“Zánik” – Február


Spokojne som sedela v aute a dorazila som na svoje obľúbené miesto. Bolo to miesto pri Splave, kde som si pokojne mohla čítať. Pomaly som vyšla z auta a namierila som si to k vode. Bolo tak podozrivo ticho, nikde žiadneho človeka, no to mi nevadilo. Zrazu som pocítila vo svojej hlave slabší tlak a donútilo ma to chytiť sa za spánok. Nechápala som prečo, keď som oddychovala dosť.
Pozrela som sa na oblohu a sadla som si na trávu. Keď som zavrela oči, cítila som vánok na svojej tvári, to ma začalo upokojovať. Je divné, že aj napriek tomu, že mám symbol, žijem. „Ako je to možné?“- pomyslela som si sama pre seba. „Čo to vôbec spôsobilo? Ľudia len tak nepadajú mŕtvy na zem.“- pýtala som sa samej seba. Okamžite som si spomenula na Nový zákon a na Zjavenie apoštola Jána. „Že by toto bola Apokalypsa?“- pomyslela som si. Vybrala som si aj rádio a chcela som počuť, čo sa to vlastne deje, no nebol signál. Jediné, čo som počula, bol šum. Vybrala som si aj mobil, v ktorom som mala voľný internet, ale ani ten nešiel. Chcela som zavolať mojej tete, no nebol ani signál. „Tak toto je naozaj koniec sveta.“- nahlas som si pomyslela. Vybrala som si z tašky vodu, keďže som predtým, než som tu prišla vykradla obchod. Zobrala som si nejaké zásoby na niekoľko dní, aby som to nejak prežila. Keď som sa napila, zbadala som, ako niekto naháňa dvoch tínedžerov. Odložila som si veci rýchlo do auta a utekala som ich smerom. Keď som sa priblížila, zistila som, že ten, ktorý ich naháňa, nie je tak úplne v poriadku. Videla som na jeho tele symbol a keď som sa na tú postavu lepšie pozrela, zľakla som sa. Zistila som, že je to mŕtvola. „Zombík!“- nahlas som si pomyslela. Rýchlo som vzala tyčku, ktorá bola pri jednom mŕtvom rybárovi a utekala som smerom k nim. Postavila som sa pred Zombíka a v rýchlosti som mu prepichla oko a hlavu. Okamžite padol na zem a už sa nepohol. „Ď-Ďakujem..“- chlapec sa ku mne priblížil so strachom. „Neboj sa, ja nie som Zombík.“- pozrela som sa na neho. „Mohli by sme ja a moja sestra ísť s tebou? Nemáme kam ísť a ani neviem, kde máme pokračovať.“- opýtal sa ma. Váhala som, pretože samej mi bolo dobre, ale keď som sa pozrela na jeho sestru, zmäklo mi srdce a nemohla som ich tu nechať samých, ešte by ich tie beštie pojedli. „Ako sa voláte?“- opýtala som sa ich. „Ja som Alexander a moja sestra sa volá Tamara.“- prezradil mi. „Ja som Jessabelle.“- jemne som sa na neho usmiala. „A kam pôjdeme?“- opýtal sa ma. „To ešte neviem, ale chcem ísť tam, kde to bude bezpečne.“- mala som pri sebe deti, takže som musela byť opatrnejšia. „Kedy mŕtvy obživli?“- opýtala som sa. „Naša mama a otec zomreli toho 28.1.2018 a obživli až dnes, ale nechápem prečo. Nikdy by som nepovedal, že Zombie svet bude niekedy existovať.“- vysvetľoval mi. „To ani ja..“- dodala som. „Divím sa, že sa mŕtvy prebrali až niekoľko dní po tom dni, kedy začali umierať. Príde mi to ako na pokyn…“- pomyslela som si nahlas. „Aj mne to príde tak..“- ozval sa ku mne. „Ale vieš, čo je divné? Aj ja mám symbol na tele a žijem. Je to trošku divné.“- prezradila som mu. „Aj ja, aj moja sestra ho máme.“- ukázal mi svoje rameno a ja som si, samozrejme, vydýchla. „Aspoň nie som sama.“- poznamenala som s úsmevom. „Podľa mňa to nie je biologická vojna, ani sa to netýka infekcie. Myslím, že je to niečo iné, inak by sme boli mŕtvi aj my.“- dodala som, ale nevedela som povedať, čo to môže byť. Zrazu som musela zastaviť a znovu som pocítila ten odporný slabší tlak v hlave. „Bože, už zase.“- povzdychla som si. Alexander a Tamara sa tiež chytili za hlavu. „Niečo sa určite deje.“- nahlas som si pomyslela. Keď tlak v hlave zmizol, zbadala som skupinu Zombie a rýchlo som auto naštartovala.
Prešlo niekoľko hodín a dostali sme sa neďaleko Slovensko – Ukrajinských hraníc a musela som zastaviť. Bola tam obrovská skupina vojakov a ja som nechápala, čo sa deje. Ako keby chceli Slovensko odtrhnúť od sveta. „Tu sa naozaj niečo deje a myslím, že nič dobré..“- poznamenala som a Ja, Alex a Tamara sme sa rozhodli ostať túto noc na tomto mieste. Možno konečne niečo zistíme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *