Pán prsteňov: Dve veže
But far more he was troubled by the Eye: so he called it to himself. It was that more than the drag of the Ring that made him cower and stoop as he walked. The Eye: that horrible growing sense of ...
But far more he was troubled by the Eye: so he called it to himself. It was that more than the drag of the Ring that made him cower and stoop as he walked. The Eye: that horrible growing sense of a hostile will that strove with great power to pierce all shadows of cloud, end earth, and flesh, and to see you: to pin you under its deadly gaze, naked, immovable. So thin, so frail and thin, the veils were become that still warded it off. Frodo knew just where the present habitation and heart of that will now was: as certainly as a man can tell the direction of the sun with his eyes shut. He was facing it, and its potency beat upon his brown.
Frodo a Sam prekročili veľkú rieku Anduinu a osameli. Putujú ďalej na východ, hľadajú schodnú cestičku cez kopce Emyn Muil, no spoľahnúť sa môžu len sami na seba. Dvaja hobiti ostali bez odvážnych bojovníkov i múdrych radcov v kraji, kam nik nechodí dobrovoľne. Sú v krajine, kde vládne Tieň a Strach a strach bude ich verným spoločníkom. Tam, kde je príroda mŕtva, kde vtáky nespievajú, sa môžu spoľahnúť len na seba. Tam, kde to čakali najmenej, stretávajú a podrobujú si nenávisťou pokrúteného tvora, ktorý sa im v núdzi stáva sprievodcom.
Medzitým sa dúnadančan Aragorn, elf Legolas a trpaslík Gimli vydávajú po stopách veľkej orkskej skupiny, ktorá uniesla hobitov Pipina (Pippin Took) a Smieška (Merry Brandybuck), i napriek tomu, že ich šanca na úspech je mizivá. Zatiaľ čo spoločenstvo muža, elfa a trpaslíka drží spolu, na národy Stredozeme dopadá tieň zrady, ktorá zasiala svoju nenávistnú túžbu do sŕdc tých, ktorí mali byť najmúdrejší.
„Yet in doubt a man of worth will trust to his own wisdom.“ Háma.
Putovanie družiny sa mení na preteky. Preteky s temnotou, ktorá postupne ovláda slobodné národy Stredozeme, rozsieva nedôveru a našepkáva sladké lží do uší tých, čo sú ochotní načúvať. Vnáša nedôveru tam, kde kedysi vládlo krehké priateľstvo a lojalita.
Tolkien našim hrdinom dáva spoznať nové bytosti, prastaré ako zem, i národy a skupiny ľudí. Pomaly presúva pozornosť z elfov, ktorí družinu spojili (Elrond vo Vododole), i tých, ktorí im radili (Galadriel a Celeborn v Lóriene), výhradne na ľudí. Tí sú hýbateľmi deja, jeho sústredným bodom. Či už v podobe hraničiara Aragorna alebo nových postáv ako je rohanský kráľ Théoden a jeho maršal Éomer. Do deja vstupuje aj ženská postava, neter kráľa, Éowyn. Je to prvá žena, ktorá v trilógii túži vystupovať aktívnejšie a nie len ako radkyňa, či tá, ktorá je inšpiráciou, akou je Arwen pre Aragorna. Éowyn je moja najobľúbenejšia ženská hrdinka vôbec. Nie je otravná, drzá, je v nej zobrazená túžba azda všetkých žien byť videná bez toho, aby na seba musela pútať pozornosť zvýšeným hlasom či provokáciami. A s tým súvisí azda aj najsmutnejšia (pre mňa osobne) časť z Dvoch veží. To, ako bola prehliadaná mužom, ktorého si ctila ako vlastného otca:
„Behold! I go forth, and it seems like to be my last riding, “said Théoden. „I have no child. Théodred my son is slain. I Name Éomer my sister-son to be my heir. If neither of us return, then choose a new lord as you will. But to someone I must now entrust my people that I leave behind, to rule them in my place. Which of you will stay?”
No man spoke.
„Is there none whom you would name? In whom do my people trust?”
„In the House of Eorl, “ answered Háma.
„But Éomer I cannot spare, nor would he stay, “said the king, „and he is the last of that House.“
I said not Éomer,“ answered Háma. „And he is not the last. There is Éowyn, daughter of Éomund, his sister. She is fearless and highhearted. All love her. Let her be as lord of the Eorlingas, while we are gone. “
Aj napriek tomu, že v Stredozemi boli mocnejší (jednotlivci) ako súľudia (čarodeji, elfskí lordi…), Tolkien dával na piedestál práve ich (alebo nás, ak chcete). Vládcovia národov a ich nasledovníci boli opisovaní ako hrdí (ale nie zaslepení), mocní (ale nie arogantní), telesne dobre stavaní a múdri, azda poučení z chýb svojich praotcov. Z nich je môjmu srdcu najbližší Faramir, brat chrabrého Boromira. Krv toho najlepšieho z Númenoru je v ňom silná, túžba po múdrosti silnejšia ako sláva získaná v boji. Aj keď Tolkienovo mjajstrovstvo spočíva i v tom, že som milovala každú postavu, o ktorej momentálne písal.
„War must be, while we defend our lives against a destroyer who would devour all; but I do not love the bright sword for its sharpness, nor the arrow for its swiftness, nor the warrior for his glory. I love only that which they defend: the city of the Men of Númenor; and I would have her lover for her memory, her ancientry, her beauty, and her present wisdom.“ Faramir.
V tom obraze slávy a oslave pravej mužnosti (nemyslím, že existujú knihy, kde by autor vytvoril lepší obraz muža par excellence – muža ochrancu, lojálneho, odvážneho, takého, ktorého nie je ťažké milovať a nasledovať – od malého a nepodstatného hobita (ktory sa rozhodol zachrániť svoj kraj a hobitov a jeho troch krajanov), až po vojakov nasledujúcich Isildurovho dediča. Všetci tí v sebe majú hrdosť a úctu k slabším od nich, ktorá sa v dnešnom (reálnom) svete hľadá ťažko.
Zatiaľ čo Aragorn, Legolas a Gimli po boku Rohančanov bojujú proti zrade Isengardu a čelia novým neočakávaným nástrahám a výzvam, Frodo a jeho verný Sam kráčajú v ústrety Osudu. Osudu, ktorý si za záchrancov Stredozeme vyvolil tých najmenších. Nie králi, nie odvážni bojovníci a milovaní kapitáni nesú Jeden Prsteň do Mordoru, ale hobiti.
And here he was a little halfling from The Shire, a simple hobbit of the quiet countryside, expected to find a way where the great ones could not go, or dared not go. It was a evil fate.
Na svojej ceste stretávajú nečakanú pomoc, jednu zradnú, druhú nezištnú a obe nečakané. Pred sebou nevidia nádej pre seba, a predsa kráčajú, potkýnajú sa, no vždy sa postavia a pokračujú, pretože obaja vedia, že ak nie oni, kto iný nájde cestu do srdca Sauronovej ríše?
Nepriali by ste si mať aspoň kúsok z ich odvahy?
Recenzia na Silmarillion : https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-silmarillion/
recenzia na Spoločenstvo prsteňa: https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-spolocenstvo-prstena/
