„Bolo to pred mnohými, premnohými rokmi. Bola vojna, no nebola to obyčajná vojna. Trvala už odnepamäti a nikto nevedel, kedy sa začala, ba ani prečo sa začala. Ani v jednom z kráľovstiev, ktoré proti sebe bojovali, ešte nikdy nikto nepočul slovo mier. Na bojiskách zabudli na jeho význam, jeho zvuk prehlušilo rinčanie zbraní. Stratilo sa v potokoch krvi bojovníkov, ktorí padali na oboch stranách rok čo rok, mesiac čo mesiac, deň čo deň.“
Týmito slovami začína rozprávka, ktorá sa v 90. rokoch stala kultom. Rozpráva príbeh najmladšej z troch princezien, Fantaghiro, ktorá sa búri proti zaužívaným pravidlám. Odmieta byť ďalšou milou, tichou a hlúpou ženou. Fantaghiro číta, strieľa z luku a vzpiera sa autoritám vrátane samotného kráľa. Ten si s ňou nevie rady, no nakoniec to bude práve princezná Fantaghiro, kto bude mať možnosť podľa proroctva ukončiť dlhú vojnu medzi dvoma kráľovstami. Mladý kráľ Romualdo totiž pošle návrh – nech proti sebe bojujú v dueli najlepší bojovníci z oboch kráľovstiev. Víťaz súboja bude súčasne víťazom celej vojny. A keďže proroctvo vraví, že vojnu môže ukončiť len potomok kráľovskej krvi, Fantaghiro si ostrihá vlasy, oblečenie brnenie a vydáva sa ako kráľov šampión do súboja s kráľom Romualdom.
Ak si túto rozprávku pozrie dnešný tínedžer, ktorý vyrastá na marvelovkách a v detstve pozeral moderné animované rozprávky, asi nebude vedieť oceniť detaily, ktorými tento talianský film na svoju dobu vynikal. Áno, je tu silné idealizovanie, možno aj trochu infantilnosti v niektorých prvkoch (efekty rozhodne nedosahujú úroveň napr. Návratu Jediho z roku 1983), ale na druhej strane má Fantaghiro aj dnes čo ponúknuť.
Keďže ide o rozprávku, už jej stopáž je nezvyčajná. Tvoria ju dve časti, každá dlhá hodinu a pol. Bolo to však dobré rozhodnutie – takáto dlhá stopáž umožnila spomaliť dej a poskytla viac priestoru na vývoj vzťahov medzi jednotlivými postavami. Dej plynie prirodzeným tempom a nie je unáhlený, no zároveň sa nevlečie a zostáva napínavý. Filmárom sa podarilo dosiahnuť vzácnu rovnováhu a mohli sa tak lepšie pohrať s detailami.
Základom úspechu Fantaghiro boli postavy a herecké obsadenie. Prvýkrát som rozprávku videla ešte ako krpec, potom ju dávali pravidelne cez sviatky počas mojich tínedžerských rokov. V triede sme Fantaghiro milovali za to, ako rebelovala a chcela rovnosť žien. Princezná robila chyby, občas bola detinská a strašne zaťatá, ale učila sa a dokázala sa ospravedlniť. Alessandra Martines ju stvárnila výborne, mnohé sme ju mali ako vzor a chceli sme byť ako ona (i také pekné). Aj mnohým chalanom sa páčila. Svoju úlohu dobre zahral aj sympatický Mario Adorf ako na pohľad nekompromisný a tvrdý, no v skutočnosti celkom rozumný kráľ. Mal svoje muchy, ale človek si ho postupne musel obľúbiť. Výborná bola Angela Molina v dvojúlohe Bielej čarodejnice a Bieleho rytiera. Podarilo sa jej skvelo stvárniť záhadnú éterickú bytosť poťahujúcu za nitky. Až po mnohých rokoch som si uvedomila, že princeznú Karolínu hrala slávna herečka Kateřina Brožová. Okrem toho vo filme hrá aj Jean-Pierre Cassel, otec slávneho Vincenta Cassela, s ktorým sa neskutočne podobajú.
Kráľ Romualdo – muži mi, hádam, odpustia, ale zaslúži si samostatný odsek. Kim Rossi Stuart vyvolal pred rokmi hotové šialenstvo, ale celkom pochopiteľne. Je to krásny chlap s krásnymi očami. Kamošky vravievali, že je príliš sladký, a hlavne po Fantaghiro 3 sa všetky pridali do fanklubu čarodeja Tarabasa. Tiež som ho tak mala zafixovaného v pamäti – ako toho sladkého mladíka, lenže pozretie filmu po takmer dvoch desaťročiach zmenilo môj názor, keď som si uvedomila komplexnosť jeho postavy v rámci žánra rozprávky. Kráľ Romualdo je zaujímavá postava. Je chvíľami vážny, chvíľami hravý, občas chladný, no pod povrchom vrie vášeň a sila. Spaľuje ho láska k neznámej žene a frustráciu dáva otvorene najavo. Nespomínam si na ďalšieho podobného princa/kráľa. Naznačiť v rozprávke spaľujúcu túžbu? Nemysliteľné! A skvelé. Úplne som ho pri pozeraní žrala. Tvorcovia navyše pridali na tú dobu nevídaný detail: Romualda týrajú pochybnosti, či je gróf z Waldorfu muž, alebo žena. Gróf má totiž také oči ako neznáma žena, po ktorej Romualdo túži. Je to možné, že by sa Romualdo zamiloval do mladíka z iného kráľovstva? Že by tie oči, ktoré ho pripravili o pokoj, predsa len patrili mužovi? Vymýšľa rôzne skúšky, aby zistil, čo je jeho súper gróf z Waldorfu zač, no odpoveď mu stále uniká, čo zvyšuje jeho frustráciu. A mladý kráľ otvorene vraví svojim spoločníkom, že by sa nedokázal vyrovnať s láskou k mužovi. Veľmi nečakané vidieť náznak LGBTI prvku v rozprávke z roku 1991. Ale chválim za to, zvýšilo to zaujímavosť a uveriteľnosť deja.
Jaskyňa zlatej ruže pekne využíva známe rozprávkové prvky, no necháva ich v pozadí ako oživujúci doplnok. Občas pôsobí skôr ako historický film, keď tam nepobiehajú hovoriace husi alebo sa hrdinka práve nesnaží poraziť obávaného netvora. Možno aj vďaka tomu, že tvorcovia netlačili rozprávkovosť príliš dopredu, si film našiel toľkých priaznivcov vo všetkých vekových kategóriách. Efekty boli na tú dobu a možnosti európskej produkcie zvládnuté celkom slušne. Jasné, nie sú to Hviezdne vojny, ale na rozprávku boli dosť podarené. V príbehu sa často zjavuje krásny český hrad Bouzov, ktorý sa nachádza na stredozápadnej Morave. Môžete ho poznať napríklad aj z rozprávky O princezně Jasněnce a létajícím ševci alebo z novšej rozprávky Princezna zakletá v čase. Mne sa už ale bude stále spájať s Fantaghiro. Nemôžem nespomenúť krásnu ústrednú melódiu, ktorá sprevádza celú túto sériu. Skladatelia sa naozaj vyznamenali.
Pokiaľ ide o súboje, sú úsmevné a netuším, na koľko uveriteľné. Určite sú ale na míle vzdialené od skvelej šermiarskej scény medzi pirátom Robertsom a Iñigom Montoyom z Princeznej nevesty. Kvôli bojom si teda Fantaghiro nepúšťajte. Je to hlavne romantická rozprávka, ktorá poteší citlivé duše. Pre ostatných to môže byť fajn oddychovka na sviatky alebo po dlhom dni. Mňa to bavilo aj po toľkých rokoch, možno dokonca viac, keď som si všimla niektoré detaily z pohľadu dospeláka. Fantaghiro tak zostáva naďalej jednou z mojich najobľúbenejších rozprávok a teším sa na pokračovanie.
Recenzie na ďalšie filmové „stariny“:
Star Wars Epizóda IV – VI
Demolition Man
Ples upírov
The Princess Bride – Princezná nevesta
Hancock
