Zaspával som s bolesťou hlavy ale zobudil som sa s bolesťami po celom tele . Pomaly som sa posadil na posteľ ,ešte stále rozospatý prídem k stolu kde mám mobil ,ktorý je skoro vybitý . Odomknem a hneď na mňa vystrelí hláška šťastný nový rok Adam , potom pozerám rozospato na čas a dátum a zalejú ma spomienky no teda ústrižky spomienok z minulej noci . Veď je konečne 1.1.2018 to znamená nové možnosti ,nové zážitky . Zostávajúci týždeň z prázdnin som strávil v spoločnosti svojich kamarátov na chate ktorú jeden z nich vlastní . Na tej chate nie je žiadny signál a tak bolo príjemné vypadnúť z každodenných zlých správ alebo od sociálnych sietí v spoločnosti dobrých priateľov .
Vrátili sme sa 6. Januára asi o 5 hodine poobede naspäť do Galanty kde aj všetci bývame . Doma som sa chvíľku rozprával s rodičmi a potom som išiel do svojej izby sa vybaliť a trochu zrelaxovať v pohodlí mojej postele . Skrolujem facebook, a všímam si zvláštne články o chorobe , ktorá sa začala šíriť po celom území Slovenska . Píšu síce ,že len pár desiatok prípadov sú na celom Slovensku a ,že by to nemalo ohroziť väčšie množstvo populácie ale človek sa nad tým pozastaví , veď aj symptómy sú ,že vraj neznáme , človek proste padne na Zem a zomrie . Na facebookovej stránke Galanty píšu ,že zomrel zatiaľ na túto chorobu len jeden človek .
chorobu len jeden človek .
(o 2 týždne neskôr )
Vstal som . Úplne vyčerpaný som sa doplazil k vyzváňajúcemu budíku na mobile, ktorý je ako obyčajne vždy na mojom veľkom bielom stole pri okne a pozerám na čas a rýchlo vstávam lebo inak by som nestíhal do školy . Po ceste do školy počujem ako sanitka zavíja , čo je v posledné dni počuť dosť často , ale snažím sa to ignorovať aby som nedostal vnútorné znepokojenie . Prišiel som do školy a hneď mi udrela do očí vrátnica školy ,pretože tam sedel niekto iný než obvykle . Keď som sa spýtal kde je stará pani ,ktorá robila vrátničku odpoveď znela ,že zomrela , našli ju ležať pred školou mŕtvu . Chorobnosť sa rapídne zvýšila ,pomyslel som si pre seba . Prišiel som do triedy a v triede vidím len 9 ľudí z 21 a obvykle ja chodím posledný keďže školu mám asi 100 metrov od domu . Spolužiaci a spolužiačky sa na mňa pozrú a ako keby neverili , že som prišiel hľadia na mňa . Sadám si na svoje miesto a pýtam sa kde sú ostatný a 3 spolužiačky mi jednohlasne odpovedajú zo strachom a smútkom v hlase , že zomreli . Pomyslím si , že asi začala apokalypsa . Začala hodina , triedna prišla na hodinu tiež taká nesvoja , lebo vie že nás od predošlého dňa moc ubudlo . Pozrie sa po triede a upozorní spolužiaka ktorý leží na lavici aby nespal . Po 3. upozornení profesorka podíde k nemu a snaží sa ho zobudiť .V tom spolužiačka ,ktorá sedí pred ním zhrozene vykríkla „ on je mŕtvy „ aj profesorka sa zľakne a beží rýchlo ku stolu kde má položený mobil a začala vytáčať číslo . Podľa toho, že krátko ťukala do klávesnice mobilu som usúdil ,že volá záchranku. Zatiaľ 2 spolužiaci pribehli ku nemu a začali mu poskytovať prvú pomoc ,ale márne , už sa neprebral . Vstal som od svojej lavice a začal som si so žiaľom prezerať telo spolužiaka, kamaráta , človeka ,na ktorom ešte pred hodinou nebolo badateľné nič zvláštne . A predsa som si popritom prezeraní a myslení všimol jednu vec . Mal na krku ako keby vyrytý symbol v tvare kruhu čiernej farby . Prišlo mi to zvláštne lebo nikde v médiách sa nespomínalo že by po smrti touto chorobou vznikol tento symbol na tele mŕtveho .
Vstal som . pozrel som sa na hodinky na mobile a vidím ,že už je pol 10 s tým ,že už je nedeľa 28.1.2018 tak som sa pobral do kuchyne ktorá je prepojená s obývačkou . Popri robení si raňajok som sa započúval do správ v telke ktoré mal pustené otec ,ktorý leží na gauči a popri pozeraní si číta noviny . Popri jedení raňajok si čítam príspevky na sociálnych sieťach a čítam vyhlášku ministerstva zdravotníctva ,kde píšu že na Celom území SR už následkom zákernej choroby zomrela 1/5 obyvateľstva . Počúvam správy a nepokojne rozmýšľam prečo sa o tomto nedozvedáme v bežných médiách . Pozrel som sa na otca a jeho odkrytý krk a všímam si že tam má presne ten symbol ,ktorý mal na tom istom mieste aj môj spolužiak , ktorému sa tam objavil však až po smrti .
0 komentárov k “Zánik: Začiatok nového ,koniec starého”Pridajte vlastný →