Den, kdy padla noc plynie ako mohutná, no pokojná rieka

Spisovateľka Samantha Shannon napísala hutný príbeh, ktorého udalosti predchádzajú tým v Převorství u pomerančovníku. Vraciame sa do jej fascinujúceho fantasy sveta a zoznamujeme sa s novými postavami. Tunuva Melim je sestrou Převorství a vytrvalo plní svoje úlohy, zatiaľ čo ju zvnútra roky rozožiera desivá strata. V Inyse princezná Glorian bojuje so svojimi povinnosťami a tlakom vyplývajúcim z jej postavenia. Ďaleko na východe, v Seiiki, bude musieť Dumai prebudiť spiacich bohov, pretože Hora osudu chrlí temné zlo. Osudy hrdiniek sú prepletené a cesta za pokojnými dňami bude ťažká a krvavá.

Den, kdy padla noc svojou hrúbkou mierne prekonáva Převorství u pomerančovníku a čitateľ bude mať čo robiť, aby sa ním prelúskal. Tak ako v Převorství, aj tu máme veľké množstvo postáv a niekoľko dejových línií, ktoré sa striedajú a v rôznych bodoch prelínajú. Názvy kapitol sú pomenované podľa svetových strán a celý čas som mala problém zapamätať si, ktorá postava je spojená s ktorou stranou. Vždy som teda musela prečítať pár odsekov, aby som sa zorientovala, že o kom bude nová kapitola. Okrem toho som však s čítaním nemala väčšie problémy aj napriek veľkému počtu postáv.

Čo autorke ide naozaj dobre, je plynulé pútavé rozprávanie, ktoré sa nikam neponáhľa. Po všetkých tých YA a NA príbehoch, v ktorých sa všetko deje počas pár dní, hrdinky nedokážu obsedieť a vydržať ani päť minút, aby dostali dôležité informácie a rady, a po hlave sa idiotsky vrhajú do nebezpečenstva, mi táto kniha prišla ako dospelé rozprávanie o dospelých ľuďoch, ktorí sa snažia riešiť problémy normálne. A obas ich čakali naozaj ťažké chvíle. Takže ak by som mala vyzdvihnúť jedinú skvelú vec na sérii Kořeny chaosu, sú to prepracované a krásne charaktery, hoci úvod bol trochu ťažkopádny a potrebovala som pár strán, aby som sa znova naladila na tento svet. Ten je úžasne detailný a prepracovaný a rozhodne má svoje čaro. Aj keď je Den, kdy padla noc prequel k Převorství, odporúčam ako prvé čítať práve Převorství, pretože vysvetľuje lepšie dejiny a kultúru a hlavne legengu o Cleolind a jej protichodné smery, ak to tak môžem nazvať. Je určite lepšie, ak Den, kdy padla noc otvoríte už s týmito znalosťami, pretože autorka tu už napríklad v prípade Cleolind nejde do hĺbky a môže vám tak ujsť mnoho pekných detailov.

Tak ako Převorství, aj táto kniha je výrazne queer príbeh. LGBTI komunita tu nie je iba spomenutá medzi rečou – je ústredným prvkom celého príbehu od začiatku do konca. Dokonca až tak, že klasický vzťah muža a ženy je minoritnou záležitosťou. Máme tu tri hlavné hrdinky a jedného hrdinu – z nich troch priťahuje rovnaké pohlavie a iba jedna hrdinka je asexuálna. Ak vás teda LGBTI literatúra neoslovuje, zvážte, či sa do čítania tohto rozsiahleho príbehu vôbec pustiť (ako rýchlemu čitateľovi mi kniha zabrala 16,5 h čistého času; naozaj to nie je ľahká jednohubka). Pri Převorství mi to neprekážalo, fascinovala ma hĺbka charakterov a pestrý svet, ale pri Dni ma to už trochu vyčerpávalo. Romantické vzťahy ma nijako nezasiahli a bavili ma najmenej. Je síce fajn, že aj tu dejiny píšu ženy, ale nakoniec je vždy najlepšia rovnováha. Chýbali mi silné mužské postavy, ktoré by výraznejšie zasiahli do deja. Tak Glorianin otec, ako aj Kanifa boli iba okrajové figúrky bez reálneho vplyvu na dej. Najvýraznejšou mužkou postavou je Wulfert, no nakoniec ani ten významnejšie nezasiahne do udalostí.

Vrcholom bolo samotné Převorství (teraz nie kniha, ale rád), do ktorého sa konečne poriadne pozrieme a zoznámime sa bližšie s jeho fungovaním a politickými väzbami. Tieto časti ma v niektorých chvíľach celkom iritovali. Všetka moc a rozhodovanie je v rukou žien, ktoré sa celé dni starajú o seba, trénujú boj a majú sa dobre, zatiaľ čo muži sa starajú o odložené deti od narodenia, upratujú, varia, slúžia. Pre niekoho je toto mokrý sen, ale ja to považujem za smiešne a absurdné. Evolúcia a gény rozhodli o tom, že muži majú pevnejšiu stavbu a sú silnejší. V boji sa im ženy nikdy nebudú môcť vyrovnať (možno iba v budúcnosti, keď dostanú ženy rôzne implantáty…). Predstava, že iba ženy sú vyvolené na boj s Bezejmnenným a wyrmami, je nerealistická. Utláčanie žiadnej skupiny nie je správne. Optimálnym stavom je rovnováha, a tej tu na môj vkus bolo primálo.

Pokiaľ ide o samotný dej, napriek tomu, že bol pútavý, neraz som si pri čítaní povzdychla, že koľko ešte. Mám rada hrubé knihy, pretože väčšinou veľa strán naznačuje, že dej nie je odfláknutý a nedeje sa toho priveľa v krátkom čase, no napríklad v porovnaní s Kingovou Fairytale (Pohádka, resp. Rozprávka), ktorú som čítala takmer 14,5 hodiny, mi tu chýbala väčšia zažranosť do príbehu a pocit, že musím prečítať ešte jednu kapitolu. Takže bolo to fajn, ale… Niečo mi chýbalo.

Záver
Ak máte radi rozsiahle epické príbehy, kde hrdinovia musia poraziť démonické bytosti bez zvláštnych schopností, len s vlastným odhodlaním pokračovať ďalej krok za krokom, a neprekáža vám silný dôraz na LGBTI vzťahy, tak by vás Den, kdy padla noc mohol baviť. Ak hľadáte len akčnú oddychovku či dramatické romantasy, je dosť možné, že vás detailnosť a relatívne pomalý dej nezaujmú. Rozhodne však pred autorkou skladám klobúk – technicky je to napísané krásne.

Recenzia prvého dielu série:
Převorství u pomerančovníku je oslavou silných a chytrých žien

Tipy na fantasy knihy:
Legendy a latéčka – marketingový návod s vôňou kávy
Fourth Wing – novinka priletela aj do mojej knižnice
Iron Flame je čítanie na mnoho hodín
První zákon: Sama čepel je úvodom do výbornej a drsnej trilógie
Atlasova šestka: v tejto knižnici bude štúdium drahé
Zlodej hviezdneho prachu otvára cestu do sveta arabských príbehov