Aj Nelítostný lovec dokáže kvôli žene stratiť hlavu

Recenzia vyzrádza niektoré detaily deja.

Rune vyrastala s babičkou a patrí do najbohatších kruhov. Pred niekoľkými rokmi došlo k výmene režimu – obávané čarodejnícke kráľovné, tri sestry, boli odstránené a namiesto nich nastúpil autoritatívny režim, ktorý čarodejnice a ich spojencov neľútostne prenasleduje. Aby si Rune udržala svoje postavenie a neprezradila svoje vlastné magické schopnosti, musela v minulosti spraviť strašné rozhodnutie. Aj preto sa po nociach túla po meste a ako nepolapiteľná Karmínová můra zachraňuje čarodejnice pred popravou. Jej najnovšou úlohou bude vyslobodiť z prísne stráženého väzenia Serafínu, priateľku svojej starej mamy. Na to však Runine obmedzené magické schopnosti asi stačiť nebudú, preto sa rozhodne potlačiť svoju nevraživosť a začne flirtovať s Gideonom Sharpom, nebezpečným lovcom čarodejníc, aby získala dôležité informácie. Gideon považuje Rune za rozmaznanú hlupučkú dievčinu, no čím viac času s ňou strávi, tým silnejšie je jeho podozrenie, že by ho Rune mohla doviesť k tým, čo oslobodzujú čarodejnice. Hra kto z koho môže začať.

Nelítostný lovec mi v poslednej dobe často vyskakoval na Instagrame. Dala som si ho na zoznam a využila som šancu požičať si knihu v elektronickej podobe z knižnice. Bola som celkom zvedavá a na základe anotácie som sa tešila. Zaváňalo to správnou dávkou romantiky aj doťahovaním sa medzi hlavnými postavami. Otázka teda je: splnila kniha moje očakávania?

Prvé kapitoly knihy boli dosť dobré. Rune sa mi ihneď zapáčila – robila zo seba dievčinu s prázdnou hlavou, aby mala voľné ruky a mohla sa venovať záchrane čarodejníc. Išla na to chytro, konečne tu bola postava, ktorá sa vedela pohybovať vo vysokej spoločnosti, takže jej dvojitý život v zorrovskom štýle vykazoval sľubný potenciál. Pokiaľ ide o Gideona, autorka vytvorila zaujímavú postavu lovca čarodejníc, ktorý mal silné osobné dôvody k ich prenasledovaniu. Jeho počiatočný chlad, nezáujem a trochu neohrabané správanie v spoločnosti mu pridávali na príťažlivosti. Hlavní hrdinovia dokonca uvažovali celkom logicky. Prvých pár desiatok strán som teda zhltla s nadšením. Lenže potom sa to začalo kaziť.

Kniha je označovaná ako romantasy, a práve táto zložka v príbehu nakoniec zlyhala najviac. Základná premisa priam núkala možnosť perfektnej slow burn linky, ale autorka sa rozhodla vziať to z kopca. Na začiatku máme lovca a čarodejnicu, ktorí sa v podstate neznášajú. O krátky čas nato (dva knižné týždne? Tri?) a zopár stretnutí, ktoré zrátam na prstoch jednej ruky, tu máme postavy, ktoré sú do seba zbláznené a premýšľajú o tom druhom ako o možnom celoživotnom partnerovi, keby len nestáli na opačnej strane barikády, bla, bla, bla… Moje nadšenie sa teda rýchlo rozplynulo kvôli uponáhľanej romantike. Nešlo len o rýchle flirty; scéna v mori svojou absurdnosťou (inak sa to ani nedá nazvať) sklamala na celej čiare. Autorka vytvorila spoločnosť, kde sa aspoň naoko dodržiavajú isté pravidlá na kontakt medzi mužmi a ženami. Rune flirtuje na všetky strany, ale okrem pár bozkov nikdy nezájde ďalej. A zrazu nemá problém vyzliecť sa pred Gideonom a vliezť s ním do mora? Moja reakcia bola „WTF“, alebo teda pekne po slovensky „čo, dopekla…?“. Postavy, ktoré na začiatku vyzerali super, sa postupne menili na nedotiahnuté, nekonzistentné charaktery a autorka akoby si zabudla ujasniť, čo od nich vlastne chce. Scéna v mori bola bodom, kedy moja rastúca frustrácia kulminovala tak, že som knihu odložila na niekoľko dní.

Zvyšok knihy sa niesol v mojom nenávidenom trópe „skúsenej panny“ a Rune som už neverila pomaly ani jej meno. Záverečné strany boli napísané ako v tínedžerskom románe. Dvaja dospelí ľudia si zase nedokážu veci vysvetliť, čo vedie k nepodloženým predpokladom, čo vedie k zbytočným konfliktom, čo vedie k telenovelovej dráme, čo vedie… Doplňte si, čo sa vám páči. Nejde teraz o skutočné Runine aktivity; ide o základné konverzácie typu „možno budem teraz chladný a nepríjemný, ale neber si to, prosím, osobne, lebo…“ a pod. Ak niečo nemám rada, tak sú to postavy, ktoré sa pri prvom náznaku nedorozumenia hádžu o zem a reagujú prehnane. Namiesto prepracovanej psychologickej hry, poriadnej slow burn linky a postupnému zvyšovaniu napätia som dostala od nenávisti k pravej láske za dva týždne. Ešteže tu máme vedľajší motív zachraňovania čarodejníc, inak by ani nebolo poriadne o čom čítať. Ten však tiež vyznieval miestami úsmevne. Plán na oslobodenie Serafíny z väzenia mal viac dier ako sieťka na okno, ale na obranu autorky priznávam, že som pred touto knihou čítala Vraniu šestku a na dômyselnú prepracovanosť príbehu od Leigh Bardugo dosiahne len málo kníh.

Spomínanú nekonzistentnosť postáv vidím aj v takej základnej veci, akou je opis alebo charakteristika hlavného hrdinu. Počas celej knihy je Gideon opisovaný raz ako muž, potom ako mladík a inde zase ako „kluk“. Verím tomu, že nejde o prekladateľský kiks – takáto jednoduchá vec musí byť zakotvená už v originálnej verzii, takže by som rada položila rečnícku otázku: Čo má byť teda Gideon Sharpe zač? Lebo medzi „klukom“ a mužom je priepastný rozdiel. Toto si autorka nevie v celej knihe rozhodnúť? Ach, ach. Toľko zbytočných blbostí, čo zase zabili text so slušným potenciálom.

Za čo autorku pochválim, je spôsob, akým do deja zapracovala Runinu kamarátku Verity. Zohrala svoju úlohu, a to bolo napísané slušne. Možno ak by Verity dostala ešte trochu viac priestoru, mohli niektoré udalosti vyznieť oveľa silnejšie. Taktiež scény s Gideonovým bratom boli fajn a detaily v ich minulosti sa mi páčili. Niektorých ťažkých spisovateľských rozhodnutí sa autorka nebála, a za to jej tiež patrí uznanie. Nie každý autor to dokáže.

Záver
Ako teda hodnotím knihu? Na napísanie recenzie som si dopriala viac času, pretože bezprostredné sklamanie bolo dosť veľké. Spätne by som Nelítostného lovce zaradila do priemeru až jemného nadpriemeru. Je to klasické romantasy, ktoré nič nové neprináša, ale dokáže udržať čitateľovu pozornosť plynulým a príjemným rozprávačským štýlom. Pokiaľ vám až tak nezáleží na detailoch a logike ako mne (čo sú často v knihách jediné prvky ponúkajúce originalitu či možnosť odlíšiť sa) a hľadáte oddychové čítanie s trópom od nepriateľstva k láske, toto by vám mohlo sadnúť. Dôkazom sú aj nadšené hodnotenia na Instagrame. Ak by ste chceli radšej niečo kvalitnejšie, tak odporúčam siahnuť skôr po knihách od Leigh Bardugo.

Prečítajte si tiež:
Občas treba hodiť Srdce přes palubu, aby sme mohli žiť naplno
Štúdia utopenia je príkladom, akú veľkú silu má atmosféra v príbehu
Večný kráľ – prekvapujúco príjemná kniha z knižnice
Trón zo skla – Dávam druhú šancu jednej z najpopulárnejších YA sérií
Koruna strachu plní knihomoľský sen
Paní jara: budúcnosť s tajomnými dotykmi slovanskej mytológie