innocence (kapitola 4)

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

(kapitola 4)

Lillith vbehla do knižnice, no nevedela kde má hľadať. Rozhodla sa teda, že to skúsi v knihách o histórií. Prehľadala zatiaľ päť kníh, no ani v jednej meno Millenium Earl nenašla. „Ako to, že tu nič nie je?!“- nahnevala sa. Zrazu zbadala časť knižnice, kde bol zákaz vstupu, boli tam totiž tajné spisy. Potichu sa tam priblížila. „Ale, ale slečinka. Tá časť je zakázaná..“- za chrbtom sa jej zjavil Lavi, spolu s Allenom a Krorym. „ÁÁÁÁÁ!!! To si ty, ty úchyl!!“- vykríkla od šoku. Napokon ju aj knihovníčka upozornila, aby bola ticho.

Napokon sa rozhodla, že sa poprechádza po meste, no oni ju sledovali. „Prečo za mnou chodíte?!“- nahnevala sa. „Ty!! Nebuď..“- Lavi to nedopovedal, pretože ho Allen prerušil. „My… sme tu v podstate noví a nepoznáme Londýn. Potrebovali by sme si to tu poobzerať, ale na to potrebujeme človeka, ktorý sa tu vyzná a ty vyzeráš veľmi inteligentne“- Allen sa na ňu milo usmial a Lillith sa začervenala. „No.. ako chcete, ale toho červenovlasého budem sledovať, je to totiž úchyl..“- zahundrala Lillith a ostatný sa z Laviho smiali. „Už nikdy sa nepriblížim k dievčatu!“- kňučal Lavi a radšej sa od Lillith vzdialil.

Lillith im za celý deň ukázala galériu, obchody, rôzne múzeá, vzala ich dokonca aj na Londýnske oko, alebo do Buckinghamskeho palácu. Vzala ich aj na Tower Bridge a London Tower, potom ich ešte vzala do rôznych parkov a navštívila s nimi aj Londýnske trhy, kiná. Všetci boli nakoniec unavení. „Hmm… vidím, že som vás celkom zničila. Poďte, pôjdete spať ku nám.“- napokon ich vzala k ním domov. Domov mala totiž v Katedrále sv. Pavla. „Máš šťastie, že tu bývaš.“- usmial sa Allen. „To áno..“- aj Lillith sa usmiala.

„Michael? Priniesla som hostí, ktorí tu ostanú na noc.“- oznámila mu. Michael okamžite pribehol. „Kde si zase bola?!“- bol nahnevaný. „Ehm.. Prepáčte, to my sme ju tak dlho zdržali.“- Allen sa ospravedlnil. „No… to je.. v poriadku..“- Michael bol v šoku, ale vedel, kto to je. Michael ich previedol po dome, ktorý bol spojený s Katedrálou, aby si vybrali hosťovské izby. „Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre, exorcisti.“- usmial sa na nich. Všetci sa potešili a vybehli do svojich izieb.

Lillith išla do haly, kde mali plno kníh. „Možno tu niečo nájdem..“- pomyslela si a prehrabávala sa v knihách. „Čo to hľadáš?“- ozval sa z dvier Lavi. „NIČ!!“- Lillith sa zľakla. „Viem, že niečo hľadáš.“- usmial sa na ňu. „Ty ma špehuješ?“- zahundrala. „Nie, len som išiel okolo a videl som ťa.“- vysvetlil jej. „No ták, povedz čo hľadáš..“- prišiel k nej. „L – Len jednu knihu….“- Lillith znervóznela a červenala sa, radšej sa k nemu ani neotočila. „Akú knihu? Pomôžem ti.“- jemným hlasom jej šepol do ucha. „L – Len knihu…básní….“- šepla Lillith a hlas sa jej triasol. „Takže básne….“- usmial sa a podal jej z regálu Knihu básní. „Tu je…“- šepol jej do uška. Lillith sa červenala a dych sa jej zrýchlil. „M – Mala by som…. ísť…“- šepla a keď sa otočila, nohy sa jej podlomili a spadla na Laviho.

„Veľmi sa ospravedlňujem!!“- Lillith sa zľakla a chcela ujsť, no Lavi ju chytil za ruku. „Neboj sa ma…“- usmial sa na ňu. „Ty si Lillith, však?“- dodal. „Áno, a ty Lavi..“- pozrela sa do zeme. „Ospravedlňujem sa za to minulé ráno, nechcel som ťa vystrašiť.“- prišiel ku nej blízko. „T – To je v poriadku.“- nevedela, čo má urobiť, len sa červenala. „Ty sa… červenáš.“- nežne sa usmial. „Och bože!“- zľakla sa. Lavi si Lillith obzrel a tiež sa začervenal. „Si krásna, vieš o tom?“- opýtal sa. „Ani nie… Nepovažujem sa za krásnu..“- začervenala sa ešte viac. „Odteraz sme priatelia, takže mi môžeš povedať hocičo.“- usmial sa na ňu ešte viac.

„Priatelia? Nikdy som žiadneho priateľa nemala..“- premýšľala nahlas. „To nič, tak už teraz máš.“- objal ju a jej prsia sa obtreli o jeho hruď. „Ach..“- jemne zastonala. Lavi sa začudoval. „P – Prepáč! Len… mám strašne… veľké prsia..“- skrývala si ich. „To nevadí..“- Lavi sa začervenal ešte viac a vzal jej ruky z pŕs. „Neskrýval si ich, si s nimi krásna..“- šepol červenajúc sa. „Lavi…. Niečo sa ťa opýtam…“- šepla tajomne Lillith. „Tak sa pýtaj.“- usmial sa na ňu. „Čo je to za knihu?“- ukázala mu tú knihu, ktorú jej Michael zakázal čítať. Lavi si ju prezrel. „Je to niečo ako denník…“- prezradil jej. „Aha.. A kto, alebo čo je to ten Millenium Earl?“- na rovinu sa ho opýtala, no Lavi nevedel, či jej to má povedať.

 

To be continued…..

0 komentárov k “Lost in time – heart of innocence (kapitola 4)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close