Zánik – Január

19.01.2018 Izelder, musíš sa schovať, ja chcem žiť. Nesmieš dopustiť našu smrť. Tí ľudia ktorý zomreli, tým nepomôžeš. Zober si od nich to čo potrebuješ a choď si oddýchnuť a spať. Musíš nájsť pre nás bezpečné miesto kde môžeme prežívať. Zazneli šepotom slová niekde v tme. Som Izelder, mám 18 rokov, moje dlhé husté čierne vlasy siahajú až po zadok a dokonale ladia s mojimi sivými očami. Chodím kam sa mi zachce, ak máte namysli školu, občas ma môžete vidieť na gymnáziu ako celé dni sedím v lavici a pozerám sa von z okna. Som jedináčik a moji rodičia somnou moc nehovoria. Vždy keď okolo nich prejdem, pozrú sa na mňa tým nezaujatým, chladným výrazom. Občas z neho cítiť strach. Sú veľmi zvláštny, vôbec mi neveria. Bývam vo veľkom dome a mám vlastnú izbu. Mám veľmi rada zvieratká a raz by som chcela mať doma geparda. Rodičia práve pozerajú televízne noviny, že vraj zomreli nejaký ľudia a nikto nevie prečo. Nuž ani ja, ale rada by som sa pozrela na také telo. Prehrabávať sa vnútornosťami môže byť zaujímavé. Nájsť srdce, zobrať ho a už nevrátiť. Dala by som ho do vitrínky s ostanými, už neživými vecami. Mama sa na mňa zase díva tým jej hnusným pohľadom, akoby vedela nad čím premýšľam. Divné, idem si pre kabát a idem von. Je polnoc, sneží. Maličké chuchvalčeky snehu sa pri svite mesiaca metú zo strany na stranu. Jemne mi padajú do mojich hlbokých čiernych vlasov kde sa po chvíľke stratia. Pozerám na mesiac ako žiari, a všetky moje myšlienky sa rázom ukľudnia a ja môžem pri ňom vzlietnúť. Vidím všetky hviezdy pri mne, ako sa ligocú a ja sa ich môžem dotknúť a nepopáliť sa. Milujem lietanie, tú slobodu akú môžu zažívať vtáky, trochu im to závidím. A ja musím trčať tu na zemi. Ľudia tu chcípajú jeden po druhom a je tu z toho iba bordel. Musíme nájsť nejaké telo. Však áno, ale kde ? Izelder sa porozhliadla a vybrala sa smerom do centra. Všade bolo ticho, nikde žiadny človek iba pár vtákov sa hrabalo v zdochlinách ľudí. Podišla bližšie k jednej z nich. Bola už napol rozpadnutá a iba podľa oblečenia sa dalo rozpoznať že ide o chalana. Vrany mu už stihli zožrať oči a rozškriabať tvár. Chudák, prešvihol nomináciu na modela roka. Postupne mu odokrývala časti jeho ešte celkom zachovaného tela. Má krásny hrudník, čo myslíš ? To áno, ale prečo zomrel? A čo ten znak čo má na krku ? Ja neviem, odnesieme ho do nášho domčeka na záhrade. Vybrala reťaz a pripevnila mu ju okolo nohy tak, aby sa neodtrhla. Po niekoľkých dňoch pitvy začalo telo nesmierne zapáchať  a tak ho zakopala v lese za domom. Otvorila dvere aby vošla do domu, vyzula topánky a ako kráčala hore schodami, všimla si mamu ako vari obed a na krku ma ten istý znak, ako ten chlap. V televízii nevysielali žiadne varovné upozornenia, v novinách nič zvláštne nedávali, všetko akoby bolo po starom. Mne sa to nezdá, mám zlý pocit. Buď ticho. Vykráčala hore do svojej izby. Zapla si počítač a ako bežne išla na facebook. Počula si už o tej epidémii čo sa šíri ? Napísal jej kamarát. Nie neviem, čo to je ? Je to veľmi rýchle a zabíja to ľudí, dávaj si na to pozor. Dám, neboj.

Pridaj komentár