Milenec z temnot (After Midnight)
Caroline Cabotová sa od tragickej smrti rodičov stará o svoje dve mladšie sestry Vivienne a Portiu. Nemajú peniaze, snažia sa vyžiť v starom dome z toho, čo im podhodí nepríjemný príbuzný. ...
Caroline Cabotová sa od tragickej smrti rodičov stará o svoje dve mladšie sestry Vivienne a Portiu. Nemajú peniaze, snažia sa vyžiť v starom dome z toho, čo im podhodí nepríjemný príbuzný. Sestrám konečne svitne na lepšie časy, keď sa Vivienne, ktorú si na istý čas vzala k sebe arogantná teta, zoznámi s bohatým mladým šľachticom, a ten o ňu prejaví záujem. V Londýne sa však šíria reči, že je Adrian Kane upír. Caroline síce na nadprirodzeno neverí, ale po zoznámení sa s Kaneom si začne všímať zvláštne veci. Je Adrian naozaj upír? Carolinino pátranie po pravde skomplikujú city – medzi ňou a Adrianom sa začína vytvárať puto. Každý však očakáva, že na slávnostnom plese požiada o ruku Vivienne. Caroline sa bude musieť rozhodnúť, či o Adriana zabojuje, alebo ustúpi a prenechá ho svojej sestre.
Pred dvadsiatimi rokmi vyšlo Stmievanie od Stephenie Meyerovej a upírska romanca prebudila záujem – vlastne hotový ošiaľ – o upírov. Príbehy o upíroch začali na pultoch svetových kníhkupectiev vyskakovať ako burina po daždi a jednou z autoriek, ktorých meno sa spomínalo aj v mojej čitateľskej komunite, bola Teresa Medeiros. Autorka New York Times bestsellerov píše romantiku, ktorej charakteristickým znakom je fešný chlap na obálke, dvojica v objatí alebo mladá žena v krásnych šatách. A keďže som mala chuť na veľmi jednoduché čítanie, vytiahla som zo svojich zaprášených archívov autorkinu knihu o upíroch After Midnight, ktorá v českom preklade vyšla pod dychberúco-originálnym názvom Milenec z temnot. A áno, na rozdiel od celkom vkusnej anglickej obálky dostala tá česká presne taký “harlekýnovský” obrázok, ktorý v MHDčke a na verejných miestach radšej nevytiahnem z tašky. Našťastie som knihu čítala v starom e-book formáte, takže pohoda.
Teresa Medeiros má presne ten ľahký a svižný štýl, ktorý ženské čitateľky obľubujú. Dokáže dobre pracovať s napätím a príbeh stojí na postupnom odhaľovaní detailov a snahe zistiť, či je Adrian Kane naozaj upír a čo všetko skrýva. Autorka do knihy vkladá krátke pasáže z Adrianovho pohľadu, ktoré naozaj dobre zamotajú dej aj čitateľa, pretože naznačujú isté skutočnosti. Niektoré sa potvrdia, niektoré nie; celkovo ma však tieto časti bavili, pretože mali nemali taký emočný náboj a hlavne v nich autorka nemala priestor na toľko logických prešľapov.
Ah, tá logika… Pri nej sa pristavím, pretože bola najväčším kameňom úrazu. Príbeh, ktorý sa rozbehol celkom schopne a dokonca to istý čas vyzeralo, že bude mať šikovnú a chytrú hlavnú hrdinku, občas predhodí také detaily, že som sa nahlas smiala. Tak napríklad Caroline trvá na tom, že pôjde s Adrianom a zúčastní sa nebezpečnej akcie, no o boji nevie ani makový prd, zbrane v živote nedržala v ruke a ani len sa neprezlečie z plesových šiat. A Adrian samozrejme nenájde vhodný argument, aby jej v tom zabránil. Hm, hm, tie šaty mi niekoho pripomínajú, ale Caroline si aspoň vezme nejaké zbrane. Bod pre Medeiros. Logika zlyháva napríklad aj v záverečnej konfrontácii s nepriateľom, ktorý sa sám hlúpo pripraví o krytie aj výhodu, finále je teda rýchle a krátke. A Caroline je samostatná kategória, viď nižšie.
Hlavní hrdinovia Adrian a Julian sa mi, napočudovanie, celkom zapáčili a pôsobili sympaticky (Adrian mal aj poľahčujúcu okolnosť – je to blondiak). Páčilo sa mi, ako fungovalo ich bratské puto, a škoda, že ich staručký sluha nedostal viac priestoru. Dobre boli vykreslené aj rôzne povahy sestier a je trochu škoda, že hlavná hrdinka Caroline nakoniec vychytala úlohu tej blbej. Jej pokusy odhaliť pravdu o Adrianovi sú smiešne, trápne a vedú k toľkým „face-palm“ situáciám, že ak by som si naozaj zakaždým plesla po čele, v polovici knihy by mi diagnostikovali ľahší otras mozgu. V druhej polovici je navyše vzťahovačná a správa sa ako tvrdohlavé decko. Rozhoduje za všetkých, nad ničím nepremýšľa a s nikým sa neradí, takže všetko zbytočne komplikuje a domotá. Až mi jej sestier bolo ľúto. A Adriana tiež. Dobre, pochopila by som, že žiarli a naplno na ňu doľahne jej vek a nedostatok možností do budúcnosti, ale mohla konať oveľa chytrejšie. Autorka ju nechala skĺznuť do klišé roviny namiesto toho, aby jej nechala vyšľapať si vlastnú cestičku. Škoda premárneného potenciálu.
Teresa Medeiros občas prekvapí celkom slušnou ironickou hláškou a je strašná škoda, že tento tón nepoužíva naplno; skôr to vyzeralo, akoby sa prispôsobila očakávaniam žánru a nepokúsila sa v tej dobe príliš vyjsť z vymedzených hraníc. Ak by tej irónie bolo viac, kniha by hneď nabrala na originalite a sviežosti. A možno by sa vyhla mnohým klišé a trópom. Adrian je samozrejme ten typický tajomný, svalnatý, sexy šľachtic váľajúci sa v prachoch, ktorý sa najradšej opiera ramenom o každú stenu v okolí s prekríženými členkami či rukami založenými na hrudi; frustrovane si prehrabáva prstami vlasy, vrčí a pradie a okamžite podľahne kúzlu prvej ženy, ktorá má aspoň toľko sebaúcty, že mu hneď nepadne k nohám. Voči jej (ne)argumentom je okamžite a vždy bezmocný. Caroline prežíva ich spoločné momenty naozaj intenzívne – a hlavne jej maternica, ktorá je opakovane v knihe spomínaná, akoby bola ten najdôležitejší orgán (mozog to opäť prehral). Ale zase musím pripustiť, že čo sa týka šteklivých scén, videla som aj horšie napísané. Tieto boli celkom fajn.
Dialógy sú jednoduché a predvídateľné, postavy konajú iracionálne a nie som si istá, či by sa v tej dobe niektoré veci naozaj diali tak, ako sa diali (povesť nevydatej ženy a pod.), ale ako celok to bolo nakoniec celkom zábavné čítanie. Splnilo to svoj účel – vyvetrala som si hlavu a zrelaxovala neuróny. Zažila som už oveľa slabšie knihy. Po dočítaní ma oveľa viac zaujíma príbeh Adrianovho brata Juliana, takže ho už mám nachystaný v čítačke. Ten by mohol byť o čosi temnejší. Ak vás zaujíma niečo nenáročné s nádychom nadprirodzena – upírmi, ktorí neznesú slnko ani svätenú vodu, k tomu iskrivá romantika a prostredie Londýna z čias, kedy si džentlmeni vybavovali spory duelmi na život a na smrť, kniha by sa vám mohla páčiť ako jednohubka na pár hodín. A tú českú obálku vážne ignorujte, vyšlo to pred dvadsiatimi rokmi, kedy to bol vrchol marketingového umenia pre ženskú literatúru.
Tipy na upírsku romantiku:
Gotický príbeh o tom, „Kde spí nejkrásnejší upírka“
Prežijete v Meste chladu?
