ANOTÁCIA:
Mágia je moc a moc vždy niečo stojí – jeden z najprepracovanejších magických systémov v modernej fantasy literatúre.
Historicky prvá žena prijatá do prestížneho rádu mágov odhalí tajné sprisahanie, ktoré môže navždy zmeniť praktizovanie mágie. Dvadsať rokov venuje Sciona každý okamih svojho života štúdiu mágie, poháňaná šialenou túžbou po nemožnom: stať sa historicky prvou ženou, ktorú prijmú do veľmagisterstva na Univerzite mágie a inžinierstva.
Keď Sciona konečne dosiahne svoje ambície a stane sa veľmágyňou, zistí, že jej ťažkosti sa ešte len začali. Noví kolegovia sú odhodlaní dať jej pocítiť, že medzi nimi nie je vítaná – a namiesto kvalifikovaného laboratórneho asistenta jej pridelia upratovača. Avšak Sciona ani jej kolegovia netušia, že jej mlčanlivý asistent nebol vždy upratovačom. Pred desiatimi rokmi bol lovcom nomádom, ktorý prišiel o rodinu počas strastiplnej cesty z divokých stepí do mesta. A teraz vidí príležitosť pochopiť, čo za sily zničili jeho kmeň, vyhnali ho z rodného územia a udržiavajú privilegovaných pri moci.
Sprvu je vzťah mágyne a cudzinca konfliktný. No počas svojej spolupráce odhalia prastaré tajomstvo, ktoré by mohlo navždy zmeniť vývoj mágie – ak ich kvôli tomu ešte predtým nezabijú.
Nuž, toto bola naozaj zaujímavá kniha, ktorá určite má svoju kvalitu. A hoci je vskutku originálna, predsa úplne neviem, čo si o nej myslieť.
Úvod príbehu začína z pohľadu Thomila, ktorý pôsobí sympaticky a aj charakterovo sa javí ako dosť silná postava. V kombinácii s tým, čo všetko sa navôkol neho zrazu deje, som sa dostal do tohto knižného prostredia prakticky okamžite od prvých riadkov. Skrátka, autorka ma lapila hneď v úvode! Lenže potom nastáva rýchly obrat a už po pár stranách zisťujeme, že hlavnou postavou knihy napokon nie jen on, ale žena menom Sciona. A hoci to neberiem ako úplný krok vedľa, práve tu u mňa nastalo také to prvé maličké sklamanie.
Druhým sklamaním bola jej osobnosť. Samozrejme, počas čítania postupne dokážete jej správanie ako tak pochopiť, keďže autorka vám na to dá priestor. Uvedomíte si, že v tomto snobskom a trocha šialenom svete, respektíve meste Tiran, by asi inak nemohla ako žena len tak prežiť a už vôbec nie uspieť. No v niektorých prípadoch dokáže byť pomerne dosť otravná a možno i jemne iritujúca, pretože napriek všetkému, občas sa správa fakt totálne nelogicky.
Veľmi sa mi však páčil ten vymyslený a originálny príbeh, kde Wangová použila svojsky spracovaný štýl mágie. A nielen jej spôsob využitia, ale aj podstata. Celý ten nápad s čarografom, alebo písaním kúziel a podkúziel, ktoré sa spájali do kúzlosiete bol nevídaný.
Problém u mňa nastával v tom, že asi viac, ako jednu tretinu knihy sme strávili niekde v magistériu, kde Sciona vymýšľala a písala rôzne kúzla a snažila sa dokázať, že ako žena toho môže zvládnuť veľa. Že sa nenarodila len preto, aby mohla byť matkou a stáť za sporákom. A to je super, pretože takto by to nemalo fungovať nikdy a nikde! Sciona sa teda snažila ostatných mágov zaujať a pohrávala sa aj so svojím egom i ambíciami. Lenže popritom všetkom sme sa fakticky nikam neposúvali. Druhá tretina sa trocha priestorovo obmieňala a Sciona zavítala napríklad aj ku tete a sesternici, no stále sme sa v prvom rade venovali písaniu kúziel a rozhovorom s jej asistentom Tommym. Až v úvode poslednej tretiny som mal pocit, že autorka začína naozaj skúmať potenciál sveta, ktorý stvorila. No dovolím si tvrdiť, že na to už bolo tak trocha neskoro, pretože príbeh sa z pohľadu počtu strán knihy pomaly chýlil ku koncu.
Nebudem zapierať, niektorými rozhodnutiami a odhaleniami ma dokázala veľmi prekvapiť. Nielen počas plynutia príbehu, ale i samotným koncom, ktorý som teda vôbec nečakal – Dávam zaň uznanlivo palec nahor! Taký zaujímavý horkosladký koniec, ktorý by som od autorky nečakal bol osviežujúci. Nehovoriac o tom, akým spôsobom niektoré situácie príbehu vykreslila a spracovala. Celkom odvážne! Ibaže, aj keď ma to striedavo bavilo viac a inokedy zase o trochu menej, mám pocit, že sa mohla zamerať aj na iné postavy. Mohla sa venovať o čosi viac svetu ako takému, než iba tým „trom-štyrom“ ľuďom a návrhu na rozšírenie akejsi bariéry. Niekedy to jednoducho pôsobilo trocha “lajdácky” v tom zmysle, že sa upínala skutočne iba na maličký počet postáv v obrovskom meste, alebo teda rovno svete.
Vadilo mi aj správanie a vyjadrovanie niektorých postáv, ako boli napríklad Carra, ale aj Sciona či možno práve Thomil. Dokonca možno i ktorési scény, ktoré mi nejako nepasovali ku zvyšku príbehu a spôsobu, akým bol písaný. S tým všetkým súviseli aj niektoré dialógy či opisné vety, ktoré kde-tu pôsobili pomerne krkolomne. Nehovoriac o množstve chýb, na ktoré som pri čítaní narazil. Hoci, to nie je samozrejme chyba autorky, ale korekcie. Nečítal som však anglický originál, takže nedokážem posúdiť či, alebo do akej miery boli, alebo neboli, rovnako krkolomne napísané aj jednotlivé časti pôvodného textu.
Poďme však na zhrnutie. Viem, že som sa v recenzii nakoniec zameral skôr akoby na to viac negatívne, ale nechcem, aby to vyznelo tak, že kniha sa mi nepáčila. Pretože pravdou je, že bola fajn! Celé ma to skutočne zväčša bavilo, ale niektoré vážne tip-top momenty v knihe občas striedali také tie udivené „hhh?!” chvíle. Jednoducho, niekedy som dostal viac, ako by som bol vôbec čakal a inokedy zase podstatne menej, než som mohol dúfať. Keby som z toho mal urobiť hodnotiaci priemer, tak ide napokon o slušné priemerné fantasy s nadpriemerným nápadom.
Nechcem nikoho uraziť, ale ak by nad autorkou stáli možno ešte iní ľudia, je možné, že by ju dokázali trocha viac usmerniť a postrčiť k tomu, aby svoje dielo naozaj vyšperkovala k dokonalosti. Napriek všetkému, kniha si zaslúži pozornosť, len asi nie až takú, akú skutočne dostala.
S prižmúrením očí tomu asi môžem dať tie 4/5*. Ale asi skôr práve za tú originalitu a jedinečný spôsob, akým autorka uchopila mágiu, než za postavy či všetky možné ďalšie detaily.
