Lost in time – heart of innocence (kapitola 5)

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

(kapitola 5)

Lillith naďalej čakala na jeho odpoveď. „Ja.. neviem..“- napokon odpovedal. „Ach… ani ty?“- povzdychla si a sadla si na gauč. „Prepáč mi to…“- šepol a mal výčitky svedomia z toho, že jej musel klamať. „To nevadí. Zdá sa ale, že ten denník je úplný nezmysel…“- zahundrala. „To nie!! Nie je!“- zrazu Lavi vykríkol a rýchlo si uvedomil, čo teraz vlastne urobil. „Len sa upokoj..“- Lillith bola preľaknutá. „P – Prepáč!“- rýchlo sa jej ospravedlnil a radšej ušiel do izby. „Fííha… ten má ale nervy.“- napokon sa zachichotala.

Prešlo pár hodín a Lillith sa vybrala do mesta poprechádzať sa. Mala ale zlý pocit, že ju niekto sleduje a začalo jej byť zle. „Čo sa to…deje?“- obzerala sa okolo seba, no nikoho nevidela, ale napriek tomu mala zlý pocit. Nastal večer a Lillith bola stále vonku a prezerala si letné Londýnske trhy. Stále mala ten zlý pocit. Zrazu sa k nej priblížilo jedno dievča. „Ty si Lillith?“- opýtalo sa. „Áno, som to ja. Prečo?“- pozrela sa na ňu. Zrazu sa to dievča premenilo na niečo škaredé a robustné. „Č – Čo to je?!!“- Lillith sa rozbehla preč. Tá vec na ňu začala strieľať. „Čo to je za svet?!!! Nechaj ma!!“- kričala Lillith a snažila sa tej veci vyhýbať. Zrazu zakopla o skalu a spadla na zem. Tá vec sa ku nej priblížila a už sa chystala strieľať, no zrazu vybuchla a objavil sa tam Allen, spolu s Lavim. „Čo to bola za vec?!!“- hnevala sa. „Dnes sa človek nemôže pohybovať vonku, pretože na neho začne niekto strieľať!“- hnevala sa stále.

„Bola to Akuma…“- ozval sa Lavi a zdvihol Lillith zo zeme. „Akumy sú vlastne démoni, no nie tí obyčajný… Týchto niekto vyrába…Vyrába ich z duší mŕtvych ľudí, ktorých privolali živý zo zúfalstva..“- povedal Allen, ale jedno meno spomenúť nechceli. „Kto ich vytvára?“- opýtala sa a toho sa obávali. „Dozvieš sa to neskôr.“- povedal Allen a Lavi ju ihneď posadil na kladivo a odniesol ju rovno na kladive domov.

Lillith celý čas mlčala, aj vtedy keď prišli domov. Okamžite ušla do izby a zavrela sa tam. Lillith celý čas ležala na posteli a triasla sa. „Lillith?“- Michael vošiel do jej izby. Lillith sedela na posteli úplne zakrytá v paplóne. „Lillith, je mi to ľúto…že sa to..“- nestihol to dopovedať a Lillith mu skočila do reči. „Nič mi nie je…“- šepla trochu hlasnejšie. „Naozaj? Lebo vidím, že sa bojíš..“- sadol si ku nej. „Nie, nemám strach..“- znovu šepla. „Prosím, neklam mi… Nehanbi sa prejaviť strach…“- objal ju. „Ja.. nemám…“- nedopovedala a keď ju Michael odkryl, videl že plače. Michael ju okamžite objal a do izby vošiel Bookman a Lavi. „Ako jej je?“- opýtal sa. „Vidíš sám….“- Michaela hnevalo, že si to musela Lillith prežiť.

„Nechajte ma s ňou..“- zrazu sa Lavi ozval. „Prečo by sme mali?“- zahundral Bookman. „Proste to urobte….“- Lavi na neho vážne pozrel a napokon Bookman a Michael odišli. Lillith naďalej sedela zakrytá paplónom a plakala potichu. „Lillith..“- šepol Lavi a sadol si k nej. Pomaly jej vzal paplón a napokon ju pevne objal. „Len sa upokoj, sme tu pre teba…“- šepol jej do ucha a pobozkal ju na líce. Lillith sa začervenala a nakoniec sa aj upokojila a pritúlila sa k nemu.

To be continued…..

0 komentárov k “Lost in time – heart of innocence (kapitola 5)Pridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close