Gina Royalová je stelesnením priemernosti – nenápadná žena v domácnosti z amerického Stredozápadu, šťastne vydatá matka dvoch úžasných detí. Keď však autonehoda odhalí tajný život jej manžela, sériového vraha, musí začať odznova ako Gwen Proctorová – mama bojovníčka.
Jej bývalý manžel je za mrežami a Gwen konečne našla útočisko v novom domove pri odľahlom jazere Stillhouse. Hoci je stále terčom stalkerov a internetových trollov, ktorí sú presvedčení, že mala niečo spoločné so zločinmi svojho manžela, Gwen sa odváži dúfať, že jej deti by mohli konečne vyrastať v pokoji.
No práve keď sa zžije so svojou novou identitou, v jazere sa nájde mŕtvola a z príliš dobre známej adresy začínajú prichádzať výhražné listy. Gwen Proctorová musí zvážiť, kto je jej priateľ a nepriateľ – a zároveň dávať pozor, aby sa jej deti nestali obeťami vraha, ktorý ju s potešením týra. Jedno je isté: naučila sa bojovať so zlom. A nikdy sa nezastaví.
Kniha v mojich očiach mala veľký potenciál, ale napokon všetko dopadlo inak. Poďme sa spoločne pozrieť tejto knihe na zúbok.
Dej knihy
Začiatok knihy ma nažhavil. Ako milovník podobných kníh, ktoré by som mohla zaradiť do thrilleru, je pre mňa dôležitá atmosféra. Spočiatku sa kniha javila ako dobre naštartovaný príbeh, kedy poodhalil zvráteného manžela, ktorý si vytvoril vlastnú záhradu s obeťami. Musím uznať, že ako počin usmrtenia (samozrejme, že sa rozprávame len vo forme čítania) sa mi páčil. Nebola to žiadna ľahkovážna, nepremyslená vražda, ktorá by nemala logiku. Priam naopak. A potom prišiel ten zvrat.
Gwen spoločne s deťmi začína žiť nový život. Ak sa to dá vôbec nazvať životom. V strachu sa ocitá na novom mieste, kde sa musí vyrovnávať s ustavičným strachom o svoj život aj o život najbližších.
Dynamika sa počas knihy ustavične menila. Škoda, že tým horším spôsobom. Ale aby to nebolo len o zlých momentoch musím povedať, že posledné strany knihy, kedy sa tam konečne začala tvoriť nejaká akcia, sa mi páčili. Dokonca mám pocit, že tie posledné strany sa snažili celú knihu zachrániť a nahovoriť mi, že ju začnem mať rada. Uznávam ale, že okamihy s jej ex manželom boli pre mňa zaujímavé a stávali sa pozitívom pre knihu. Vôbec by som nebola proti, ak by kniha obsahovala viac udalostí, rozhovorov alebo rozhodnotí s exmanželom.
Kniha mala potenciál. Aspoň v mojich očiach. Gwen mala nový život, snažila sa zapadnúť, naučiť sa žiť s krutou pravdou, že jej exmanžel je sériovým vrahom. Dostala novú identitu, nové miesto, ktoré by mohli časom nazývať domovom. Všetko sa ale začalo valiť, keď sa objavilo nové telo. Rovnaký čin ako pri exmanželovi, rovnaký spôsob vraždy aj ukrytie tela. Kniha sa mi v tom okamihu zdala už uponáhľaná, ako keby autorka chcela čím skôr napísať posledné slovo a odložiť rukopis. To mi prišlo ako veľká škoda.
Postavy
Gwen ako postava sa mi na začiatku pozdávala. Vedela som ju pochopiť, že nedokáže nikomu a ničomu veriť a snaží sa ochrániť svoje deti. Ale tak, ako som sa blížila ku koncu knihy, tak sa z nejakej takzvanej obľúbenej postavy stávala postava, ktorú som nevedela vystáť. Ani neviem presne povedať, čím vo mne vyvolala tie myšlienky. Možno jej správaním, ktoré sa zastavilo v určitom bode.
Jej dcéra sa stala ako-tak mojou obľúbenou postavou. Ak by som si mala nejakú v knihe vybrať a nalepiť na ňu nálepku. Jej rozhovory a zmýšľanie sa mi páčilo. Dokonca bolo počas knihy dosiahnuté aj to, že sa postava vplyvom nových udalostí vyvíjala.
Ako som už spomínala, jej exmanžel, ktorý bol sériovým vrahom, bol pre mňa taktiež v knihe zaujímavou vsuvkou a spestrením. Brala by som všetkými desiatimi, ak by sa z neho v knihe stala jedna z hlavných postáv. Ale kniha bola vybudovaná na postave Gwen a jej zvládaní novej situácie.
Pár slov na záver
Verím, že kniha by si našla niekľokých nadšených čitateľov. Ale v mojom prípade nesplnila očakávania.
