Město čarodějů – fantasy, ktoré ma vrátilo do tínedžerských čias

V rámci hesla „poďme objavovať slovenských a českých autorov“ som sa začítala do ďalšej knihy od vydavateľstva Epocha, tentoraz z edície Pevnost. Knihu napísal Jiří Mazurek, ktorý vyučuje matematiku a štatistiku na univerzite a prvý román mu vyšiel v roku 2007.

Město čarodějů rozpráva príbeh Syr’dana, mladíka, ktorý sprevádza svojho brata na turnaj čarodejov. Počas niekoľkých dní strávených vo fascinujúcom meste plnom mágie a záhadných čarodejov si začne uvedomovať, ako mesto skutočne vyzerá – vďaka mladej čarodejke Elise odhalí aj svoj skutočný pôvod. Syr’dan sa bude musieť vysporiadať so skorumpovaným vedením mesta, nájsť stratenú lásku a prežiť nebezpečné dobrodružstvá.

Ak by som mala Město čarodějů zaškatuľkovať do niektorého zo subžánrov fantastiky, aby by som si vybrala dobrodružné fantasy s rozprávkovými prvkami. Je to ten typ knihy, ktorý s nadšením hltáme, keď máme pätnásť rokov a ešte veríme na listy z Rokfortu a napínavé výpravy. Autor má dynamický rozprávačský štýl a sústredí sa hlavne na akčné scény, kde kúzla lietajú alebo sa hrdina snaží zvíťaziť nad na pohľad mocnejším protivníkom. Jiří Mazurek vybudoval zaujímavý a pestrý svet plný mágie. Hlavný hrdina Syr’dan je prototypom mocného mága, ktorý necúvne pred žiadnou výzvou ani prekážkou, aby našiel svoju stratenú lásku, hoci občas bude mať skutočne namále.

Město čarodějů nie je dlhá kniha; prečítanie mi trvalo len čosi vyše dvoch hodín. Veľmi výrazným prvkom knihy je rozprávkovosť – nájdeme tu symboliku napríklad v troch náročných skúškach a pátraní, ktoré hrdinu zavedie nielen na koniec sveta, ale takmer na začiatok času. Mám veľmi rada tzv. retellingy (príbehy inšpirované klasickými rozprávkami ako napríklad od bratov Grimovcov), ich záludnosťou však môže byť priveľké zjednodušovanie. To som si všimla aj v tomto prípade. Jedna napínavá scéna strieda druhú, no ani hrdina, ani čitateľ nemajú priestor na oddych, spomalenie a trochu hlbšie uvažovanie či prežívanie deja. Počas Syr’danovej výpravy mi častokrát chýbala väčšia hĺbka a komplexnosť rozprávania.

S tým súvisí aj slabšia psychologizácia a rozvoj postáv. Hlavný hrdina pobral zopár výrazných Gary Stu prvkov, pretože už na prvých stranách sa doslova za pár riadkov zmení z neskúseného mladíčka s neznámym pôvodom na jedného z najmocnejších mágov histórie. Kúzla vrhá z rukáva bez toho, že by sa niekedy nejaké učil; porazí vrchného mága, zrovná mesto so zemou, aby ho mohol postaviť nanovo – to všetko v priebehu hodín od zistenia, že má magickú moc. Takého zjednodušovanie môže byť problém, pretože skúsenejšieho a náročnejšieho čitateľa nepresvedčí. Každý z nás túži po mágii, a keď ju nemáme v našom svete, hľadáme knižných hrdinov, s ktorými ju môžeme objavovať. Lenže hrdina, ktorý sa z nuly stane legendou lusknutím prsta skôr irituje a nudí; práve štúdium a postupné odhaľovanie limitov svojej moci a seba samého je jeden z najfascinujúcejších prvkov fantasy, a tu to chýbalo. Hrdina porazí každého a niekedy nepochopiteľne ľahko. Nenechá nás nahliadnuť do svojho uvažovania, nepochybuje, netrýzni ho neistota. Ide vpred ako Hulk, bez ohľadu na následky, a všetko podriaďuje pátraniu po milovanej žene. Nevedela som si tak s ním vytvoriť silnejšie puto. Aj ostatné postavy sú častokrát len štatisti a ich potenciál nebol plne rozvinutý.

Základným problémom je teda nedostatočný rozsah. Na dvesto stranách sa toho deje jednoducho priveľa a potom je príbeh príliš stručný a pôsobí unáhlene. Nezostáva priestor na postupné budovanie napätia a atmosféry, spoznávanie sveta a jeho obyvateľov. Mnoho vecí ostáva nevysvetlených – čo sa stalo so Syr’danovým bratom a rodinou? Prečo opustil mesto? Obzvlášť posledná časť venovaná jeho dcére Leishi je extrémne zhustená. Nájdeme tu všetko – záhadu, intrigy, podozrievanie nesprávneho, pátranie vo fascinujúcom magickom svete pod tlakom času, rozvíjajúci sa vzťah, zradu… Koncept tejto kapitoly a jej priebeh by pokojne mohol tvoriť samostatnú a rozsiahlu knihu.

Po troche pátrania na internete som náhodou narazila na informáciu, že Město čarodějů je zbierka poviedok – to by dosť vysvetľovalo spôsob rozprávania a spájania jednodlivých kapitol. Vzhľadom na to autorova schopnosť vyplniť obmedzený rozsah množstvom deja a akcie vyznieva úplne inak, pretože ak odhliadnem od toho, že sa toho v knihe deje nesmierne veľa, Jiřímu Mazurekovi sa podarilo napísať ju tak, že som ju bez problémov dočítala do konca a aj ma svojou dobrodružno-rozprávkovou stránkou zabavila. Škoda, že kniha nemá aspoň o sto strán viac; rozhodne by si zaslúžila trochu rozpísať a prehĺbiť.

Město čarodějů vás možno nestrhne ako dlhočizné ságy od Eriksona, Martina a podobných velikánov, ale svojím spôsobom písania vám môže pripomenúť tínedžerské časy a objavovanie dobrodružno-epickej fantasy. Je to kniha, ktorá mi pripomenula detstvo a z nejakého dôvodu staré počítačové RPG hry. Ak máte doma mladšieho tínedžera, ktorého chcete zasvätiť do fantastiky, mohlo by sa mu to páčiť; a taktiež fanúšikom žánra, čo majú chuť na trochu nekomplikovanej akčno-magickej sekačky bez krvavých detailov.

Tipy na fantasy príbehy:
První zákon: Sama čepel je úvodom do výbornej a drsnej trilógie
Poďme sa spoločne vydať na cesty hrdinov!
Temný elf: Domovina – zoznámte sa s legendárnym Drizztom
Válka zrcadel – príbeh o rozpadávajúcom sa svete
Vladykova pomsta bude tvrdá a akčná