Zánik_Február

 

Literárna výzva

Mesto šialenstva

Half God Half Devil

Zvuk bežiaceho motora drtičky dreva ohlušoval inak prázdnu dielňu. CHRRRR!!! Ozvalo sa hlasné protestovanie drtiča a po sérii ďalších cvakavých a vŕzgajúcich zvukov sa stroj vypol. „Kurva!“ ,ozval sa vyčerpaný hlas a do dielne vstúpil Jack. Hlavu mal ešte stále mokrú po horúcej sprche. Bolo to  ako požehnanie keď si všimol dverí označených ako sprchy. Bol po ťažkej ale zábavnej práci celý od krvi, svoju obľúbenú čiernu mikinu mal roztrhnutú a ešte k tomu všetkému sa mu do vlasov priplietli kúsky mäsa a možno aj mozgovej kaše. „Ach. Keď to dokáže rozdrviť polená ,prečo to nedokáže rozdrviť poriadne toho sráča?!“ ,skríkol Jack a silno kopol do rozbitej drtičky, z ktorej trčali ako tykadlá dve nohy. CVAK. Ozvalo sa odomknutie zámku na jedných z dvoch bočných dverí. Jack sa pozrel smerom, z ktorého zvuk vyšiel a do dielne preniklo svetlo baterky. „Mišo! Si tu? Prečo kurva spúšťaš stroje? Chceš ich sem nalákať ,ty kretén či čo? “ ,kričal záhadný muž a duniace kroky na betónovej podlahe značili blížiace sa problémy. Jack sa široko usmial, prikrčil sa a miernym poklusom sa vydal k cinkulárke, ktorá bola zašitá v rohu len pár metrov od drtiča. Šľahol po zelenom tlačítku a mierne zhrdzavený rezací kotúč sa s rachotom roztočil. Svetlo z baterky skoro okamžite dopadlo na bežiaci stroj. Jack sa ukryl za stĺp, ktorý bol priamo pred vypínačom stroja. Plánoval si dnešný večer ešte trocha spríjemniť. Neznámy muž spravil presne to čo Jack očakával a postavil sa priamo pred vypínač chrbtom otočený k stĺpu. Jack nečakal ani sekundu nechcel riskovať. Vybehol chytil muža za krk a ten v prekvapení nekládol žiadny odpor. Jack mu s ľahkosťou pritlačil tvár na bežiaci kotúč a delil tým mužovu hlavu na dve časti. FIII…ŠŠŠrrr…cinkulár vydával zvuky, ktoré Jackovi zneli ako nádherná uspávanka. Jack sa vzpriamil, pustil bezvládne telo a to sa s poslednými smrteľnými kŕčmi zrútilo na zem. Jack už dlhšie nedokázal potlačovať nutkanie a silno sa zachichotal. „Ako môže byť niekto taký sprostý?“, hovoril sám pre seba a ľavou rukou tresol po vypínači. Motor cinkulára po chvíli zadunel naposledy a v dielni sa opäť rozliehalo ticho. „Aaa…dneska je to zase slepí výstrel.“ Vzdychol si Jack potom ako prehľadal tašky oboch mužov. Našiel len vreckový nožík, malú sekerku ,ktorú asi vzali niekde odtiaľto, tri fľašky s vodou, lekárničku a načaté čipsy. Zvyšný obsah Jacka vôbec nezaujímal. Potom ako pretriedil veci vo svojom vlastnom batohu ,vyšiel zadnými dverami dielne na betónoví chodník kde sa prikrčil a tryskom vyrazil vpred. Bežal poza budovu potom cez príjazdovú cestu, kde musel popreskakovať šesť mohutných kmeňov a napokon musel preliezť cez štvormetrový plot. Po zdolaní poslednej prekážky vyrazil po hlavnej ceste do najbližšej dediny ,ktorá bola vzdialená ani nie 400 metrov od areálu ,v ktorom sa len pred chvíľou nachádzal. Pri behu myslel len na to ako sa to všetko v posledných týždňoch posralo. Ešte len pred tromi týždňami sa prvýkrát dozvedel o nijakej skurvenej nákaze ,ktorá zabíja účinnejšie než AIC kdesi v Afrike a ktorá zapríčinila že sa z tejto krajiny stal nový hororový film. Nestačilo len to že kvôli záhadným úmrtiam už skoro nikto z obyvateľov mesta nevystrčil nohy z domu, takže zabíjanie bolo ťažšie, nie! Ešte sa aj ty sráči čo skapali sa prebrali k životu a stali sa ZSkami alebo inak povedané Zombie Sračkami ,ktoré to už totálne celé skurvili. Jack bol ponorený tak hlboko v myšlienkach že si ani nevšimol cedule, ktorá znázorňovala začiatok dediny menom Zádubnie. Bežal ďalej a stále premýšľal nad tými absurdnými vecami.  Prvé svetlá pouličných lámp ho konečne prebrali z premýšľania a on prudko zastavil tak prudko až sa aspoň pol metra šmýkal po zľadovatenom asfalte. „Fuuu…to bolo tesné.“, povedal potichu a zadíval sa na dve šúrajúce sa postavy pred ním. Videl len siluety v tme, až dokým sa opitou chôdzou nedostali pod najbližšiu lampu. Jack prižmúril oči a začal si šúrajúce zombie prezerať. Najbližšia mala na sebe rifle a tmavo modrú bundu vypadala skoro ako človek keby jej nechýbala polovica tváre. Druhá na sebe mala lyžiarsku výstroj a helmu, pravú nohu mala zlomenú a pri každom kroku vydávala vtipné KRUP. Jack sa pousmial, zhodil si zo seba batoh chvíľu v ňom šmátral a nakoniec vytiahol malú sekerku. „Ak je to tento typ ZSiek tak sa nemám čoho báť.“, dopovedal a pomalým krokom sa vydal ku chrapľajúcim zombie. Prvú zložil veľmi ľahko ani sa nemusel moc namáhať. Proste sa len silno zahnal a zasekol sekeru priamo do čela. Zombie sa s posledným zachraptením zosypala na zem a Jack sa ani neobťažoval sekerku vybrať. Namiesto toho vzal do ruky kameň, ktorý našiel vedľa cesty. Druhá už bola väčší oriešok, kvôli helme jej nemohol zasadiť smrteľný úder. Našťastie sa mu nehovorí Ceruzkový Jack pre nič za nič. Strčil ľavú ruku do vačku a vytiahol bielu ceruzku. „Vždy som to chcel skúsiť.“ , povedal potichu a so širokým úsmevom vrazil zombie ceruzku do oka a následne po trčiacom konci udrel kameňom. Úder zombie skoro ihneď poslal k zemi kde sa ešte chvíľu zmietala. Jacka to štvalo a tak sa radšej poistil a kameňom rozmaširoval zombie hlavu na kašu. „A zase som celý od krvi mňa jebne!“ ,zamrmlal si Jack a odhodil skrvavený kameň na druhú stranu cesty. S povzdychom sa postavil schmatol batoh a bežal ďalej. Šialený výraz šťastia na jeho tvári však netrval dlho pretože si opäť spomenul ako sa veci majú. Ako mu zomie horúčka prekazila plány s políciou. Ako mu ZSka zabránili v jeho dokonalom pláne na oslobodenie sestry. A ako ho prinútili utiecť z mesta keď šialenstvo prepuklo naplno. „Nie je to fér kurva!“ ,povedal sám pre seba a opäť sa zastavil. Stál na hlavnej ceste a vedľa neho sa týčili prvé domy dediny. Jack zaklonil hlavu a pozoroval hviezdy nad sebou. „Prisahám že ťa nájdem Nataša.“ , povedal šeptom a z vrecka vytiahol kovové strúhadlo. Jedinú pamiatku ,ktorú na sestru mal. Z myšlienok ho prebral až silný, ľadový vietor. Jack si podvihol šálu až k nosu a jeho oči zažiarili novým prúdom šialenstva keď sa v jednom z domov na sekundu zasvietilo. Jack k nemu pomaly zamieril a jeho chuť zabíjať rástla. „Tmavá noc, je moja noc. Chodím sem a tam ,ceruzku si zastrúham. Tmavá noc ,je moja noc. Neboj sa už prichádzam.“

Jack premýšľal čo bude ďalej robiť a popritom si užíval pohľad na horiaci dom pred sebou. V rukách mu zašuchotal prázdny obal z čipsov keď sa konečne postavil. S rodinkou v malom z pola drevenom dome nemal žiadny problém. Počkal kým všetci zaspali a potom sa do domu dostal pomocou tichého rozbitia okna. Čakal že po ňom niekto vybehne s nožom ale našťastie preň boli obyvatelia domu idioi, ktorý nepoznali pojem hliadka. Namiesto toho aby aspoň jeden z nich ostal hore a strážil , všetci boli vo svojich posteliach a pokojne si vyspávali. Jack rozmýšľal že by ich všetkých jednoducho podrezal ale nakoniec sa rozhodol pre väčšiu opekačku. Vzal všetky horľaviny v dome a porozlieval ich tak aby plamene zabránili komukoľvek z domu utiecť. Predtým než škrtol zapaľovačom sa ešte posledný krát porozhliadol po dome či nenájde niečo užitočné a pred odchodom pekne poďakoval za pohostenie. Jack ostal stáť pred horiacim domom ešte chvíľu do doby kým sa nezrútila strecha. Potom schmatol batoh a prechádzkovým krokom sa vydal do dediny. Prešiel tri ulice keď mu hodinky na zápästí ľavej ruky zavibrovali. „To už je polnoc? Mal by som to pre dneska ukončiť.“ , zamrmlal a opäť vyrazil tryskom vpred. Bežal najmenej dvadsať minút pričom sa dostal až nakoniec dediny k poslednej ulici. Zahol na ňu a bežal ďalej až kým sa pred ním neukázal šedý dom s pribitými oknami a dverami. Jack preskočil bránku na mieste, ktoré si vyznačil čiernou izolepou. Tento barak využíval ako dočasné bezpečné miesto na odpočinok a nikdy o jeho zabezpečení nepochyboval. Všade pri plote teda až na vyznačené miesto boli nastražené pasce na medvede, vysokú zver, proste na čokoľvek čo mohlo človeku čo mu vlezie na záhradu znepríjemniť celý deň. Hneď ako bol za bránou zamieril dozadu za dom predsa len prekvapenie pripevnené na hlavných vchodových dverách by nerozdýchal nikto ,kto by nebol odolný proti masívnemu výbuchu. Zadné dvere domu viedli na terasu a boli jedinou takmer bezpečnou cestou  dovnútra ,pokiaľ sa teda ľudia pri ich otváraní prikrčili. Jack na to skoro zabudol našťastie si spomenul včas a tak mu sekera zavesená ako kyvadlo nad dverami len strhla kapucňu z hlavy. „To bolo tesné. Načo kurva som to sem vlastne dával?“ ,pýtal sa sám seba a prehrabol si pomaly čierne vlasy. Necítil žiadnu bolesť ale dobre vedel že keď je človek nabudený adrenalínom jeho vnímanie bolesti je otupené. Našťastie mal mokrú hlavu len zo sprchy a zaschnutá krv na jeho rukách patrila ZSkam. „Asi by som si tie ruky mal ísť umyť.“ , povedal nečakane so smiešnou grimasou na tvári. Zhodil zo seba ťažký rubsak a šmaril ho spolu s mikinou a šálom do kuchyne. Prešiel cez úzku chodbu a zahol do prvých dverí na pravej strane, do kúpeľne. Opláchol si horúcou vodou ruky a tvár a opäť sa vydal do kuchyne. Pootváral pár skriniek a chladničku a napokon si silno povzdychol. „Aaach…už zase mi dochádza jedlo. No aj keď sa mi tam moc nechce musím ísť zajtra do mesta.“ , zamrmlal a s tresnutím zabuchol dvere chladničky. Predtým než si šiel ľahnúť skontroloval ako každý večer všetky svoje pasce a napokon si nastavil budík na svojich hodinkách presne na 8:00. Zaspal rýchlo ani nepostrehol že zavrel oči. Opäť sa mu sníval ten sen. Nočná mora, ktorá mu nedovoľovala zabudnúť. Nočná mora, ktorá mu pripomínala jeho minulosť a jeho prítomnosť. Nočná mora, ktorá sa stále opakovala a opakovala. Bola v nej opäť, opäť ju v nej videl a opäť ju v nej stratil. Kričal a preklínal celý svet už ju nechcel opäť stratiť už nie. Tentokrát ju už nestratí, tentokrát ju ochráni už není tým slabochom ktorým býval ,už nie. „Tentokrát ich všetkých zabijem.“ , povedal a s trhnutím a ťažkým dychom sa prebudil. Posadil sa a oprel sa o stenu za ním pokúšal sa upokojiť. Pokúšal sa opäť skrotiť svoju túžbu zabíjať ,ale nedarilo sa, musel cítiť krv, musel spôsobiť bolesť ďalšiu bolesť. BUM!BUM! do okien niečo narážalo a vtedy sa už Jack neovládol jeho myseľ kričala chuťou zabíjať ,jeho telo horelo chuťou týrať a mučiť už to nemal pod kontrolou už nie. Skôr ako si uvedomil čo sa stalo, stál na tráve pred domom a pod sebou zbadal mŕtvolu ZSka, ktorá bola celá od hlavy až k pätám dobodaná ceruzkami. Jack si vydýchol a zamieril späť do postele. „Vypadá to že som to zase prehnal.“ , povedal keď sa chystal opäť zaspať.

Ráno ho prebudil otravný ton budíka a Jack sa s nemalým úsilím vytrepal z postele. Potom čo ho kvôli tomu zlému snu chytil amok spal ako zabitý a našťastie sa podobný incident znovu neopakoval. Jack sa naraňajkoval z toho mála čo mu ostalo, umyl si zuby a opláchol tvár. Prichystal sa na cestu a vyrazil o dobrú hodinu neskôr, kvôli kontrole pascí a taktiež upratovaniu toho hnijúceho ZSka. Bežal klusom pretože si nechcel míňať veľa energie. Do mesta chodil vážne nerád, pretože tam bolo viacej než len pár spôsobov vďaka ktorým by zomrel strašnou smrťou. Po trištvrte hodinovom behu sa konečne dostal k mostu, ktorý značil hranicu medzi okresmi a centrom mesta. Jack sa už chystal cez most prebehnúť keď si všimol mladé dievča schovávajúce sa za jedným z rozbitých aut. Bola k nemu otočená chrbtom a zdalo sa že sa celá trase od strachu. Jack sa rýchlo schoval za bielu dodávku naľavo od neho a skúmavo si prezeral okolie a to vystrašené dievča. Mala na sebe odev zdravotnej sestry a ruky a kolená mala škaredo poodierané a skrvavené. Jack sa už chystal záhadné dievča ignorovať a ísť inou cestou keď sa z opačnej strany mosta ozval zvuk motora a hvízdanie pneumatík. Jack škubol hlavou a zbadal čierny pikup, ktorý si razil cestu priamo k vystrašenej dievčine. Tá si mohutné auto tiež všimla a s výkrikom sa rozutekala priamo k Jackovi. Ten už inštinktívne siahol do vrecka a v ruke mu zaznelo slabé CVAK, ako sa vreckový nožík otvoril. Mohutné auto obišlo panikáriace dievča a odrezalo jej únikovú cestu. Z korby auta vyskočili dvaja muži a ďalší dvaja sa k nim pridali z miesta vodiča a spolujazdca. Chytili dievča a silno ju šmarili o zem. „Nemôžeš nám utiecť. Už to pochop.“ , povedal jeden z nich so šialeným výrazom v tvári. „Už neutečiem sľubujem len mi prosím neubližujte.“ , volalo dievča a pomaly sa odúvala po asfalte až kým nenarazila do dverí ďalšieho zničeného auta. „Haha. Pozrite na ňu je posraná až za ušami. Haha.“ ,rehotal sa ďalší a nevypadalo to že by to hral. „No šéf vravel že jej nemáme ublížiť predsa len je to zdravotná sestra a nájsť v dnešnej dobe doktora je problém.“ , poznamenal ďalší a zamyslene si prezeral chúliace sa dievča pred sebou. „Kurva máš pravdu ale potrestať ju musíme inak zase zdrhne. A vieš kto si to potom odsere.“ , skríkol muž so stále šialeným výrazom a potom sa prikrčil k dievčaťu. „Ak ju nemôžeme zabiť tak si s ňou aspoň užijeme no nie?“, povedal potichu a chytil dievčaťu vlasy do hrsti. „Je šou time.“ , pošeptal do ucha dievčaťu a silno ju odhodil do auta. Jack chcel ísť, chcel sa na to vykašľať, nerobiť kraviny, nehrať sa na hrdinu, ale niečo mu to nedovolilo ,niečo ho nútilo ich všetkých zabiť. Nemali pri sebe žiadne zbrane a aj keď boli väčší a silnejší mali by len malú šancu na výhru. Bola to lákavá ponuka tak lákavá že sa Jack prestal ovládať. Musel ich zabiť a aj to urobí, musia zomrieť nič iné vtedy Jackovi neprúdilo v hlave. Rozhodol sa a cez hlavu si pretiahol kapucňu, cez ústa šál a so šialenstvom v očiach vyrazil vpred. Blížil sa potichu tak potichu ako to len vedel a s pripraveným nožom v ruke naraz vyrazil. Prvý muž ani nezareagoval keď mu čepeľ noža prerazila hrdlo. Proste sa len s chrčaním zosypal na zem. Druhý v prekvapení  stuhol ako socha keď sa Jack objavil pred ním a  rýchlym pohybom ruky mužovi rozpáral brucho. Ten sa so silným výkrikom oprel o auto za ním a snažil sa udržať padajúce vnútornosti vo svojom tele. Tretí muž už kládol väčší odpor. Vyrazil s pravou rukou vpred a snažil sa Jacka udrieť do tváre. Jack sa len o vlások vyhol mužovej ráne a so silným odrazom vrazil mužovi nôž do srdca. Ten s dunivým výdychom klesol na kolená a s posledným mrknutím očí zomrel. Posledný muž vzal do rúk dievča a s nožom pri jej hrdle sa pomaly vydal k autu. „Daj mi pokoj ty sráč. Ani sa ku mne nepribližuj! Počuješ?! Inak tu čubku podrežem ako prasa!“, vykrikoval ale Jack ho nepočul, chcel zabíjať, musel zabíjať a on bol ďalší na rade ,to bolo jediné čo ho zaujímalo. Siahol do vrecka a vytiahol dve farebné ceruzky. Potom sa otočil na vystrašenú dvojicu a vyrazil vpred. Muž v prekvapení zakopol a spadol na zadok keď Jack vrazil dievčaťu obe ceruzky do očí. Dievča neskutočne kričalo a zvíjalo sa na zemi. „Čo si kurva zač?!“ ,zašeptal muž a Jack sa so širokým úsmevom pohol. Bola to len chvíľka a muž sa zvíjal v bolestiach vedľa dievčaťa , z jeho očí trčali farebné ceruzky a Jack sa nemohol nabažiť ich výkrikov. Chcel im spôsobiť ešte väčšiu bolesť, chcel vidieť ako prosia o smrť. Chcel to a jeho šialenstvo sa ešte viac zosilnilo keď si všimol ostnatého drôtu a pár vriec cementu na jednom odstavenom nákladiaku.

Bolo už neskoro poobede keď bol Jack so svojim dielom hotový. Na moste za ním sa už kývali len mŕtvoly, ktoré mali ruky spútané ostnatým drôtom a nohy mali priviazané k vreciam cementu. „Možno som to trošku prehnal.“ , okomentoval Jack keď sa pozrel za seba. Dve mŕtvoly už vplyvom ostnatého drôtu, váhy a gravitácie mali  ruky a nohy skoro stiahnuté z kože. „Na to koľko ziapali vydržali celkom dlho.“ , opäť komentoval so zrakom padnutým na hodinky. „Musím si pohnúť za chvíľu bude tma.“ , dopovedal a tryskom vyrazil do podchodu pred sebou.

Jack v meste prehľadal pár obchodov a zabil cez desať ZSiek keď sa náhle zotmelo. Nechcel riskovať návrat do dediny večer a tak sa rozhodol ostať na noc v meste. Bežal po námestí a mieril do posledného obchodu, ktorý mal na pláne prehľadať, keď začul rachot vlaku. Najprv si myslel že sa mu to zdá ale keď začul pískanie bŕzd musel ísť omrknúť čo sa deje. Pridal do rýchlosti a vyrazil na vlakovú stanicu. Na vlakovej stanici nebolo nič divné okrem stojaceho vlaku na jednej z koľají a dvoch ľudí, ktorý ho tesne minuli. Našťastie sa ale stihol schovať za jeden z malých stánkov ,ktorých bolo na stanici požehnane. Jacka zaujímalo či tí dvaja dokážu riadiť vlak. Nevypadali nejak staro mohli to byť študenti, „Takže odkiaľ pre boha mohli študenti vedieť riadiť vlak?“, pomyslel si Jack a rozhodol sa že ich bude sledovať a pokiaľ bude chcieť môže sa s nimi trošku pohrať. S týmito myšlienkami za nimi vyrazil. Sledoval ich len pár minút, najviac hodinu keď to čiernovlasé dievča napadol jeden zo ZSiek. Jack nevedel či jej má pomôcť, alebo sa na to vykašľať a odísť. Už bol unavený a toto sledovanie ho prestávalo baviť. Postavil sa a chystal sa na odchod keď za ním zaznel chlapčenský hlas a znenazdania k nemu doliehali kroky blížiacich sa problémov.  

 

 

3 thoughts on “Zánik_Február

  1. Užasní príbeh do ktorého som zažrata. Nemám niak pocit že sa mi niečo páči až tak ako tvoj príbeh. (ani môj vlastní) Čím viac krvi tím lepšie. Len tak ďalej, je to užasné ^^

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *