Zánik: Január

Zobudil som sa o štvrtej ráno, sníval sa mi zvláštny sen. Rozbehol som sa ku stolu a začal si rýchlo písať do denníku. 8.1.2018: Neviem sa toho zbaviť už dobrý týždeň, vlastne od nového roka. Nedokážem určiť čo ten sen znamená, nič čo viem, nič čo som dokázal nájsť mi v tom nepomohlo. Pamätám si vždy len ten pocit, pocit naliehania, že sa niečo deje, ale každý deň sa niečo deje, neviem kam sa mám pozerať.

15.1.2018 Zazvonil budík, horko-ťažko som sa zdvihol z postele, Zase ten sen. No nič, dnes je pondelok, takže do školy, zas. Hm, už len tento ročník a nikdy to tu nebudem musieť vidieť znova. V škole si budem písať príbeh, ktorý mám v hlave, aspoň nejak využijem inak stratený čas. Keď skončí škola budem so svojou priateľkou, jediná osoba, ktorá má v mojom živote svetlo, inak je to šero a blato, ako celé toto mesto. Moji rodičia mi nerozumejú, neveria mi, neviem prečo ,keď vždy som mal nakoniec pravdu. Sú transparentný príklad dnešného “davového trendu”. Zrejme je dnes pre ľudí ťažké rozmýšľať, konať, dať najavo svoj názor, nenechať sa utláčať alebo jednať podľa svojich morálnych a spoločenských zásad. Jednoducho povedané: Nezatvárať oči, nestrkať hlavu do piesku, keď sa deje neprávo, nespravodlivosť. Asi chcem od nich veľa. Kamarátov nemám, aspoň nie takých ktorím by som veril. Tuto v Šali si každý dáva pozor na svoje, ale keď sa naskytne príležitosť tak berú čo môžu. Chvastajú sa čo nastvárali ale keď príde na lámanie chleba tak obviňujú druhých za svoje činy, dalo by sa to zhrnúť do pár slov. Slov ako chamtivosť, zbabelosť, žiadna česť. Niekedy si želám aby sa Zem zbavila takýchto ĺudí, čo len ničia, hrabú za seba a robia čokoľvek aby sa dostali k peniazom a moci nad ľuďmi. Ja sám by som človeka nezabil, ale tí čo nemajú žiadny prínos sú len príťažou. Je to veľká fylozoficko-sociálna dilema, ale nie je na nás o tom rozhodovať. Rozhodovať o tom môže len vyššia sila. Ja osobne verím, že táto sila k nám prehovára pomocou symbolov. Skúmam ich, či už z historického alebo okultického hľadiska. Venujem sa tomu dlho, asi už tri roky, od 15-tich.

Keď som prišiel zo školy, prezrel som si novinky ako každý deň. Ďaľsie prípady nakazených. Už nejakú dobu sa totiž na území SR šíri neznáma choroba, evidovaných je len pár desiatok prípadov a ešte menej ich je oficiálne potvrdených. Ani jej nestihli vymyslieť vlastný názov. Je okolo toho veľa neznámych a ja v tom cítim nejakú konšpiráciu. Ministertvo zdravotníctva nevydalo žiadne stanovisko, pán minister sa vyhýba médiám a vnútorné informácie čo máme nám len potvrdzujú ,že lekári a doktori netušia čo to je vôbec zač. Všímam si to už niekoľko dní, ale zisťujú sa len omrvinky z informácií.

18.1.2018 Dnes sme sa dočkali verejného prehlásenia primára Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Povedané v skratke: Nevedia odkiaľ to prišlo, nemá to žiadne symptómy predchádzajúce smrti. Keď padla prvá otázka novinára- Aký typ choroby to je, či infekcia, baktéria alebo vírus. Pán primár sa zdvihol a odišiel. Všetci okolo ostali v údive, po približne desiatich minútach ticha odišli aj ostatní štátny zriadenci. To bolo všetko oficiálne podané verejnosti týkajúce sa tejto choroby. Vážne divné.

21.1.2018 Veľký nárast nakazených, dozvedel som sa to z facebooku. Média vyzerajú, že pred tým zatvárajú oči a dištancujú sa od tejto témy. Na sociálnych sieťach som sa skontaktoval s pár luďmi, čo o danej problematike vedia viac ako ja. Začínam sa o to zaujímať viac.

26.1.2018 Dnes sa niečo stalo. Na ceste zo školy predo mnou spadol muž, jednoducho sa mu podlomili nohy a natiahol sa na zem. Prišiel som mu pomôcť ale keď som sa ho snažil osloviť nereagoval. Zavolal som záchranku a hneď ako som zložil, snažil som sa zistiť, či žije. Stiahol som si rukavice a odopol mu kabát, naokolo neboli žiadny ľudia, takže som na to bol sám. Vtedy som zistil že nedýcha, snažil som sa mu teda nahmatať pulz ale čo som uvidel ma od toho hneď odradilo. Na krku mal zvláštny kruhový symbol, presne na krčnej tepne kde som mu chcel priložiť prsty. Dal som si dve a dve dokopy a nedotkol som sa ho, nasadil som si rukavice a začal masáž srdca, vedel som že nemá pulz po tom, ako som mu na krk zazeral asi päť minút, ten symbol ma fascinoval, nebolo to ako nič, čo som doteraz videl. Kým som spravil prvú sériu masáži srdca, prišla sanitka, len ho naložili a povedali ďakujeme, už to nie je vaša starosť. Celý deň som nad tým rozmýšlal, nakreslil som si ten symbol ale stále som si vyčítal prečo som ho neodfotil, i keby to nebolo moc úctivé…

Neskôr v ten deň, som sa s mojimi novými kontaktami podelil o toto nové zistenie. Nikto z nich nemal poňatia, či to môže súvisieť, nevedeli nič o takýchto “kruhových tetovaniach”.Keď som už išiel spať, vyskočila mi správa na mobile, ktorá znela: “V novom mesiaci hľadaj pravdu v K2”. Jediný K2, čo poznám je nočný klub za centrom mesta. Zajtra sa tam pôjdem pozrieť.

27.1.2018 Predvečerom som sa bol pozrieť do K2. Hlavný vchod bol zavretý a nedalo sa nazrieť dnu. Videl som ale dvojicu ľudí, ako kráčajú k zadnému vchodu. Nemohol som sa moc priblížiť, tak som ostal stáť na druhej strane ulici, oproti zadnému vchodu. Keď prišli k dverám zaklopali, dvere sa otvorili a vyšiel z nich veľký muž v obleku. Niečo im krátko povedal, akoby sa ich na ničo spýtal. Tú dvojicu som videl od chrbta, mali na sebe dlhé čierne bundy a jeden z nich si niečo vytiahol z vnútornej strany kabátu. Veľký muž im uvoľnil cestu dnu, všetci traja vošli a zatvorili za sebou. Bola to zaujímavá skúsenosť ale sám som sa dnu neodvážil. Predsa len, v správe bolo jasne napísané: “V novom mesiaci”.

28.1.2018 KATASTROFA

Dnes bol najhorší deň môjho života. V jeden deň táto neznáma choroba zabila vyše jednu pätinu populácie SR. Jeden milión obyvateľov. Médiá sa o tom nezmienili, už ma aj prestáva zaujímať aký postoj zachovajú. Mesto je v chaose, v Šali boli len dnes 4 útoky na ulici. Skoro ľudia začali rabovať obchod. Neviem bližšie detaily, nebol som tam, stalo sa to len pred troma hodinami, nikto o tom ani nepísal. Socialne siete sú zaplavené panikou, každý narieka že mu niekto blízky umrel ale nikto stále nepozná pravdu čo sa to deje, čo to je zač. Ja som, ako každú nedeľu, bol celý deň doma. Sledoval som dianie v celej krajine zpoza monitoru. Vyšiel som z domu, len keď sa na šej ulici zastavila sanitka. Ludia kričali na záchranárov, chceli vedieť čo sa to deje. Oni len opakovali, že vedia len toľko, čo je prístupné verejnosti. Situácia si nevyžadovala aby som pristúpil. Možno som to ale mal urobiť, zistiť, či naozaj vedia len toľko ako bežná verejnosť. Svet sa rúti, milión ludí mŕtvych za jeden deň. Je na čase aby som toho využil, aby som sa chopil priležitosti a urobil to čo už dlho zamýšlam. Naša vláda je neschopná, ekonomika nestabilná, tu nepomôže diplomacia, nepomôže armádna sila, MY potrebujeme odpovede! Umrie pätina národa a vláda, mediá sa tvária akože nič? Toto musí skončiť.

Neskôr večer, keď som bol so svojou priateľkou, sa mi naskytol zvláštny pohľad. Keď nariekala za svojím dedkom, všimol som si zvláštnu vec. Na temeni pravej ruky mala nejaký kruh, opýtal som sa jej na to ale cez slzy mi nedokázala odpovedať. Vyhrnul som jej teda rukáv a pozrel som sa lepšie, mala tam rovnaký kruhový znak ako ten muž, čo predo mnou omdlel na ulici.

0 komentárov k “Zánik: JanuárPridajte vlastný →

Pridaj komentár

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close