Vitajte v Zakázanej knižnici.

Dnes sa spolu pozrieme na jednu z najdiskutovanejších kníh 20. a 21. storočia – Príbeh služobníčky (The Handmaid’s Tale) od kanadskej autorky Margaret Atwood. Nie je to len dystópia – je to varovanie. Je to príbeh o tom, čo sa stane, keď spoločnosť stratí rovnosť, slobodu a ľudskosť.

Autorka v ňom vytvára mrazivú víziu budúcnosti, kde ženy stratili svoje práva a osobnú slobodu. Tento príbeh zaujme nielen silným dejom, ale aj hlbokým spoločenským presahom… Niet divu, že ju vo svete aj niekoľkokrát zakázali.

„Nič z toho, čo som do knihy napísala, som si nevymyslela. Všetko sa už niekde v nejakej dobe stalo.“
— Margaret Atwood

________________________________________________________________

Dej knihy Príbeh služobníčky – zhrnutie bez spoilerov

Román sa odohráva v totalitnom štáte Gileád, ktorý vznikol po zániku Spojených štátov amerických. V tejto náboženskej teokracii (teokracia – vláda vykonávaná v mene Boha, nie vždy však priamo duchovenstvom) sú ženy rozdelené do rigidných spoločenských rolí. Všetky ich práva sú im odobraté – nemôžu čítať, vlastniť majetok ani rozhodovať o svojom tele.

Hlavná postava, Fredova (alebo Offred, čo znamená „patriaca Fredovi“), patrí k tzv. služobníčkam – ženám, ktorých jedinou úlohou je rodiť deti pre elitu, pretože väčšina populácie je neplodná.

________________________________________________________________

Témy a symbolika v Príbehu služobníčky

Margaret Atwood píše bez prehnanej fikcie – všetko, čo sa v Gileáde deje, má koreň v reálnej histórii.

Kniha sa zaoberá mnohými aktuálnymi a nadčasovými témami:

1. Ženské práva a reprodukčná sloboda – Gileád je extrémnym varovaním pred stratou kontroly nad vlastným telom.
2. Totalita a propaganda – mocenské štruktúry manipulujú vieru a jazyk.
3. Symbolika farieb – červená róba služobníčok symbolizuje plodnosť, ale aj násilie a utrpenie.
4. Ticho a pamäť – ticho je nástrojom útlaku, ale spomienky sú aktom odporu.

 

Hierarchia spoločnosti

Spoločnosť v Giliáde je prísne hierarchicky a funkčne rozdelená – najmä podľa pohlavia, plodnosti a postavenia. Každý má presne určenú rolu a odchýlka od nej je považovaná za zločin alebo hriech.

Ženy v Gileáde:

1. Služobníčky – ich úlohou je rodiť deti pre elitu, pretože plodnosť je vzácna; sú pomenované podľa mužov, ktorým „patria“; nosia červené rúcho a biely čepiec; sú nútené zúčastňovať sa na tzv. Ceremónii – rituálnom znásilňovaní.
2. Manželky – sú to oficiálne partnerky veliteľov (vysokej vrstvy mužov); nosia modrú farbu, symbol Panny Márie a čistoty; nemôžu rodiť, často sú zatrpknuté alebo žiarlivé na služobníčky; majú vyššie spoločenské postavenie, no žijú v zlatej klietke.
3. Marty – staršie ženy, ktoré vykonávajú domáce práce (varia, upratujú…); sú neplodné a nenosia červené, ale sivé alebo olivové oblečenie; v systéme nie sú sexuálne využívané, ale tiež nemajú žiadne práva.
4. Tety – tzv. trénerky, vychovávateľky a dozorkyne služobníčok; nosia hnedé uniformy; ako jediné ženy majú relatívnu moc, pretože pomáhajú režimu; učia ženy poslušnosti a „posvätnej úlohe plodiť“.
5. Ekonomanželky – sú to manželky mužov nižšej triedy (Ekonomužov), ktorí nie sú súčasťou elity; na rozdiel od elity (kde každá ženská úloha je striktne oddelená), musia zvládať všetko: plodiť deti (ak sú plodné), variť a upratovať (ako Marty), plniť manželské povinnosti (ako Manželky), niekedy sa od nich očakáva aj poslušnosť ako u služobníčok, ak muž žiada sexuálnu poslušnosť.
6. Neženy – tie, ktoré sa neprispôsobili systému (feministky, staršie, neplodné, LGBT+); sú vyhostené do kolónií, kde čistia toxický odpad, čo je v podstate trest smrti; nemajú žiadne postavenie ani dôstojnosť.

Muži v Giliáde:

1. Velitelia – najvyššia trieda mužov – politickí a náboženskí lídri; majú služobníčky, manželky a moc nad životom iných; ich autorita je prakticky neobmedzená.
2. Strážcovia – nižšia trieda mužov; slúžia ako ochranka, stráž a šoféri; niektorí dúfajú, že sa jedného dňa stanú veliteľmi; môžu byť neplodní alebo príliš mladí na manželstvo.
3. Oči – tajná polícia, ktorá sleduje a udáva nepohodlných ľudí; nikto presne nevie, kto je členom (ten strach drží spoločnosť v poslušnosti).
4. Ekonomužovia – bežní, neprivilegovaní muži bez významnej moci; žijú v skromných podmienkach so svojimi ženami a deťmi; ich manželky nosia pruhované šaty.

________________________________________________________________

„Písala som to v čase, keď sa zdalo, že ženské práva sa síce zlepšujú, ale zároveň boli všade okolo signály, že to nemusí vydržať.“
— Margaret Atwood

________________________________________________________________

Hlavné postavy v Príbehu služobníčky

Tieto postavy dodávajú príbehu hĺbku a ukazujú rôzne postoje k útlaku.

Fredova (Offred) – hlavná postava a rozprávačka

✦ jej skutočné meno nepoznáme – počas príbehu nie je odhalené;

✦ je to žena, ktorá bola pred vznikom Gileádu manželka a matka, no po nástupe totalitného režimu bola donútená stať sa služobníčkou;

✦ jej vnútorný svet je bohatý – rozmýšľa, spomína, spochybňuje a snaží sa zachovať si vlastnú identitu aj vo svete, kde sa z nej stala vec;

✦ symbolizuje ženský odpor, pamäť a tiché prežívanie v utláčajúcom systéme.

Veliteľ

✦ vysoko postavený muž v Gileádskej hierarchii;

✦ má pod svojou strechou Fredovu, ktorá mu má plodiť deti „v mene Biblie“;

✦ na jednej strane pôsobí priateľsky a dokonca zvedavo, no zároveň stelesňuje pohodlné zlo – je súčasťou systému, ktorý ženám vzal všetko;

✦ v jeho správaní sa mieša moc, pokrytectvo a slabosť

Jasna Blažená (Serena Joy) – Manželka

✦ kedysi bola verejne činná konzervatívna kazateľka, ktorá šírila posolstvá o „úlohách žien v domácnosti“, no teraz je aj ona sama uväznená v režime, ktorý pomáhala budovať;

✦ je chladná, zatrpknutá, často nepriateľská voči Fredovej;

✦ zároveň je tragickou postavou, ktorá si uvedomuje, že v novom systéme stratila moc.

Moira

✦ je to priateľka Fredovej z minulosti a reprezentuje odpor a nezlomnosť;

✦ bola feministická, odvážna, otvorená a odmietla sa podriadiť novému systému;

✦ v príbehu sa objavuje ako symbol toho, čo mohlo byť, ale tiež ukazuje, že aj najsilnejší odpor môže byť zlomený;

✦ jej vývoj je dôležitý pre pochopenie možností a hraníc odporu v Gileáde.

Nick – šofér a strážca

✦ zamestnanec veliteľa, ktorý má v príbehu kľúčovú, no nejasnú rolu;

✦ medzi ním a Fredovou sa vytvára komplikovaný vzťah (neistota, dôvera, nádej);

✦ jeho skutočná lojalita je dlho nejasná, čo z neho robí tajomnú postavu;

✦ môže byť nádejou, ale aj nástrahou (tak ako každý v totalitnom systéme).

________________________________________________________________

„Príbeh služobníčky je fikcia, ale nie nerealistická. Je to varovanie, nie predpoveď.“
— Margaret Atwood

________________________________________________________________

Aktuálnosť a kultúrny dopad

Príbeh služobníčky nie je iba vymyslené literárne dielo – je to spoločenský fenomén. Po vydaní v roku 1985 si získal silnú pozornosť a ožil znova najmä po vzniku úspešného seriálu od Hulu (2017).

V súčasnosti je kniha často spájaná s diskusiami o:

✦ obmedzovaní práv žien;

✦ náboženskom extrémizme;

✦ kontrole nad ženským telom.

V mnohých protestoch sa objavujú ženy v červených kostýmoch služobníčok – ako symbol odporu.

 

„Byť ženou znamená byť podozrivou.“

– Margaret Atwood, Príbeh služobníčky

________________________________________________________________

Znaky totalitarizmu

Príbeh služobníčky je učebnicový príklad totalitného systému v literatúre. Margaret Atwood v ňom veľmi cielene ukazuje, aké znaky totalitarizmu dokážu premeniť spoločnosť na represívny režim, najmä vo vzťahu k ženám.

Úplná kontrola nad jednotlivcom

Ľudia nemajú žiadne osobné práva – ženy nemajú právo čítať, písať, rozhodovať o vlastnom tele. Mená sú im odňaté – služobníčky dostávajú mená podľa svojho „pána“ (napr. Offred = Of-Fred). Každodenný život je prísne kontrolovaný, vrátane jedla, pohybu a komunikácie.

 

Ideologická manipulácia a propaganda

Režim Gileád sa opiera o zmanipulovanú náboženskú ideológiu, ktorú používa na legitimizáciu útlaku. Biblické citáty sú vytrhnuté z kontextu a používajú sa na ospravedlnenie znásilňovania a segregácie. Vzdelávanie žien je zakázané, pretože vedomosti = hrozba.

 

Trvalý dohľad a nedôvera

Spoločnosť je plná špehov a udavačov – nikto si nemôže byť istý, komu môže veriť. Existuje systém tzv. „Očí“ (The Eyes), tajnej polície režimu, ktorá všetkých sleduje. Každý akt voľného myslenia môže znamenať trest smrti alebo deportáciu.

 

Represie a fyzické tresty

Za neposlušnosť hrozí vešanie, mučenie, sterilizácia alebo otrocká práca v kolóniách. Tresty sú verejné – telá mŕtvych sa vešajú na Múr ako výstraha. Znásilňovanie služobníčok je oficiálne súčasťou „rituálu plodenia“.

 

Zrušenie rodiny a osobných vzťahov

Rodiny sú násilne rozdelené – matky, deti a manželia sú od seba odtrhnutí. Manželstvo a láska sú nahradené funkčným párovaním a rituálmi. Intimita je kontrolovaná štátom a vykonávaná ako chladný akt reprodukcie.

 

Monopol na jazyk a myslenie

Jazyk je obmedzený na frázy ako „Požehnaný plod“ – ide o jazyk poslušnosti. Slová ako „láska“, „voľba“, „pravda“ postupne miznú. Kto ovláda jazyk, ovláda myslenie a realitu.

 

Zákaz úniku a vonkajšieho kontaktu

Občania nemajú kontakt s vonkajším svetom – žiadne médiá, internet, cestovanie. Informácie sú prísne filtrované a zakázané. Útek z krajiny je takmer nemožný – fyzické aj psychologické hranice sú nepriestupné.

 

Príbeh služobníčky ukazuje, že totalitný systém nemusí prísť zo dňa na deň. Stačí kombinácia strachu, propagandy a ticha väčšiny. Práve preto je táto kniha tak aktuálna a varovná.

 

„Zabúdanie znamená slobodu.“

– Margaret Atwood, Príbeh služobníčky

________________________________________________________________

Prečo si prečítať Príbeh služobníčky?

Ak hľadáte knihu, ktorá vás prinúti premýšľať, Príbeh služobníčky je silným kandidátom. Je vhodný pre:

✦ čitateľov zaujímajúcich sa o spoločenské témy;

✦ milovníkov dystópií;

✦ všetkých, ktorí chcú pochopiť, ako sa môže zdanlivo stabilná spoločnosť zmeniť na represívny režim.

Margaret Atwood nenúti čitateľa súhlasiť, ale núti ho vidieť.

________________________________________________________________

Záver

Príbeh služobníčky od Margaret Atwood je mrazivo realistickým zrkadlom spoločnosti, ktoré nás varuje pred stratou empatie, slobody a rovnosti. Nejde len o príbeh ženy v červenom – je to výkričník, ktorý by nemal nikto ignorovať.

 

„Nolite te bastardes carborundorum.“

„Nedovoľ tým bastardom, aby ťa rozdrvili.“

– Margaret Atwood, Príbeh služobníčky

________________________________________________________________

Ak by mal niekto záujem, pridám aj odkaz na jeden (z veľkého množstva) rozhovor, v ktorom je táto kniha rozoberaná a samotnou autorkou vysvetlená: Margaret Atwood at Sanders Theatre, Harvard University