Temný svet- Hra bohov: Dieťa

Príbeh postavy:

Čo si spomínam, mal som krásne detstvo. Milú mamu, učenú ženu s dobrým aj keď niekedy až moc mäkkým srdcom. Otca, silného a čestného muža, ktorý mi bol vzorom. Vždy mi opakoval, že muž sa nepozná podľa slov ale podľa činov. To jeho uznával každý v obci a vážili si jeho slova. Spomínam si, ako ešte keď som bol malý, mohol som mať tak sedem, zobral ma do lesa, ulomil konár a podal mi ho, že ma naučí šermovať. Ako malé decko som v zbrklosti vyhŕkol zo seba len “Prečo?”, nieže by som nechcel šermovať, moc ma to lákalo, ale niečo vo mne chcelo poznať príčinu a muselo sa pýtať. Otec sa len pokojne usmial, prišiel ku mne rozčuchral mi vlasy a povedal: “Aby si vedel ochrániť sny tých, na ktorých ti záleží.” Vtedy som to ešte plne nechápal tak ako dnes. Ach, keď si spomeniem ako mama hrešila otca po tom, čo som sa pochválil čo ma učil. Že som ešte malý a on jej povedal, že o to väčší je svet pre mňa, potom sa obaja utíšili a mama sa milo usmiala. Od tej doby ma učila z jej kníh rôzne múdrosti. Ako funguje na človeka chlad a ktorá bylina s ktorou ako reaguje. Ako mám správne rozprávať a argumentovať. Tam som sa mnohokrát pýtal, že prečo ale to bolo už vážne z toho, že sa mi nechcelo.

            Čas sa nedal zastaviť a ja som rástol a dospieval. Časom nás otec opustil. Pri love sa vážne zranil a už mu nebolo možné pomôcť. Kým sa vôbec stihla zavolať pomoc, už vydýchol naposledy. Stihol ešte povedať posledné slová, ktoré sa mi ako môj epitaf vypálili do hlavy. “Chráň sny tých, na ktorých ti záleží a nebráň sa, aby ti na ľuďoch záležalo a tak sa staneš dobrým človekom a odkáž mame, že ju milujem.” To bolo posledné, čo som od neho počul. Mama sa trápila žiaľom a rok na to sa utopila v potoku. Verím a dúfam, že sú zas spolu. Nič nemôže zabrániť tomu, aby boli zas spolu. Takej sily niet.

         A tak som 17 ročný ostal sám. Nechcel som byť ako otec, chcel som byť niekto iný, individuálna osoba a nie niekto, kto má prekonať niečí odkaz a každý ho stále bude porovnávať, aký je veľký medzi nimi rozdiel. Bol som niekto úplné iný. Netúžil som po vplyve ani luxuse a riadiť niečo ma už vonkoncom nelákalo. Odložil som mamine knižky a otvorením obchodu som sa otočil chrbtom. Nie že by som chcel znevážiť ich pamiatku len som chcel žiť tak, ako ma naučili a tak si uctiť ich pamiatku.

         Stal sa zo mňa roľník a niekoľko rokov som si takto pokojne žil, až sa v dedine objavila mladá vedma, nevedno odkiaľ, ktorú dav dedinčanov hnal ulicou s pokrikom, že na nás privedie zlé časy. Do dnes neviem odkiaľ vôbec zobrali, že je vedma, ako na to prišli a ani oni sami to nevedeli. Mnohokrát, keď som vyzvedal vraveli, že sa to tak zbehlo a nechali sa strhnúť davom. Inštinktívne som sa postavil pred ňu, aby som ju ochránil pred davom, ktorý to vôbec nebral v úvahu a vyslúžil som si nespočetne veľa úderov. Počas toho som mal možnosť pohliadnuť jej do očí a nevidel som netvora ale len vystrašené dievča. Bála sa tak strašne, až ju celú klepalo. Napriamil som sa a zručal som smerom na dav: “A dosť! A už dosť!” dav zastal a ľudia začali zmätkovať. “Je to vystrašené obyčajné dievča a vy ste tie netvory, ktoré chcú bez rozmyslu rozcápať aj toho, koho roky poznáte!” Z davu jeden mladý muž zakričal: “Očarovala ťa!” Bez rozmyslu som mu plnou silou vrazil a on hneď šiel k zemi. Urobil som krok k davu a on cúvol. “Ešte si niekto myslí, že som očarovaný, alebo že to dievča treba roztrhať? Tak nech sem príde, nech mu to patrične vysvetlím! Nik?! Dobre!” Dav len sledoval a nevedel, čo má robiť. Ja som zdvihol dievča do náručia a odniesol domov.

 Doma som ju ošetril, bola strašne dotlčená. Dlho sme sa rozprávali ako sa sem dostala a odkiaľ pochádza. Povedala, že prišla s kupcami, čo šli na trhy len boli prepadnutý a ona ako ušla do lesov tak tam aj zablúdila. Pomáhala mi na poliach pri práci, hrávala na svojej flaute vo voľných chvíľach a bola neskutočne milá a pracovitá. Aj keď som si ju obľúbil tak som jej ponúkol, že jej pomôžem dostať sa domov. Nuž ona povedala, že tam už nikoho nemá a že by bola rada, keby mohla ostať tu. Zakrátko bola svadba a potom sme mali krásneho syna Michaela. Moja manželka mu venovala prívesok v podobe draka, ktorý sama nikdy nedávala dole, že bude dieťa chrániť. Bol dobré dieťa a boli sme šťastná rodina.

Keď mal malý tri roky, vypukla v obci epidémia, na ktorú ľudia húfne pomaly umierali. Keď ochorela moja choť, začal som všemožne hľadať riešenie v matkiných knihách a snažil som sa ju zachrániť. Nedokázal som to. Ochorel aj môj malý synček a to som sa už začal modliť aj ku bohom nech ochránia aspoň jeho. Zomrel. Chcel som to zmeniť, chcel som, aby to bol len sen a ja sa mohol prebrať z neho. Nechcel som ich nechať len tak spáliť na hromadnom spálenisku a preto som ich zobral k lesu a vykopal im hrob. Jeden. Aby matka mohla byť so svojím dieťaťom. Od synčeka som si zobral na pamiatku prívesok a od mojej žienky jej flautu. Už som chápal pocity mojej matky čo prežívala po strate otca. Hneval som sa na seba, že som tak slabý, že som nemal silu ich ochrániť, že som… Pri ich hrobe som sľúbil, že už nebudem slabým, že sa stanem tak mocným, že dokážem zmeniť čo chcem! V tom som ucítil ako prívesok na mojom krku silne vibruje a dostal som nutkanie sa otočiť. Bol tam dedinčan, ktorý sa na mňa zahnal motykou a ja len v poslednej chvíli som sa vyhol jeho úderu. Zakričal na mňa, že: “Za to všetko môže len vaša rodina!” bol tiež nakazený a veľké puchliere na jeho tele naznačovali, že už ide o pokročilý štádium a musí mať obrovské bolesti. Zas vykríkol: “Priviedli ste sem zlo!” v tom nenazdajky mi trhol prívesok na krku a zas ma upozornil na jeho úder, kde som stihol ku nemu vystreliť ako šíp, vytrhnúť motyku a udrieť ho ňou. Spadol a už sa nepohol. Chytil som ho za nohu a začal som ho ťahať preč. Nechcel som, aby znesväcoval hrob mojej rodiny. Už som bol dlho za dedinou, keď som ho pustil a vedel som, že sa tam už nevrátim. Do mŕtvej dediny, kde už takmer nikto neprežil.

            Začal som putovať svetom a začal sa učiť a bojovať. Spustol som, zarástol som ako tulák. Dlhých 12 rokov som cestoval sám, aby som získal viac sily, aby som ochránil sny tých, na ktorých mi záleží…

Autor: Stanislav Damon Vereš (Dark)
Korekcia: Viktória Balážová (Neffi)

 

 

0 komentárov k “Temný svet- Hra bohov: DieťaPridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close