Zánik – Marec

Dneska ráno som vstala ako obvykle. Pozrela na moju lopatu pri posteli a zapriala jej dobré ráno. „Ako si sa vyspala?“ Spýtala som sa jej akokeby lopaty vedeli rozprávať. Zvalila som sa z polohy ležma na zem a chvíľu ostala ležať. Nakoniec som sa odhodlala zísť dolu a dať si raňajky. Veľmi ma prekvapilo keď som tam nenašla rodičov ako vždy ráno sedieť pri stole a rozprávať sa. „Asi išli do obchodu“ povedala som nahlas. „A čo ak sa im niečo stalo?“ povedala ona. „Nič sa nestalo a buď aspoň dneska ticho.“ Napustila som si vodu do pohára, napila sa a odložila pohár na stôl. Ako som odchádzala, vrazila som trošku do stola a videla ako sa voda vylieva. Chcela som chytiť pohár a ako som načiahla ruku, voda zastala. „Wtf??“ … „čo ?“ Stála som s rukou natiahnutou ku poháru a dívala sa ako voda s pohárom stojí. „Niečo sa ti nezdá?“ spýtala sa ma ona. „Ja som práve zadržala pohár s vodou?“ … „Ach áno, ešte nie si slepá, ale aj napriek tomu koľko porúch máš tak je stále zázrak že dokážeš pochopiť aj takéto primitívne veci.“ Chytila som pohár do ruky a znovu ho postavila na stôl. „Vždy si bola takáto hnusná a protivná?“ … „Nie, to vďaka ľuďom. Naučili ma byť silnejšou a apatickou, takou akou som teraz. Ale to sme už preberali.“ „A prečo si vlastne stále somnou?“ … „Ach ako som už povedala, jedine ja ťa dokážem udržať na žive. Povec a ja odídem, ale za následky neručím.“ Pozbierala som sa a šla sa prejsť von. Samozrejme bez mojej lopaty už nejdem ani na krok. Išla som sa pozrieť na miesto môjho hrobu. Sviečka a ruža tam ešte stále bola a aj ten čierny havran na strome. Sledoval ma. Zašla som hlbšie do lesa a zrazu začal krákať a letieť smerom sa mnou. Ostatné havrany ho tiež započuli a začali sa zhromažďovať nadomnou. Prešla som ešte pár krokov a zrazu sa jeden havran rozletel mojím smerom akoby na mňa chcel zaútočiť. Jeho ostrý zobák mieril presne na moje srdce. Už bol celkom blízko pri mne tak som zrýchlila krok. Keď už som videla že ani to nepomáha, schúlila som sa do klbka a vystrela moje ruky na znak sebaobrany. Havran bol desať centimetrov od mojej ruky keď silno zatrepotal krídlami a padol na zem. Keď to ostatné havrany uvideli, rýchlo odleteli preč. Ja som sa nechápavo pozrela na zem. Havran ležal pokojne na tráve a nevydával žiadny zvuk a známky života. V tom strese ma ani nenapadlo použiť lopatu na obranu, predsa len bola ťažká. Bolo mi ho ľúto tak som ho zobrala na miesto môjho hrobu a zakopala som ho vedľa neho. Z konárikov som vyrobila malý krížik a položila na hrob malého vtáčika. Poobkladala som okolo miesta kamienky a odišla do mesta. Bolo celé prázdne a ja som ešte stále nechápala kde sú moji rodičia. Stále mi nešlo do hlavy ako ten havran mohol zomrieť len tak. Mohlo by to mať nejakú súvislosť s tým znakom na krku. Išla som si do obchodu nabrať nejaké jedlo a cestou domov som rozmýšľala aj nad tým pohárom. Hneď ako som dorazila domov som si zobrala pohár, naplnila ho vodou a položila na stôl vedľa toho ktorý som tam nechala ráno. Vystrela som ruku a chcela som preniesť vodu z jedného pohára do druhého. No nič sa nestalo. Pokúsila som sa o to ešte zopár krát, skúšala som rôzne polohy a pohyby ale nič sa nedialo. Na konci keď som to už chcela vzdať sa jeden pohár prevrátil a voda z neho začala stúpať smerom hore. Vystrela som ruku a začala ju ovládať. Voda sa pohybovala smerom hore a dole presne ako moja ruka. Levitovala vo vzduchu a mňa to úplne fascinovalo. Dokázala som ovládať vodu. V tom momente voda spadla na zem a rozliala sa po dlážke. Vau … pomyslela som si, musím sa ju naučiť ovládať lepšie. Začalo sa stmievať a moji rodičia ešte stále nechodili domov. Začínala som sa o nich trochu báť či sa im naozaj niečo zlé nestalo. Otvorila som dvere a nakukla von. Mesiac a hviezdy už začínali jasne svietiť a silný vietor rozpohyboval ťažké koruny stromov. Zamkla som všetky dvere, Zavrela okná a uistila sa že dom je bezpečný a počas noci sa doňho nikto nedostane. Sadla som si na gauč a zapla televíziu. Začala iba chručať. So slzami v očiach som sa schúlila pod deku a zaspala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *