Dajte si pozor na Prázdné sliby víl

Upozornenie: recenzia prezrádza niektoré dôležité momenty deja.

Brie a jej sestra Jas musia splatiť dlh, a preto celé dni tvrdo pracujú. Brie navyše kradne peniaze – je výborná zlodejka a tma je jej priateľkou. Jedného dňa Jas predajú do otroctva temnému víliemu kráľovi Mordeovi. Brie sa vydáva do ríše víl, aby svoju sestru našla, no ako čoskoro zistí, jej sestra Jas slúži len ako zabezpéka, ktorou ju Mordeus môže vydierať. Žiada od Brie, aby na kráľovskom dvore svetlých víl našla tri magické artefakty, ktoré boli temnému dvoru ukradnuté. Brie čaká zamotaná cesta plná klamstiev a tajomstiev. Aby oslobodila sestru, bude potrebovať pomoc od mágovho učňa Sebastiana, do ktorého je už dlho zamilovaná. Zoznámi sa aj s pricom Finnom, právoplatným následníkom temného trónu. Finn a jeho partia odpadlíkov začne Brie učiť, ako má využívať svoje magické schopnosti, ktoré sa naplno prejavili až vo vílej ríši. Komu však môže Brie skutočne veriť?

Americká autorka Lexi Ryanová si odskočila od spicy contemporary romantiky k čistej fantasy. Na vyše štyristo stranách vybudovala fascinujúci svet svetlých a temných víl, ktorým sa prepletá príbeh siroty Brie a jej mladšej sestry. Kniha je typické Young Adult fantasy – hrdinka je mladá a neskúsená, rýchlo skáče od jednej domnienky k druhej namiesto pozorného sledovania okolia a snahy nenápadne získavať informácie. Nie je to najhoršia teen hrdinka – naozaj sa snaží zvoliť si tú najlepšiu cestu, ale dospelý čitateľ môže občas krútiť hlavou nad jej reakciami. V rámci žánra a jeho priemeru je to stále znesiteľné. K rýchlemu čítaniu prispieva aj ľahký štýl autorky a šikovne prepletené osudy postáv.

V knihe sa objavuje tróp milostného trojuholníka. Na jednej strane tu máme starostlivého a obetavého Sebastiana, na druhej nedôverčivého zachmúreného rebela Finniana. Veľmi skoro mi bolo jasné, že autorka smeruje k rozšírenému trópu, kedy na pohľad dobrý hrdina skrýva dôležité tajomstvá, kvôli ktorým nakoniec nebude taký dobrý, ako sa na začiatku zdalo. Medzitým temný hrdina, ktorý sa možno chvíľu javil ako ten, čo stojí na nesprávnej strane, naberá mäkké vrstvy a ku koncu sa mení na… čo vlastne? Nešťastného prenasledovaného princa, čo sa snaží oslobodiť svoj ľud? Tak nejako by sa to dalo povedať. Hoci sa autorka vyhla bežnému prístupu k milostnému trojuholníku, predsa len ma to trochu unavovalo. Haló, kedy sa konečne dočkám knihy, kedy ten dobrý naozaj zostane dobrým? Nech je komplikovaný, aj trochu morálne šedý, ale jeho celkové smerovanie nech je naozaj na strane dobra. Toto by ma prekvapilo a stále dúfam, že sa toho v druhej časti dočkám. Chválim ale autorku za to, že z knihy neurobila druhý Twilight a že to nebolo stále dokola o nerozhodnosti hrdinky vybrať si. Brie sa napriek príťažlivosti k obom mladíkom aspoň držala toho jedného. Ako to bude ďalej, uvidím v dvojke, ale pochybujem, že ma to zaskočí. Na romantickej časti sa mi páčila chémia medzi postavami. Autorka sa nevyhla ani peknému iskreniu a vášni, no našťastie nemala potrebu zachádzať do priveľkých detailov.

V príbehu sa nájde kde-tu nejaké klišé (aj to moje obľúbené – „ty si mi nepovedal o sebe pravdu, fňuk, idem teda predviesť hysterický záchvat a rovno sa vrhnem do smrteľného nebezpečenstva, fňuk“), no nebolo to prehnané. Svet bol vybudovaný dobre, cítila som v ňom trochu ozveny Sna noci svätojánskej, len niektoré detaily mohli byť ešte lepšie dotiahnuté. Vznešené nesmrteľné víly totiž frčia na káve a rovnakom jedle ako my, čo mi príde trochu nelogické.

Brie a jej myšlienkové (ne)pochody boli trochu zvláštne. Spojenia a detaily, ktoré boli také jasné, až mi skoro vypichli obe oči, ona nevidí, ale domyslí si kopu vecí bez nejakého reálneho podkladu a logického zdôvodnenia. Čo ma už od polovice knihy trochu nudilo, bolo jej neustále opakovanie, ako ju to všetko mrzí. Okej, chápem, zrádza svojho kamaráta, ale nemusí to byť spomínané tak často. Záver bol čitateľské sklamanie. Ide o duológiu, takže cliffhanger sa dal čakať, ale technicky to je vyriešené veľmi zle. Aj otvorený koniec potrebuje paradoxne určitú uzavretosť – napriek napätiu a nezodpovedaným otázkam či záverečnému šoku musí mať čitateľ pocit, že text prvej časti je uzavretý. Tón a skladba záverečných odsekov musia viesť k pocitu „koniec prvej časti“. Tuto je to useknuté takým štýlom, ako keď sledujete seriál na Netflixe a vypadne vám internet, takže sa vám dej zasekne v náhodnom okamihu kdesi v poslednej štvrtine.

Záver
Prázdne sliby sú slušne napísané fantasy, ktoré sa napriek pár nedostatkom bude páčiť hlavne mladším čitateľkám. Tajomstvá sa pekne vinú celým dejom – pozorný čitateľ tie zásadné isto odhalí, ale niektoré detaily mu môžu ujsť. Kniha sa mi vďaka tomu čítala dobre; bola som zvedavá na to, ako je to v skutočnosti so svetlým a temným dvorom. Prázdne sliby by som označila ako lepší priemer – pokračovanie si prečítam, no dekel mi neostrelili. Jednoducho príjemná oddychovka.

Prečítajte si tiež:
Skleněný trůn si zaslúži titul populárnej romantasy
Večný kráľ – prekvapujúco príjemná kniha z knižnice
Recenzia My Lady Jane – história hore nohami | 9-dňová kráľovná
Dcéra zimy – Ako sa smrtka dostala až pod Pražský orloj?
Paní jara: budúcnosť s tajomnými dotykmi slovanskej mytológie
Štúdia utopenia je príkladom, akú veľkú silu má atmosféra v príbehu