Koho sklame Onyx Storm?

Jedna z najpopulárnejších romantasy sérií súčasnosti sa dočkala pokračovania – Rebecca Yarros vydala Onyx Storm, tretí diel série Empyrean/Empyreum. Následne ohlásila prestávku v písaní, takže fanúšikovia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkajú pokračovania skôr ako na konci roka 2026 alebo až v roku 2027; prípadne aj neskôr. Zatiaľ ale mnohí čakajú na svoj výtlačok Onyxovej búrky v origináli alebo v preklade. Onyx Storm dostáva zatiaľ zmiešané recenzie – už nevídam tak často chválospevy na dokonalosť. Ak si nie ste istí, či si knihu na základe recenzií chcete zakúpiť, môžete si ju požičať napríklad aj ako e-book v bratislavskej Mestskej knižnici. Tak som sa k nej dostala aj ja.

Violet Sorrengailová pokračuje v boji proti veninom. Ako jedna z najmocnejších dračích jazdcov je zákonite v centre diania. Navarra očakáva, že preukáže svoju loajalitu, no ona sa potrebuje sústrediť na iné veci ako doťahovanie sa s novým veliteľom Basgiathu, Aetosom. Andarna je rozhodnutá pátrať po svojom druhu a Xaden sa pomalými krokmi blíži k momentu, kedy stratí sám seba. Violet je presvedčená o tom, že za hranicami Navarry musí existovať návod na to, ako ho vyliečiť. Jej pátranie však skomplikuje všadeprítomná politika a záujmy jednotlivých aktérov ležia celkom inde. Okrem toho ju prenasleduje Theophanie, mocná veninka, ktorá vládne bleskom, a snaží sa Violet presvedčiť, aby sa k nej pridala. Boje na dračích chrbtoch aj v mysliach budú opäť náročné a nie každý ich prežije.

Túto sériu nemám kúpenú – požičiavam si knihy. Prvé dva diely mali svoje silné stránky, ale pre mňa boli mierne nadpriemernými romantasy, ktoré doplatili na množstvo logických chýb a postavy, ktoré mi nijako extra neprirástli k srdcu. Onyx Storm som teda otvárala s veľkou skepsou. Ak mnohé čitateľky, ktoré na prvé dva diely nevedia dopustiť, ostali sklamané, aký zážitok to bude pre mňa, keď som bola už aj predtým kritická?

Onyx Storm je výrazne kratšia kniha ako Iron Flame. Za to som bola autorke vďačná, pretože si nespomínam na ďalšiu knihu z posledných rokov, ktorá by v sebe mala také neskutočné množstvo zbytočnej vaty a opakujúcich sa prvkov ako Iron Flame. Tretí diel bol teda jednoznačne dynamickejší, hoci v mnohých názoroch sa stretnete s tým, že práve tu je vata a ide len o akýsi prázdny filler (diel na vyplnenie medzi významnými udalosťami, v ktorom sa nič zásadné nedeje). Paradoxne, za seba môžem povedať, že keď sa autorka konečne odtrhla od vzťahu Violet a Xadena, sa mi príbeh čítal lepšie.

Pozrime sa na to, čo mi v knihe celkom nesadlo:

• Stále sú viditeľné následky nedotiahnutého worldbuildingu z prvého dielu. Študenti v Basgiathe sa idú navzájom zabíjať, hoci by vo vojne mali byť jednotní. Nuž, to je tak, keď autorka vybuduje školu, ktorá funguje na princípe hier o život a v ktorej sa študenti chladnokrvne vraždia. Z takej spoločnosti armádu za pár týždňov nevytvoríte a aj v tretej časti je to vidno.
• Yarrosová nevie písať nepriateľov, časť tretia. Tak ako v predchádzajúcich knihách, aj tu mi chýbal inteligentný protivník. V postave Aetosa len zrecyklovala Varrisha a v celej knihe bol na smiech. Správal sa ako tínedžer, ktorý nemá žiadnu trpezlivosť ani sebaovládanie, len sa rozmaznane hádže o zem. Nedávalo to zmysel, keďže ide o dospelú postavu s istými životnými skúsenosťami, navyše Violet pozná dlhé roky. Theophanie bola prítomná iba zriedkavo, scénam s ňou chýbala sila. Veninská horda je abstraktná. Jediným schopným nepriateľom je tu teda čas.
• Stádovitosť. Violet a Xaden sú napriek svojmu mladému veku neustále všetkými otravovaní, pretože nikto si bez nich nevie sám ani prdnúť. Teraz nehovorím o politike a povinnostiach vyplývajúcich zo Xadenovho postavenia, ale o partiu okolo Rhiannon. Celú knihu sa len vliekli za ústrednou dvojicou a čakali na inštrukcie, pričom im nedopriali ani chvíľu súkromia. Dosť mi liezli na nervy, akoby autorka nevedela, čo s nimi. Nemala pre nich žiadne špeciálne úlohy, ale snažila sa ich za každú cenu udržať v centre diania. Bola som zvedavá na Ridoca, ktorého mnohí ospevujú ako strašne vtipnú postavu, lenže mne sa nezdal vôbec zábavný. Bol suchý ako rozpálený asfalt v Bratislave v polovici júla. Počas gymnázia som mala v partii dvoch najväčších srandistov triedy, takže ho mám s kým porovnávať. Nie, pre mňa nebol ani trochu vtipný a oveľa viac mu sedela vážna rola (rozhovor s Violet medzi štyrmi očami).
• Slabý záver. Čakala som niečo podobné, ako bolo super ukončenie v Iron Flame. Tuto to však autorke veľmi nevyšlo a zdalo sa mi to spackané. Za prvé, kniha je písaná z Violetinho pohľadu, no v samom závere sa Yarrosová rozhodla vložiť kapitoly z pohľadu iných postáv. Nemám nič proti tomu, ibaže tu to narušilo dynamiku deja a nastavené napätie. Imogenina kapitola nebola nič iné iba hra na city – akoby si autorka povedala, že hm, v tejto knihe nikto dramaticky nezomrel, musím sem strčiť niečo, čo ľudí rozplače. Nerozplakalo; bolo to strašne nasilu, a tým pádom ma to nezasiahlo. Keď konečne zase skočí k Violet, úplný záver je čistý chaos a snahu o záhadu tu trochu prestrelila. Kniha je znova dlhá ako čakanie na výplatu a posledná kapitola príliš rýchla a plná akože bombastických informácií. Toto sklamalo.
• Znova sa tu našli nelogické veci (detaily v úvodných bojoch, otcove knihy ponechané v pracovni, ktorú dostal Aetos, atď.), dialógy medzi jazdcami často prázdne alebo plné klišé; zbytočne veľa drámy medzi súrodencami – Mira a Brennan si neustále skáču do vlasov, až ma to nebavilo čítať.
• Nekonzistentný vývoj Violet – dve knihy máme toxickú Mary Sue hrdinku, teraz je tu odrazu vyspelá rozumná žena. Je medzi nimi príliš veľká medzera.

Tak a teraz konečne to, čo sa Yarrosovej v Onyx Storm podarilo:

• Xaden. Nebudem klamať, ak poviem, že to čítam hlavne kvôli nemu, pretože je od začiatku najzaujímavejšou postavou. A nie kvôli svalom a tetovaniu, či tmavozlatým očiam a kráse. Má zaujímavú povahu, to som už spomínala aj v predchádzajúcich recenziách, a Yarrosová mu naložila problémy, ktoré sú čitateľsky zaujímavé. Bola som strašne zvedavá na jeho vývoj a táto časť nesklamala. Okrem toho má skvelé magické schopnosti. Jeho tiene sú oveľa zaujímavejšie ako čokoľvek iné. Výborná postava.
• Aaric – najlepšia postava po Xadenovi.
• Vzťah Violet a Xadena: po dvoch častiach, kedy Violet vykazovala všelijaké syndrómy, sa konečne znormálnila a ich vzťah pôsobil ako pevný zväzok dvoch ľudí, ktorým na sebe záleží a kryjú si chrbát. Dostať sa sem trvalo len takmer tisícpäťsto strán…
• Top scéna – večera s Taliou a triumvirátom. Napínavé a Violet to zvládla dobre.
• Objavovanie nových krajín. V recenziách sa práve toto často spomína ako nudné pasáže, ale mňa to bavilo, keď konečne nebola pozornosť len na Violetiných a Xadenových erotických scénach. Hoci by som našla zase nedotiahnuté detaily, cestovanie bolo zaujímavé a ani chvíľu som sa nenudila.
• Draky. To už sem dávam skôr zo zvyku, pretože aj tu sa mohli vyskytovať trochu viac. Sú stále dosť uzavretí a veľa o nich nevieme. Sú pekným doplnkom deja. Ale stále mám pocit, že ich potenciál nie je plne využitý.
• Pútavý štýl autorky, hoci na český e-book som si po dvoch anglických knihách dlho zvykala. Nedávalo mi zmysel, že napr. „gauntlet“ nebol preložený.
• Intrigy zo všetkých strán a občas dobré dejové zvraty. Škoda toho unáhleného konca; zanechal pár zaujímavých otázok.

Onyx Storm, podobne ako predchádzajúce časti, má svoje plusy aj mínusy a dokáže párkrát prekvapiť. Z Violet bola konečne sympatická hrdinka, Xaden znova hviezdil a v tejto knihe bol zatiaľ najlepší. Erotických scén je tú výrazne menej, čo mi vyhovovalo, no pre niektoré čitateľky môže byť aj kvôli tomu kniha nudnejšia. Občas sa dej síce trochu vliekol, ale na rozdiel od Železného plameňa mi tu jednotlivé kapitoly dávali zmysel a vata výrazne ubudla (čo je napokon vidno aj na celkovom rozsahu knihy). Vždy, keď hrozilo, že by som sa mohla začať nudiť, autorka vhodila nejakú dramatickú scénu. Celkovo ma čítanie bavilo a pre mňa je to zatiaľ najlepší diel série, hoci k piatim hviezdam má stále ďaleko. Ak pre vás predstavovalo Štvrté krídlo alebo Železný plameň dokonalosť, pred čítaním Onyx Storm uberte zo svojich očakávaní. Šanca, že pre vás aj tretia kniha v poradí bude čistá dokonalosť, je malá. To je matematická pravdepodobnosť. Možno vás potom kniha milo prekvapí ako mňa a nebudete takí sklamaní ako niektorí zarytí fanúšikovia série.

Recenzie predchádzajúcich častí:
Štvrté krídlo sa vezie na hypovej tsunami
Iron Flame je čítanie na mnoho hodín

Tipy na fantasy knihy so silnými hrdinkami:
Převorství u pomerančovníku je oslavou silných a chytrých žien
Den, kdy padla noc plynie ako mohutná, no pokojná rieka
Božskí rivali – dojemný príbeh o láske, žurnalistike a vojne
Půlnoční koruna – Celaenino pátranie úspešne pokračuje
Zlodej hviezdneho prachu otvára cestu do sveta arabských príbehov