Udalosti Druhého ročníka hier Bohov z môjho pohľadu

Text obsahuje zhrnutie druhého ročníku Hry Bohov z môjho pohľadu ako Riaditeľa Školy Mágov

Ako každý vznešený príbeh, aj tento náš začína Slávnostnou ceremóniou. Všade okolo boli mešťania, ktorí si nemohli nechať ujsť takúto príležitosť, dokonca v tento deň bolo umožnené aj mutantom vstup do mesta bez mýtneho. Na mestskom námestí stál celý vznešený zástup kráľovskej koruny v tomto poradí: V strede Kráľ so založeným mečom pred sebou, opretým o zem, čo je typicky čestný postoj bežne zaužívaný medzi veliteľmi. Po jeho ľavici Kráľova šampiónka, Vojvodkyňa Lovcov Tieňov, nikto nevie o jej minulosti, niektorý dokonca tvrdia že žiadnu nemá, že je riadená Osudom samotným, určená na lov tých čo nedokážu zabudnúť na udalosti starého sveta. Vedľa nej, ďalej v rade stál veliteľ gardy- Mokuto, verný a oddaný služobník, vždy nosí šatku cez tvár ževraj preto ,lebo má hroznú jazvu na tvári, nikto to však nevie vyvrátiť ani potvrdiť, lebo nikto mu tvár nevidel. Po kráľovej pravici stála krásna Kňažka Bellatrix, vyvolená Predstavenej, druhá členka Kráľovskej Rady, čistota z nej priam žiari a jej svetlo okúzľuje. A nakoniec, vedľa nej som stál ja- Riaditeľ školy Mágov, tretí a posledný člen Kráľovskej Rady, ako čítam z Rukopisu Ústavy. Keď som dočítal Ústavu, Kráľ sa nahlas opýtal: „Má niekto nejaké námietky?” Odpovedalo mu hrobové ticho. Akoby aj inak, spochybniť ústavu by znamenalo nesúhlasiť s Korunou a Kráľovskými cnosťami, znamenalo by to ísť proti samému sebe, neschváliť to čo sme tak ťažko vybudovali a znevažovať Korunu, o ktorú sme sa priečili s našimi nepriateľmi. Dokonca aj ja som bol ticho a to mám obvykle komentáre k takmer všetkému. Nasledovala Kráľová prísaha, kde sa zaviazal vládnuť spravodlivo a čestne každému občanovi mesta. Ako tretí a posledný úkon sa usporadúvala omša kňažiek spovedníčok. O tomto hlboko duchovnom rituály mi nieje hodno písať, kedže sám do ich Rádu nepatrím.

Ďalej z udalostí konkrétnych, spisovala sa mestská zápisnica a každá bytosť rozumná, čo mešťanom by chcela sa stať musí byť spísaná a podpísaná v dokumente danom. Ďalej nasledoval prídel z Kráľovskej pokladnice. Každý vodca frakcie dostal úmernú odmenu v Runách a Grošoch za ľudí, čo so sebou mal. Ja som dostal Runy štyri, čo bolo momentálne najviac a Grošov nepamätám koľko, kedže som za ne ihneď kúpil štyri Lakrymi, s ktorých pomocou som magicky ochránil Univerzitu Našu. Aby žiadna nerozumná háveď nemohla vkradnúť sa do chrámu nášho. Uistil som sa, že Lakrymi držia dobre a pevne ale pre istotu som kúzlo opakoval ráz toľko ako treba. Nebolo to prvý krát, čo som podobné niečo robil, pečatenie mágiou je jedna z prvých zručností čo v škole mágov naučíte sa. Pri tejto výmene, som Kráľovi daroval magický amulet, cínový meč zdobený rubínmi a zafírmi, pre priazeň bohov a náklonnosť bojovníkov nasledovať nášho vodcu v boji. Potom sa každý odobral na svoje miesto. Boli mi dané kroniky starého sveta, svitky fungovania nového a starodávne rukopisy, ktoré bolo nutno preložiť. Ale túto prácu som si nechal na neskôr, bol čas vydať sa do lesa.

Vyšli sme Ja, ochranca Univerzity Axel a Kňažka Bellatrix. Nachádzali sme rôzne indície okolo cesty. Keď sme však zašli do brezového háju, uzreli sme zakázané písmo. Vtedy sme to ale nevedeli a preto sme vzali asi štyri- päť svitkov papiera. Keď sme sa však otočili s úmyslom pokračovať v zbieraní, cestu nám zatrasili Mokuto a Lovkyňa Tieňov. Vyslovili príkaz aby sme vrátili zakázané písmo a ostatné nedorozumenia sme si vysvetlili ďalej. Aj sme tak urobili, pod ich dohľadom, avšak ja som si zapamätal miesto jedného svitku, ktorý mi utkvel v pamäti. S prázdnymi rukami, ale nie úplne naprázdno sme sa vrátili do mesta. Keď sme prišli, išiel som rovno za Kráľom hlboko sa mu ospravedlniť za nedorozumenie, ktoré sme vykonali. Kráľ mi chápavo odpustil. Vrátil som sa na Univerzitu, kde som spolu s Kňažkou Bellatrix prekladal starodávne rukopisy a vykladali kroniky starého sveta učencom Axelovi a Richardovi. Pri našej ďalšej návšteve lesa, tentoraz opatrnejšej, som našiel flaštičku Požierača, ktorú som ešte nepožil, avšak určite túto výhodu využijem. Keď sme sa ze expedície vracali k mestu, zastavil sa pri mne Mokuto, schmatol ma za rameno a povedal: “Máme tu zradcu”. Pochopil som o čo išlo, zmizli nejaké zvitky čiernej mágie a keďže sme my všetci boli pokope vzadu za lesom a zatiaľ sme trénovali mágiu rovnako ako aj šerm, tak sme ich nemohli vziať. Samozrejme na koho padla vina? Na špinavých mutantov- dvoch zaklínačov. Mokuto mi ponúkol, že ak mu ich pomôžem dolapiť, zaplatí mi. Zábava a ešte mi za to aj zaplatí? No tak do toho! Ako sme vystúpili z lesnej cesty a na obzore sa nám vyjavilo pole, na ktorom bolo postavené mesto. Boli vedľa seba, ja som išiel rovno, Mokuto na ľavo a Axel, ktorý stál po mojej pravici, ostatní stáli za nami. Keď sme boli asi na pol cesty k nim, všimol som si že jeden z nich fajčí dýmku a nemá svoju zbraň, druhý sa ale v tom momente rozbehol do poľa. Mokuto neváhal a nasledoval ho, za ním sa ale zozadu rozbehla Tieňov Lovkyňa. Kým bojovali, ja a Axel sme krokom prišli k zaklínačovi, ktorý fajčil dýmku. V skratke som mu opísal situáciu, v ktorej sa nachádza: Buď podá vysvetlenie alebo bude popravený na mieste. S ľahostajnosťou mi pohŕdavo odpovedal “Čo ja neviem?” alebo niečo podobné. No nič, sám si vybral osud. Kým som sa dostal k druhému, už ležal na zemi, mal zranené obe nohy a ľavú ruku, keby nemá jednoručnú ľahkú zbraň, nedokázal by sa ďalej brániť. Ale ani nebolo treba, presným zásahom do hlavy som to ukončil. Nemôžme si dovoliť pochybiť, nie v čase keď sme najzraniteľnejší. Mokuto a Lovkyňa Tieňov mali poranenú jednu nohu, odniesli sme ich pod hlavný stan, kde som použil jedno z mnohých kúziel v mojej Knihe Tieňov (názov vyplýva z histórie, nie je tam žiadna nadväznosť s Lovcami Tieňov). Kúzlo uzdravenia ľahkých zranení vyžaduje od subjektu aby ostal aspoň jednu štyridsaťosminu dennej doby (pol hodinu) v nehybnosti a pokoji. Tak aj urobili. Neskôr, keď sa blížila doba večerná, nás postihol trest bohov. Búrlivý lejak nám zničil pár budov, vrátane Našej Univerzity. Prečo si Perún vytrhol Žive žezlo vlády a na jeden deň nás strestal búrkovým lejakom, vari to nebola práca Černoboga….

0 komentárov k “Udalosti Druhého ročníka hier Bohov z môjho pohľaduPridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close