Kto ešte nepočul o Chetitoch?
Nuž, veľa ľudí. Dávno zabudnutá civilizácia z Blízkeho východu vďačí za svoj návrat na svetlo sveta aj česko-slovenskej vede. Aj keď svetoznámy popularizátor antickej histórie, Vojtech Zamarovský, nestál pri jednom z najväčších archeologických objavoch 20.storočia, svojím osobitým štýlom zdokumentoval napínavý príbeh objavenia tohto veľkolepého národa.
Áno, táto kniha klame telom. Ale iba trochu. Názov a skúsenosť so Zamarovským dielom by mohli nahovárať, že sa budeme ponárať do hĺbok politickej štruktúry, špecifík obyvateľstva, kultúry, umenia alebo vojenstva Chetitov. Rovnako ako pri knihách o Antickom Grécku, Egypte, alebo aj Ríma. V skutočnosti sa drvivá väčšina knihy sústreďuje na bádanie a osobu Bedřicha Hrozného, českého orientalistu, ktorý je otcom vedy zvanej chetitológia.
Poďme ale pekne od začiatku. Zamarovský uvádza čitateľa do problematiky zručným vykreslením tajomstva, ktoré dlhodobo mátalo filológov – neznámym písmom, ktoré nepatrilo žiadnemu z doposiaľ známych národov. Aj človeku úplne neznalému problematiky, podáva informácie o geografii, alebo iných lúštiteľoch tajných jazykov a rečí tak jednoducho a so zápalom, že sa kniha odkladá na poličku len veľmi ťažko.
Keď sa chronologický, ba až dobrodružný opis udalostí dostane ku osobe Beďricha Hrozného, necítiť z textu nič iné ako nevýslovný obdiv a pokoru. Príbeh tohto zanieteného génia spoza Moravy navyše podáva Zamarovský ozaj nevšedne. Neprechádzame sa len cez suché fakty, objavy, či míľniky. Autor z historických zdrojov prekvapivo skladá príbeh, ktorý je pútavý a svojim spôsobom aj plný napätia. Najviac ma ale v texte prekvapil vtip, s ktorým Zamarovský obohatil mnohé kapitoly. A prekvapivo knihe pristane.
Spolu so svetovými orientalistami kúsok po kúsku odhaľujeme nielen tajomný a veľmi špecifický jazyk a písmo Chetitov, ale aj ich miesto na politickej mape vtedajšieho sveta. A kto by bol povedal, že bola Chetitská ríša svojho času (v 2.tisícročí p.n.l.) rovnocenná Egyptu? Alebo, že ich kultúrny odkaz nesú civilizácie starého Grécka, Mezopotámie, či Asýrie? A že sa aktívne venovali písaniu literatúry o celé storočia skôr ako bájny starogrécky Homér?
Summa Summarum
Dozvedieť sa niečo o civilizácii, ktorá z ničoho nič zmizla z povrchu zemského a objavila sa o 3500 rokov neskôr pod tonami tureckej a sýrskej hliny, bolo ozaj obohacujúce. Klasická Zamarovského kniha trpí zrejme ozaj len na očakávaniach. Samotných Chetitom autor nevenuje celú knihu, viac mu ide o proces výskumu a osobu majstra chetitológie Bedřicha Hrozného, ktorého život je nemenej pútavý.
Pre všetkých, ktorých láka chuť získavať nové informácie a vzdelávať sa, je ale vynikajúcou voľbou.
Viac o autorovi Vojtechovi Zamarovskom tu:
Vojtech Zamarovský – múza a studnica vedomostí
