Císařství ticha
„Kéž bych tam tenkrát zemřel, pošel a ušetřil tak vesmír odéru své existence. Další zrůda zardoušená ještě v kolébce, jejíž plamen by byl zhašen dřív, než se rozhoří po celém ...
„Kéž bych tam tenkrát zemřel, pošel a ušetřil tak vesmír odéru své existence. Další zrůda zardoušená ještě v kolébce, jejíž plamen by byl zhašen dřív, než se rozhoří po celém univerzu.“
Byť súčasťou palatínskej aristokracie nie je len o privilégiách. Je to očakávanie poslušnosti, určitého vystupovania a správania sa.
Hadrian Marlowe sa rozhodol vzoprieť rozkazom svojho otca, archonta, a ujsť z domovskej planéty, aby sa stal učencom a mohol spoznával mimoľudské civilizácie a preskúmať neznámy vesmír. Ujsť ako zločinec, aby nasledoval osudy svojich detských hrdinov, dobrodruhov, scholiastov a žoldnierov.
Ani tvrdý fyzický tréning, nekonečné prehlbovanie vedomostí a vštepovanie správnej etikety, vďaka ktorým mal postupne naplniť spoločenské očakávania prvorodeného, nezmyli z mladého chlapca ideály. Skrz núdzu, bolesť a poníženie sa z neho stáva dospelý muž.
Lenže predstavy sa málokedy pretavia do reality.
Hadrián sa ocitá na zlej planéte a v zlej situácii, vo vojne, ktorú nezačal a ani ju nechce.
Z pohľadu prvej osoby bude čitateľ nasledovať jeho prerod mladíka na muža, ako ho vníma vesmír. Císařství ticha je denníkom, Hadrianovým spomínaním na vlastné pády, nezvyčajné priateľstvá a stretnutia. Je osobným vyznaním, kde autor spája staroveko a dôležito znejúce pojmy, spoločnosť budúcnosti, ktorá vznikla po zničení Zeme jadrovou vojnou a korení ju štipkou filozofie a konceptom rôznych náboženstiev. Vnímavý čitateľ v nej nájde narážku na Budhu i stredovekú katolícku cirkev. Je toho tak akurát, dielo si určite nepomýlite s filozofickým traktátom.
Vďaka Hadriánovmu cestovaniu spoznávame históriu, zvyky a rody Delu a Emeshu, („až“) dvoch kultúrne relatívne podobných planét. Ďalšie postavy sprostredkujú vedomosti o iných civilizáciách a čudesných spôsoboch života (kupci, extrasolariany, Tavros – zem bez kolosea a otrokov, kde ľudia miešajú svoje telá so strojmi, atď.), ale pôsobí to veľmi neosobne a chladno, iba ako poznámka pod čiarou.
Dôležitý prvkom, ktorý prechádza celým príbehom (a zdá sa, že bude hrať dôležitú úlohu i v pokračovaniach série), je úloha tzv. „Kaple“. Je to päsť odetá do imperiálnej rukavice pomazanej svätým olejom. Nič viac, než cynická póza a prázdne modlitby, zahalené v ruchu falošnej tradície. Nástrojom útlaku a posvätnej úcty. Inkvizícia. Nástroj na rozdrvenie vesmíru pod podrážkami svojich (rozumej imperiálnych) topánok.
Sollanskému císařství vládne síce cisár, ale i on spadá pod zákony obávanej Kaple a musí si dávať pozor, aby neprekročil jej zákony.
Císařství ticha je hrubá, pomaly sa rozbiehajúca space opera, len prvá z mnohých kníh série „Pojídač slunce“ Občas sa stalo, že autor zbytočne mnohokrát po sebe zdôraznil niektorý aspekt, ale nenarúša tým plynulosť deja. Je rozmerným, ale nie nudným, úvodom do čohosi hlbšieho. Prvá kniha je len vstupom, vesmírnou loďou, ktorá len veľmi pomaly vychádza zo stanice, aby čitateľa oboznámila so základmi ríše, ktorú autor vybudoval na konflikte, otrokárstve a kastovej spoločnosti.
Tí vyššie postavení sú geneticky vylepšovaní, dokážu sa v zdraví dožiť niekoľkých dlhých storočí. Už samotná tvár prezradí, do ktorej kasty daný človek patrí.
Síce ide o sci fi, ale zložité abstraktné konštrukcie, vedecké poučky a prehnane fantazijné technické výdobytky nečakajte. Autor sa sústredil na budovanie hlavnej postavy a citlivé opisy sveta okolo neho.
Ak hľadáte originalitu, ostanete sklamaní. Kniha nedoniesla nič nové a prevratné, nič, s čím by ste sa nestretli v iných dielach podobného žánru. Napriek tomu sa číta dobre (lepšie ako Duna) – budete mať pocit, že ste s Hadriánom vyrastali (hoci kniha nepopisuje jeho detstvo) a stane sa vaším priateľom.
Až v poslednej tri štvrtine knihy sa začne čosi diať a Hadrián sa stane aktívnym činiteľom deja, nie iba pasívnym sledovateľom. I keď jeho vystupovanie kontrastuje s jeho myšlienkami. Občas som sa samej seba pýtala, ktorý Hadrián je skutočný. Ten, ktorého myšlienky čítam? Alebo ten muž, ktorý koná, ako koná? Túži po zmene, robiť veci inak, ale nakoniec sa prispôsobuje konvenciám a jeho vzdor je minimálny.
Na záver spomeniem len zopár vecí, ktoré si autor požičal a spojil dohromady so svetom Warhammer Old World a 40k, ktorých som veľký fanúšik.
- Dva mesiace (zelený a biely)
- formalizované náboženstvo ako nástroj udržiavania strachu (inkvizícia)
- používanie latinských výrazov a ich „novotvarov“
- obmedzené používanie technológie
- vidina ľudstva ako jedinej civilizácie hodnej prežitia a boj za každú cenu s inými rasami
Spoločné s antikou:
- gladiátori a hry v koloseách
- spoločnosť rozdelená na plebejcov a patricijov
Inšpirácia históriou či dielami iných spisovateľov nie je zlá. Existuje toľko kníh, filmov a príbehov rovnakého žánru, že je náročné vymyslieť niečo inovatívne, niečo, čo šokuje a čo tu ešte nebolo. Problémom tejto knihy je, že autor nepriniesol nič vlastné. Štýl písania (dokonca aj samotný preklad) bol veľmi dobrý (zopár chýb z nepozornosti sa našlo, ale pri takom rozsahu sa dajú odpustiť), ale chýbalo mi niečo, podľa čoho by som hneď vedela: „Aha, to napísal Ruocchio!“ Nejaký detail, ktorý by ho odlišoval od iných. I napriek tomu knihu odporúčam. Ako úvod bola veľmi dobrá, navnadila ma na pokračovanie, ktoré však musí priniesť niečo viac, aby ma upútala a prinútila čítať viac zo série.
