Mladší sestra 1 – príbeh napísaný Austenovej neterou

Jane Austenová je ikonou medzi spisovateľkami. V časoch, kedy ženy mali dovolené len sa usmievať, dobre vyzerať a starať sa o domácnosť, vydala Austenová (hoci anonymne) úspešné romány, ktoré sú dodnes jednými z najčítanejších romantických kníh: Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Sídlo Mansfield či Emma. Austenová začala v roku 1803 pracovať na príbehu, ktorý dostal názov The Watsons (Watsonovci), no napísala len približne 7500 slov a potom rukopis odložila. Príbeh nakoniec dostal svoju podobu – dopísala ho Janina neter Catherine Hubbacková, ktorá sa narodila až po smrti svojej slávnej tety. Príbeh vyšiel v troch zväzkoch aj v českom vydavateľstve Čas.

Hlavnou hrdinkou je mladá Emma, ktorá vyrastala u bohatej a vznešenej tety. Po smrti strýka sa Emmina teta vydala z lásky za Íra s horším spoločenským postavením a odsťahovala sa s ním preč. Emma sa tak vracia ku svojej rodine, ktorú vôbec nepozná. Jej ovdovelý otec, duchovný, trpí zdravotnými problémami. Emma má tri sestry a dvoch bratov, ktorých postupne spoznáva. V susedstve žije bohatá rodina Osbornovcov a mladý lord zahŕňa Emmu nevítanou pozornosťou, zatiaľ čo jej sestra Margaret sa snaží vynútiť si pozornosť lordovho nohsleda Toma Musgravea. Jej ďalšia sestra Penelopa je presvedčená o svojej skvelosti a o tom, že povýšenosť a drzosť je znakom vyššej spoločnosti. Emma, vychovaná v celkom iných pomeroch, si hľadá cestu životom zviazaným mnohými pravidlami.

Jane Austenová sa vo svojich knihách okrem iného chytro vysmieva pokrytectvu, snobizmu a ľudskej hlúposti, no robí to takým štýlom, že to aj dnešného čitateľa baví, a jej neter túto črtu prevzala. Premýšľam nad tým, ako by to vyzeralo, ak by žila dnes. Pravdepodobne by bola slávna autorka, ktorá by bránila práva žien a možno by sa aj venovala nejakej tej tvrdej spoločenskej satire na svojom instagrame. Vo svojej dobe sa musela skrývať, publikovala svoje romány anonymne. Kvalita si však cestu k čitateľom nájde. Okrem toho ide, samozrejme, aj o romantickú linku. Kritika ľudí sem, kritika tam, aj tak nás v prvom rade baví sledovať, ako sa hrdinka zamotá a postupne si nachádza cestu k tomu najsympatickejšiemu mužovi z knihy. Jemné náznaky, občasný úsmev, úklona či ponúknuté rameno; tie časy majú svoje nepopierateľné čaro, hoci by som sa do tej doby natrvalo preniesť nechcela. Originálnu „austenovku“ som nečítala už mnoho rokov, takže v recenzii sa porovnávaniu štýlu Jane a jej netere venovať nebudem. Priznám však to, že kniha Mladší sestra vo mne vyvolala rovnaké príjemné pocity, ako čítanie slávnejších austenovských diel – práve pre vyššie spomínané prvky deja.

Hlavná hrdinka Emma nie je až taká akčná a nezávislá, ako by niekto možno čakal. Skôr sa drží v úzadí, pozoruje a snaží sa správať slušne, no nepodlizuje sa nikomu. Hoci je najmladšia v rodine, už vníma tlak spoločnosti a hlavne mužov na ženy. Správanie lorda Osborna či Toma Musgravea ma celkom dráždilo; typickí akože mačovia, ktorí ženské „nie“ neberú ako odpoveď. Ako ich kontrast vystupuje vzdelaný učiteľ pán Howard, príjemný muž, s ktorým Emma nájde spoločnú reč a ktorého očividne schvaľuje aj Emmin trochu hypochondrický otec. Keď sa však začnú vzťahy trochu utriasať, prvý diel končí. Veľa tej romantiky si teda v prvej časti neužijeme. Vydavateľ sa rozhodol vydať príbeh v troch častiach, tak ako bol uverejnený prvýkrát v 19. storočí, ale možno by bola stačila jedna hrubšia kniha; písmo je totiž relatívne veľké a umelo naťahuje prvú časť na takmer dvesto strán.

Kniha pekne zobrazuje rozmaznanosť a arogantnosť niektorých vysokopostavených ľudí a predovšetkým tých, čo chcú patriť do najvyššej spoločnosti. Tak trochu idealisticky zobrazuje strednú vrstvu ako nositeľku inteligencie a sympatickosti. V podstate rovnaké problémy stále rezonujú aj v dnešnej spoločnosti, no ak bolo na tej austenovskej niečo lepšie, tak to, že nevraživosť bola dobre skrytá a bolo treba vedieť čítať medzi riadkami; nie ako to obrovské množstvo nenávisti a negativity, ktoré na nás dnes často chŕli internet. Na druhej strane to pre inteligentných ľudí muselo byť niekedy na porazenie, pretože nikto nehovoril otvorene.

Postavy v knihe sú pestré a majú rôzne vlastnosti. Emmine sestry Margaret a Penelope sú samoľúbe husi, jedna večne podráždená, keď sa galaxia netočí okolo nej, druhá drzá a arogantná; tak to dopadne, keď v rodine chýba systém a vychováva spoločnosť. S istou škodoradosťou sa však teším na pokračovanie – som vážne zvedavá, či autorka týmto dvom sestrám prichystá niečo, čo si fakt zaslúžia. So zobrazením najstaršej sestry, Elizabeth, dosť nesúhlasím. Bola častokrát vykresľovaná ako tá hlúpa a neschopná, tá, čo je večne v úzadí udalostí, pretože jej jedinou úlohou je robiť spoločnosť precitlivenému, zlenivelému otcovi. Pritom v mnohých scénach prejavila hlavne emocionálnu múdrosť – napríklad, keď hovorila Emme, že si z Margaretinej večne zlej nálady nemá nič robiť. Elizabeth možno bola zmätkárka a prežívala zbytočné stresy, pretože jej nemal kto pomáhať vo vedení domácnosti a učiť ju podstatné veci, no hlúpa nebola. Tu sa možno len ukázala autorkina neskúsenosť.

Pokiaľ ide o postavy v knihe, pristavím sa ešte pri jednom veľmi zaujímavom detaile, s ktorým som sa doteraz nestretla. Lady Osbornová je paňou zámku a najbohatšou osobou v okolí, preto sa v jej sídle často schádza vyberaná spoločnosť a usporadúvajú sa tam plesy. Lady je klasicky opisovaná ako stará vdova, ktorú nikto neberie vážne, pretože už má svoj vek a akoby ju len tolerovali vďaka jej postaveniu, kým ho neprevezme naplno jej slobodný syn. Pri čítaní som si predstavovala postaršiu šedivú dámu, s vráskavou tvárou, ktorej sa za chrbtom všetci smejú, pretože sa nešikovne snaží zapadnúť medzi mladých ľudí. A potom sa zrazu v knihe zjaví, že má približne štyridsaťpäť rokov. Je to samozrejme logické, ženy rodili vtedy skôr. Zaráža ma však, že ju naozaj považovali za starú ženu, ktorá sa mala stiahnuť zo spoločenského života. Okrem toho sa zdá, že si ju získal istý mladší muž – fakt, ktorý je veľmi kritizovaný, priam prezentovaný ako niečo nemravné a neprípustné. Mala som pri čítaní veľmi zvláštne pocity; v tej dobe by už aj mňa považovali za starú odpísanú babku. Pre ženy v jej situácii to muselo byť nesmierne frustrujúce, keď ich vytlačovali zo spoločnosti, hoci boli ešte stále relatívne mladé. Krásna ukážka toho, ako hlúpe pravidlá negatívne ovplyvňujú životy. Oceňujem, že sa v knihe zjavila aj taká staršia postava, ktorá sa snažila nájsť svoje šťastie, no zároveň sa mi nepáčil autorkin kritický tón – akoby bola tiež na strane spoločnosti a súhlasila s tým, že by mala lady Osbornová niekam zmiznúť a nekaziť svojou „starobou“ vzduch. Som zvedavá, či sa táto téma ešte v pokračovaní zjaví.

Od knihy rozhodne nečakajte bombastické nadupané tempo. Hlavne zo začiatku plynie pomalšie, na scénu hneď prichádzajú nové postavy, s ktorými sa zoznamuje nielen čitateľ, ale aj hlavná hrdinka Emma. Príbeh ma však postupne vtiahol do deja a asi od druhej tretiny som si ho celkom užívala. Chýbali mi tu trochu lepšie opisy postáv, dej občas nejde až tak do hĺbky, ako sme zvyknutí pri moderných knihách, no to by som pripísala štýlu danej doby. Na konci prvej časti máme teda pripravené pole pre ďalšie udalosti – predpokladám, že v dvojke by sa už mohli k slovu dostať aj nejaké tie city. V jednotke boli len veľmi jemne naznačené a teším sa na ďalšie scény s pánom Howardom, ktorý zatiaľ vyzerá veľmi sympaticky – v zmysle normálny muž. Príjemná zmena po nabúchaných temných hrdinoch z romantasy; tak trochu dávka reality.

Na konci knihy nájdeme ešte krátky doslov – pár slov o živote Jane Austenovej a jej netere, potom zhrnutie deja v prvej časti románu, ktorého zmysel mi trochu uniká. Práve som dočítala celú prvú časť, ktorú si dobre pamätám; tak načo mám čítať zhrnutie celej knihy, navyše bez pridanej hodnoty napríklad vo forme úvahy alebo eseje? Oveľa viac by sa mi tam hodilo uvažovanie o význame ženských autoriek v histórii literatúry, prípadne o tvorbe Jane Austenovej či Catherine Hubbackovej a ich súčasníčok.

Záver:
Mladší sestra je príjemný oddychový román, pri ktorom si dobre vypnete hlavu a navnadí vás na ďalšie diely. Náznaky romantiky sú pekne spracované a čitateľkám sa výlet do Británie tých čias isto bude páčiť. Postavy sú navyše zaujímavé aj z pohľadu potenciálneho filmu či seriálu. Ak teda máte radi knihy od Austenovej, neprehliadnite ani prvú časť tejto trilógie.

Kde kúpiť:
Martinus, Knihy Dobrovský

Tipy na historické príbehy:
Znamení jednorožce – úvodný diel trilógie z pera Hany Marie Körnerovej
Anatomie – Příběh lásky pri vykopávaní hrobov
Královna mrtvol: o hrdinke, ktorá chce byť chirurgičkou
Zářivá noc hvězd a ledu: o záchrannej akcii lode RMS Carpathia