Nielen ľudstvo, ale aj celá planéta Zem, stoja za prahom novej éry dramatických zmien mikro a makroklímy. Vo svete je aj naďalej populárne spochybňovať vedecké tvrdenia, no dáta a ľudská skúsenosť z posledných rokov hovoria samy za seba.
O to zaujímavejšie sa číta kniha „Klíma v dejinách“, ktorú pripravili editori Branislav Kovár, Lucia Benediková a Oliver Zajac. Kým sa mnohí snažia predpovedať budúcnosť, autori sa vo svojich článkoch pozerajú do minulosti, predstavujú nám klimatické, ekonomické podmienky väčších či menších spoločenstiev, no hlavne ukazujú, že s drastickými zmenami museli zápasiť aj naši predkovia.
Kto sa neprispôsobí, má smolu
Ukážkovým vstupom do problematiky je príbeh zatopeného Doggerlandu, krajiny, ktorá pred tisícročiami spájala dnešné pobrežie Beneluxu s Britskými ostrovmi. Príbeh oblasti, ktorá sa po ústupe poslednej doby ľadovej navždy ponorila pod hladinu mora, má s osudom mnohých dnešných štátov mnoho spoločného. A síce fakt, že človek v zápase s dynamikou prírody nezvíťazí a že nič nie je nemenné.
V rovnakom, aj keď nie až tak drastickom duchu sa nesú úplne všetky články, rozdelené do jednotlivých období – od praveku, cez stredovek, až po dnešné dni novoveku. Obsahovo kniha nadväzuje na ďalšie tituly z edície „Civilizácia“ – Sila Zániku a Epidémie v dejinách a je tak príjemným rozšírením záberu vybraných autorov a editorov.
V každom jednom článku/podkapitole nám autori vylíčia kontext problému danej spoločnosti, jeho súvis so zmenami prírodných pomerov a priamym či nepriamym dopadom na život bežného človeka. Je až neuveriteľné, akými dramatickými udalosťami si museli vtedajší ťažkosťami skúšaní ľudia prechádzať. Veľkolepé mestá, či štáty rástli a padali na tom, čo im dalo nebo a zem. Bez rozvinutejšieho obchodu na väčšie vzdialenosti boli izolované lokality vopred odsúdené na zánik. Postupné otepľovanie planéty totiž nie je len fenoménom post-industriálnej éry, ale dôsledkom pravidelného cyklu ľadových a medziľadových dôb.
V tieni poslednej vety nás môže pri srdci hriať správa, že na Zemi už kedysi bolo aj horšie. V takmer každom článku však autori vyzdvihujú schopnosť prispôsobiť sa. A to nie len adaptabilnosť ľudskej populácie, ale aj rastlín, živočíchov a pôdy. Všetky elementy totiž tvoria jeden ekosystém, ktorý sa dá poľahky narušiť a v krátkodobom horizonte aj rozvrátiť.
Kde sa napríklad stratila veľkolepá civilizácia starovekého Egypta? Prečo sa Huni rozhodli putovať naprieč stepou až do Panónskej panvy? Ako Žltá rieka v Číne presúvala bydliská miliónov ľudí sem a tam? Alebo prečo sa na juhu Veľkej Británie po novom dokáže vyrobiť jedno z najkvalitnejších šampanských?
Summa Summarum
Klíma v dejinách je jednou z najlepších kníh, ktoré v edícii Civilizácia vyšli. Každý z autorov dokáže svojou témou zaujať, čítajú sa poväčšine samy.
Ako celok človeka kniha obohatí. Čitateľ dáva vedeckým kapacitám dôveru v informácie, ktoré sú nám podávané a jednotlivé kapitoly zasa nádej, že aj tú z najväčších kríz našej éry snáď ľudstvo s planétou Zem zvládne. Odporúčam všetkým, ktorí milujú históriu, prírodu a neboja sa na základe minulosti polemizovať nad scenármi blízkej budúcnosti.
Tipy na zaujímavé vedecko-populárne čítanie:
Čo čítať? Vybrané tituly o fyzike a histórii
Ako poznať svet
