Návrat kráľa
"The hands of the king are the hands of a healer." Ioreth Prsteň moci sa túži vrátiť k svojmu pánovi. Pippin s Gandalfom prichádzajú do Gondoru, aby mesto, kedysi žiarivé a plné slávy, našli ...
„The hands of the king are the hands of a healer.“ Ioreth
Prsteň moci sa túži vrátiť k svojmu pánovi.
Pippin s Gandalfom prichádzajú do Gondoru, aby mesto, kedysi žiarivé a plné slávy, našli na okraji skazy. Prázdne ulice, domy bez detí, len vojaci a liečitelia čakajúci v zomierajúcej nádeji na posily a posledný úder Mordoru. Na jeho čele stojí pyšný správca Denethor, otec Faramira a padlého Boromira. Na malého hobita pôsobí azda viac čarodejnícky než sám Gandalf, kráľovsky a múdro. A hoci mesto, ktoré má v správe, chce ubrániť, vidí temnotu a omnoho, omnoho viac, a pomaly sa mu vkráda do duše. Vo svojej pýche jej však hrdo vzdoruje. Temnote i Gandalfovi, ktorého považuje viac za konkurenta, než priateľa.
Predtým, než sa brány Bieleho mesta zatvoria, doň vstupujú bojovníci z celej gondorskej ríše, pripravení brániť ho a zvíťaziť i napriek osudu. Princ Imrahil z Dol Amrothu so svojimi rytiermi v plnej zbroji. Forlong, pán Lossarnachu, a jeho muži s bojovými sekerami. Hirluin a Duinhir. A všetci tí, ktorí sa odmietli pokloniť strachu a prijali volanie správcu Gondoru.
Lenže krajina za pohorím Ephel Duath ožíva a temný pán povoláva zlých ľudí túžiacich po boji a skaze, i tých spútaných okovami hrôzy, orkov a temné bytosti, na čele s prsteňovými prízrakmi.
Aragorn, Legolas a Gimli sa v spoločnosti Šedej družiny vydávajú cestou, z ktorej údajne niet návratu. Idú cestou mŕtvych, aby Isildurov dedič vyzval armádu krvoprísažníkov splniť svoju poslednú prísahu.
Rohanský kráľ Théoden zatiaľ vedie svoje vojská na pomoc Gondoru, no vie, že ich príchod bude neskorý. Vie, že nestihnú dôjsť, aby obrancom dodali nádej. Tieň Mordoru zahalil vojakov do temnoty, v ktorej sa ukryje pred zrakmi hrdých mužov i hobit Merry, neschopný ostať pozadu, zatiaľ čo jeho priatelia riskujú svoje životy. Na svojom koni ho nesie tajomný Rohančan.
A statočný Sam za hranicami Mordoru hľadá svojho pána Froda. Sám a opustený. No jeho lojalita a túžba nájsť Froda je silnejšia než strach. Nepoháňa ho len snaha dokončiť úlohu a zachrániť svet tam vonku. Nájsť však cestičku do srdca Sauronovej ríše bol len začiatok. Prsteň moci sa túži dostať k svojmu pánovi a On vie, že je blízko. Dvom hobitom sa do cesty nepostavia len fyzickí nepriatelia, no sťažiť ich poslanie bude chcieť i hlad, smäd a samotná zem, po ktorej kráčajú.
Osudy všetkých našich hrdinov sa zbiehajú na východ, kde sa upiera i vôľa Temného pána. Blíži sa čas finálneho boja, posledného vzdoru slobodného ľudu Stredozeme.
His will was set, and only death would break it. He felt no longer either desire or need of sleep, but rather of watchfulness. He knew that all the hazards and perils were now drawing together to a point:the next day would be a day of doom, the day of final effort or disaster, the last gasp.
Záver trilógie so sebou prináša epickosť hodnú boja o svet. Zhromažďujú sa odvážni rytieri z krajov pri mori, zo severu prichádzajú Aragornovi na pomoc Dúnadančania s Elrondovými synmi. Hoci bitky v Tolkienových knihách majú veľký význam (obliehanie Gondoru a príchod Rohančanov, kapitáni Západu pred bránami Morannon, alebo v Dvoch vežiach enti v Isengarde či vzdor Rohančanov, prechod Moriou v prvej knihe atď.), autor sa v ich opisovaní nevyžíva, práve naopak. Mohlo by sa zdať, že im neprikladá náležitú dôležitosť. Sú opísané stroho, mnohé z toho, čo sa v nich stalo sa dozvieme z následných rozhovorov postáv. Zbrane a ich použitie sú len Tolkienovým prostriedkom na vyjadrenie odvahy a lojálnosti, sily a toho, čo chránia. Nezabúdajme, že Tolkien sám zažil hrôzy vojny, a teda bol viac než povolaný, aby jej hrôzam vdýchol na papieri život. Po tomto však on netúžil.
Hoci sú jeho knihy a príbehy plné (aj stereotypných) hrdinov, autor nechváli a nevyzdvihuje silu ich svalov a vycibrenosť ich bojových schopností. Práve naopak. Skutky veľkých a mocných mužov zatienia skutky tých, od ktorých nik podobné neočakáva a od tých najmenších. Najväčší skutok na bojom poli sa podarí žene a všetky nádeje sa upierajú k dvom maličkým hobitom. V tejto žene vidíme umnú premenu, ktorej však prechádza tŕnistá cesta rozpoltenosti a túžby dosiahnuť veľké veci. Túžby byť ako muži jej rodu. Je to, azda, Éowyn, ktorá prechádza najväčším vývojom. A hobiti symbolizujú krásne posolstvo autora– všetci, bez ohľadu na to, ako vyzerajú a ako sa javia, za čo ich pokladajú iní (a mnohokrát i oni sami) sú schopní urobiť veľa dobrého a prekonať očakávania.
„I am glad that you are here with me,“ said Frodo. „Here at the end of all things, Sam. “
„Yes, I am with you, Master,“ said Sam, laying Frodo’s wounded hand gently to his breast. „And you’re with me. And the journey’s finished. But after coming all that way I don’t want to give up yet. It’s not like me, somehow, if you understand.“
„Maybe not, Sam, “ said Frodo; „but it’s like things are in the world. Hopes fail. An end comes. We have only a little time to wait now. We are lost in ruin and downfall, and there is no escape. “
Návrat kráľa, celý Pán prsteňov, je pre tých čitateľov, ktorí sa nechcú utápať v beznádeji. Pre tých, ktorí túžia po dobrých koncoch. Je to stará trilógia, ale aktuálna i v dnešných časoch, kedy je literárny svet presýtený rýchlokvasenými plytkými dielami. Priveľmi hĺbavý človek v nej nájde mnoho námetov na filozofické dišputy. Vnímavý čitateľ v nej nájde opis krásnej krajiny, ktorá ho pohladí na duši a prinesie pokoj, no i znepokojivý obraz zničenej zeme. Ten, kto túži „len“ po high fantasy nájde „len to“, len knihu o ťažko splniteľnom queste a skupine hrdinov, ktorá sa naprieč nepriazni vydá splniť ho a cestou musia prekonať mnohé prekážky.
Ak by som však predsa len niečo mala vytknúť, bola by to predposledná kapitola o návrate hobitov domov. Z môjho skromného subjektívneho pohľadu k vyvrcholeniu deja došlo pri Morannone a všetko (okrem príchodu do Šedých prístavov – krásny epilóg a uzatvorenie trilógie), bola postupná degradácia deja. Chápem, prečo bolo dôležité ukázať, ako veľmi sa Merry, Pippin, Sam a Frodo za rok dobrodružstiev zmenili, i pomyselné dokončenie kruhu putovania a, dovolím si nazvať to, preukázať právo na samourčenie hobitského národa (dovtedy mohli byť hobiti považovaný za záhaľčivý ľud a o ich bezpečnosť a blaho sa starali neviditeľný rangers). No i tak môžu tieto posledné stránky pred epilógom pôsobiť mierne uťahane (nie kvôli opisom, ale kvôli vyššie spomenutému faktu ukončenia deja predtým).
Tak či onak, Pán Prsteňov je v mojich očiach najlepšou knižnou sériou. Nie len fantasy.
„What a tale we have been in, Mr. Frodo, haven’t we?“ he said. „I wish I could hear it told! Do you think they’ll say: ‘Now comes the story of Nine-fingered Frodo and the Ring of Doom?‘And then everyone will hush, like we did, when in Rivendell they told us the tale of Beren One-hand and the Great Jewel. I wish I could hear it! And I wonder how it will go on after our part.“ Sam.
Recenzie na ďalšie knihy od J.R.R. Tolkien:
Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa: https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-spolocenstvo-prstena/
Pán prsteňov: Dve veže: https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-lord-of-the-rings-two-towers-dve-veze/
Hobit: https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-the-hobbit/
Húrinove deti: https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-hurinove-deti/
Silmarillion:https://www.pribeh.org/recenzia/j-r-r-tolkien-silmarillion/
