Rebecca
Prvou zaujímavosťou tejto knihy je samotný jej názov. Hoci je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy, Rebeka nie je meno tejto hlavnej hrdinky. Meno hrdinky sa vlastne nikdy nedozvieme, no jej to ...
Prvou zaujímavosťou tejto knihy je samotný jej názov. Hoci je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy, Rebeka nie je meno tejto hlavnej hrdinky. Meno hrdinky sa vlastne nikdy nedozvieme, no jej to tak majstrovsky zakamuflované, že som si túto zvláštnu skutočnosť pri prvom prečítaní vôbec neuvedomila. Rebeka nie je ani žiadna iná vystupujúca postava. Je to žena, ktorá je v čase, keď sa začína odohrávať príbeh, už mŕtva. A napriek tomu sa zdá, že sa okolo nej toho točí až priveľa.
Ale pekne po poriadku. Hlavná hrdinka je chudobná spoločníčka bohatej a nepríjemnej ženy, ktorá na jednej zo svojich ciest stretne vdovca, pána de Wintera. V zrelom veku, bohatého a nešťastného. Jeho žena, Rebeka, umrela pred rokom. Mladučká hrdinka sa do tohto muža zamiluje, hoci si uvedomuje neperspektívnosť ich vzťahu. Ale neuveriteľné sa stane možným. Pán de Winter ju požiada o ruku a tak sa hrdinka stáva jeho ženou a tiež paňou rozľahlého čarokrásneho panstva Manderley.
Rebeka však nie je kniha o tom, ako chudobná popoluška k šťastiu prišla. Svadbou problémy nekončia, ale začínajú. Hrdinka má už od začiatku pocit, že hoci ju Manderley fascinuje, vôbec sa do neho nehodí. Nielen preto, že jej chýba rozhodnosť a sebavedomie panej takéhoto obrovského sídla, ale aj preto, že zovšadiaľ akoby na ňu hľadela jeho predošlá pani – Rebeka. A čím viac sa o Rebeke dozvedá, tým viac jej už aj tak maličké sebavedomie zakrpatieva. Rebeka bola všetkým tým, čo hlavná hrdinka nie je – spoločenská, krásna, schopná, obľúbená, odvážna, zrelá, rozhľadená… Hrdinka má pocit, akoby ju s Rebekou porovnávali už pomaly aj steny Manderley – a z tohto porovnania vychádza ako čoraz úbohejšia. Zdá sa, že Rebeku všetci milovali a najviac samozrejme pán de Winter. Čím viac času od jej svadby s ním uplynie, tým si je istejšia, že na svoju prvú manželku nemôže zabudnúť, a jeho druhé manželstvo je čoraz nešťastnejšie. Hrdinka tu nemá čo hľadať, nepatrí na miesto zbožňovanej Rebeky, ktorej život ukončila tragická nehoda. No keď už takmer tomu pocitu podľahne, začnú sa diať veľmi zvláštne veci…
Zápletka môže niekomu evokovať podobnosť s Janou Eyrovou. V oboch knihách máme tajuplné panstvo dýchajúce históriou, lásku staršieho bohatého muža k veľmi mladej chudobnej sirote, a nevyriešené otázky ohľadom jeho prvého manželstva. Rebeka sa však veľmi rýchlo vydáva vlastnou cestou k vlastným nečakaným zvratom a odhaleniam. Svojím spôsobom sa mi páčili obe knihy. Milujem atmosféru starých anglických sídiel, nádherne zariadených, no pochmúrne prázdnych, ktoré pôsobia na nervy citlivej hrdinky. A hoci atmosféra dýcha tajomnom, ani jedna kniha napokon neskĺzne k nadprirodzenu – všetko dostane svoje vysvetlenie.
Pri Rebeke ma fascinovala autorkina schopnosť popísať očami hrdinky, ako si vytvára obraz o svojej zosnulej predchodkyni. Ako len na základe niekoľkých náznakov a množstva fantázie dokázala priblížiť celú tragickosť predčasnej smrti úchvatnej Rebeky, priam cítiteľný žiaľ nad skonom ženy, ktorú nikdy nepoznala. Tieto pocity sú ešte silnejšie v kontraste s rozuzlením, ktoré nasleduje. Kniha je skrátka brilantne napísaná – možno ani nie tak v mikromeradle, lebo drobné nedostatky štylistiky sa tam iste nájdu (mnohé je ale zrejme spôsobené aj archaickejším štýlom staršieho diela), ako skôr v makromeradle, v schopnosti fabulovať a naozaj na čitateľa zapôsobiť nečakanými zvratmi. Dokonca i začiatok, nad ktorým by sa dal ohŕňať nos práve pre to popoluškovské smerovanie, je podaný dôveryhodne. Na začiatku vzťahu hrdinky s pánom de Winterom na čitateľa nečíha žiadna lepkavá romantika a patetické scény. Jeho suchá ponuka na sobáš počas raňajok, bez kľačania na kolene a citových výlevov, hrdinku spočiatku nepresvedčí, že by mohla byť myslená vážne. Hrdinka si pripadá trápna a dianie okolo nej sa k nej podľa jej mienenia nehodí. A to sa to, podotýkam, odohráva v dobe, v ktorej sme ešte neboli zo všetkých strán kameňovaní knižným aj filmovým brakom na tému, ako sa extrémne bohatý chlap zamiloval do chudobnej sivej myši. Rebeku by som nezaradila k ľúbostným románom. Skôr k románom s nádychom mystérie.
Množstvo atmosféry približujúcich popisov i pomaly sa posúvajúci dej po príchode do Manderley nemusí vyhovovať každému čitateľovi. Najmä krátko po svadbe s pánom de Winterom sa toho zdanlivo veľa nedeje – spoločenské návštevy, prechádzky, olovranty… Ide o knihu zameranú oveľa viac na budovanie dojmov – aspoň v prvej polovici – než na nejaké dianie. Mne to nevadilo. Príbeh však pomaly graduje k nečakanému koncu. Rovnako by niekomu mohol prekážať podrobný popis jedálnička – mne síce pomáhal umocňovať dojem, ale spomínam to preto, lebo viem, že niektorým čitateľom opis denného menu postáv vadí. Na obtiaž niekomu môže byť aj mierne zastaraný štýl. Mne nie. Pre mňa je Rebeka krásne vystavaným príbehom zanechávajúcim silný dojem, pri ktorom jej mnohé moderné romány môžu len ťažko konkurovať.
Prečítajte si aj ďalšie recenzie:
Patrick Süskind: Parfum
Vydajte sa na jesenné putovanie so Spoločenstvom prsteňa