Návrat do Stredozeme niekoho poteší, iného zabolí

Návrat do Stredozeme niekoho poteší, iného zabolí

Read Time:5 Minute, 30 Second

Jacksonov Pán prsteňov je kult. Latku pre epické fantasy nastavil poriadne vysoko – nielen, čo sa týka efektov (prvý diel je z roku 2001 a je stále prudko pozerateľný), ale aj stavbou príbehu, atmosférou, perfektným hereckým obsadením a hudbou. Hobit možno nevyvolal takú senzáciu a zbožňovanie zo strany fanúšikov, ale stále ide o kvalitnú filmovú ságu, ktorá zarobila dosť slušne. Preto bolo iba otázkou času, kedy niekto príde s akceptovateľným konceptom na ďalší filmový počin založený na práci profesora Tolkiena.

Pripraviť dej a natočiť jednotlivé diely seriálu Prstene moci bola nevďačná úloha. Iba veľmi málo filmových diel je pod takým drobnohľadom verejnosti, ako čokoľvek zo sveta Pána prsteňov. Tvorcovia museli rátať s tým, že buď parádne uspejú, alebo zlyhajú na celej čiare. Keďže som posledný diel prvej série dopozerala o štvrť na štyri počas pracovného týždňa, za seba môžem povedať, že sa im podaril celkom slušný seriál, inak by som naň neobetovala tak veľa hodín spánku. No ale pozrime sa na to bližšie.

Dej je rozpracovaný dobre. Seriál má niekoľko línií, z ktorých sa niektoré prelínajú, iné zatiaľ fungujú samostatne. Ukončené bývajú v danej epizóde väčšinou takým spôsobom, že v divákovi dokážu vyvolať zvedavosť na to, čo bude ďalej. Mne sa najviac páčila dejová línia s Halbrandom, a potom tesne za ním nasledovala tá s Cudzincom a Nori. Občas ma trochu nudil príbeh okolo Bronwyn, Thea a Arondira – možno aj preto, že bol najpredvídateľnejší a našla som tam najviac klišé detailov, ale na margo tohto musím povedať, že sa Rings of Power mnohým klišé slušne vyhol. Alebo inak – bolo to dosť dobré na to, že to točil Hollywood. Hlavne posledné tri epizódy boli nadpriemerné a moje hodnotenie vystrelilo od okamihu, kedy ma tvorcovia donútili pochybovať o tom, kto je Sauron. Síce sa im napokon nepodarilo ma zmiasť – od istej chvíle mi bolo jasné, koľká bije – no v jednom okamihu som si nebola istá na sto percent. Bavilo ma to ale sledovať, aby som vedela, či sa môj predpoklad potvrdí. Tvorcovia stavili na napínavé prelínanie dejov a musím povedať, že sa im to podarilo pospájať veľmi dobre.

Pozitívom sú – rovnako ako v prípade filmov – úžasné lokácie, krajšie ako v Hobitovi, a hlavne pestrejšie. Fanúšikovia dostali kompletný balík – od elfského kráľovstva Gil-Galada, cez siene trpaslíkov, ostrovný Númenor a trávnaté horské pláne až po temný, otrávený Mordor. Po vizuálnej stránke je seriál skvelý, aj efekty sú v poriadku. Nemôžem nespomenúť titulnú melódiu, ktorá je nádherná, a už niekoľko dní si ju púšťam popri práci.

Herecké obsadenie. Pre niekoho toto môže byť slabá stránka. Aj mne trvalo niekoľko dielov, kým som si ako-tak zvykla na nových hercov v úlohách Galadriel a Elronda. Na krátku chvíľu som po ohlásení seriálu dúfala, že sa vrátia Cate Blanchett a hlavne kultový Hugo Weaving. S dostupnými možnosťami CGI a šikovného makeupu by to vôbec nemusel byť problém omladiť ich o pár (tisíc) rokov. Comeback sa ale nekonal a šancu dostali mladší herci. Morfydd Clark zvládla úlohu Galadriel celkom dobre, len scenár v jej prípade občas kríval. Chýbalo mi trochu toho klasického elfského kúzla – v Pánovi prsteňov ich všetkých obklopovala akási nadpozemská aura a vyrovnanosť, ale v Rings of Power nič také nie je. Galadriel je nepokojná, chvíľami arogantná postava, ktorá sa hlavne v prvej polovici série správa ako bežná hrdinka young adult literatúry. Ok, chápem, že v porovnaní s Pánom prsteňov bola o niekoľko tisíc rokov mladšia, ale ani v Rings of Power nebola dieťa. Prežila už stovky rokov – fakt, na ktorý autorka scenára očividne zabudla. Napríklad scéna, pri ktorej sa Galadriel prvýkrát stretne s kráľovnou Númenoru, bola vyslovene trápna. Čakala som, že elfka v jej veku bude vedieť, čo je politika a ako šikovne jednať s inými bytosťami; nie že ju bude o etikete a vhodnom správaní poúčať otrhaný stroskotanec Halbrand (inak najcharizmatickejšia a najzaujímavejšia postava). Sklamaním bol aj Gil-Galad, môj obľúbený hrdina z kníh, ktorý mi bol v podaní Benjamina Walkera vyslovene nesympatický, a neviem sa rozhodnúť, či je vlastne dobrý, alebo zlý. Veľmi divne napísaná postava a ešte divnejšie zahraná. Lord Celebrimbor (Charles Edwards) sa mi zdal tiež trochu rozpačitý a v niektorých scénach vyzeral skôr ako Bilbov stratený, príliš vysoký brat. Zapadol by lepšie medzi hobitov, než elfov. Paradoxne, najviac čohosi nadpozemského sa vznášalo okolo postavy Adara, ktorý velil ohyzdom. Dobre svoju úlohu elfa zvládol ešte Robert Aramayo ako Elrond (keď som si na neho konečne zvykla) a ani s Arondirom to nebola až taká tragédia. Od elfov som však čakala oveľa viac – v podstate z nich spravili ľudí, len so špicatými ušami. V sérii dominujú ne-elfské postavy – Halbrand a Elendil, Cudzinec, perfektní boli Durin a Disa, ktorá môže odteraz slúžiť ako príklad toho, ako perfektne je možné zahrať trpaslíčku.

Ďalšou pozitívnou vecou, s ktorou možno niektorí súhlasiť nebudú, bola postava a dejová línia Saurona. V Pánovi prsteňov bol len tieňom, čímsi nehmotným a záhadným. Seriál sa vracia do čias, kedy mal ešte fyzické telo, putoval po Stredozemi a osobne ťahal za nitky. To, že ho tvorcovia takto zaradili do príbehu, mu dodáva hĺbku, a to je dobre, pretože abstraktné zlo bez logického pozadia a motívov je nudné a málo uveriteľné. Vzhľadom na to, ako prvá séria skončila, dúfam, že Sauron bude v druhej sérii patriť medzi hlavné postavy. Divák v jeho prípade dostal iba veľmi slabé náznaky a snáď sa o ňom dozvieme viac.

Na záver dodám ešte toľko, že seriál Rings of Power sa dá sledovať dvoma spôsobmi: ak si ho pozriete ako die-hard fanúšik, ktorý ovláda všetky rodokmene a životopisy z Tolkienových diel, pravdepodobne budete neustále chŕliť síru a možno bez tabletiek na tlak jednodlivé diely v zdraví neprežijete. Ja mám už toto obdobie za sebou, takže som si vybrala ten druhý spôsob – pozrieť si seriál ako fanúšik fantasy bez prehnaných očakávaní a neustáleho značenia si detailov, ktoré neboli v knihách, alebo sa s nimi nezhodovali. Po rozpačitom úvode som si tak v istej chvíli uvedomila, že ma to vlastne baví. Záver vygradoval dosť dobre, takže sa už teším na druhú sériu. Ak zvažujete, či si Rings of Power pozriete, poradím vám, aby ste mu dali šancu. Možno vás bude baviť rovnako ako mňa.

Baška Rothová

About Post Author

Baška Rothová

Čítanie kníh a písanie príbehov nie sú moja záľuba, ale neoddeliteľná súčasť života. Síce som sa ako dieťa hrala na učiteľku, chcela som byť pilotkou stíhačky aj grafičkou, ale nakoniec sa vraciam k tomu, na čo som sa hrávala ešte ako malá škôlkarka - že píšem rozprávky a príbehy. Začalo to príbehom o trpaslíkovi, ktorý som "napísala" vlnovkami, pretože som ešte nevedela písať, a pokračuje dodnes s každou pribúdajúcou stránkou. Čítanie je ako sledovať krásny prúd mágie. Písanie - to je tvorivá mágia sama.