Nekroskop 2: Vampíři (Necroscope II: Wamphyri)
Harry Keogh v prvej časti série rozmetal s pomocou svojich zvláštnych priateľov Bronický zámok doslova na kúsky. Vďaka svojim jedinečným schopnostiam chytro porazil nielen Borisa ...
Harry Keogh v prvej časti série rozmetal s pomocou svojich zvláštnych priateľov Bronický zámok doslova na kúsky. Vďaka svojim jedinečným schopnostiam chytro porazil nielen Borisa Dragosaniho, ale aj tajomnú Vec pod zemou, od ktorej Dragosani získaval moc a znalosti. Harry však musel zaplatiť veľkú cenu – prišiel o svoje fyzické telo. Jeho duša sa pohybuje v Möbiovom kontinuu a v našom svete ho drží spojenie s jeho malým synom. Vďaka tomu dokáže pomáhať a radiť Alecovi Kyleovi a jeho britskej skupine ESPerov, ktorí budú musieť čeliť vampírskej hrozbe. Boris Dragosani totiž nebol jedinou „investíciou“ mocnej Veci pod zemou; tá využila možnosť vrátiť sa do fyzického sveta a pred rokmi nakazila mladú tehotnú ženu. Jej syn, Julian Bodescu, vyrastá vo Veľkej Británii a postupne začína odhaľovať svoje dedičstvo a schopnosti. Britskí ESPeri budú musieť spojiť sily so Sovietmi, aby definitívne porazili Vec pod zemou a zároveň zastavili Juliana Bodescua predtým, než rozšíri desivú nákazu.
V druhom diele série Nekroskop už poznáme postavy, mnohé ich tajomstvá a schopnosti, takže autor nemusel toľko priestoru venovať opisom a vysvetľovaniu. Tie opisy tu nájdete stále – postupne sa budete oboznamovať s Tiborovým príbehom a Julianovým životom, ale kniha sa mi zdala dynamickejšia a akčnejšia ako prvý diel. Možno to bolo aj tým, že Harryho život bol relatívne pokojný a na pohľad obyčajný, kým nezačal spolupracovať s ESPermi, kdežto Tiborov bol plný krvavých bojov a dotýkal sa aj legiend o upíroch, ktoré dobre poznáme. Zároveň celú knihu sledujeme nielen boj dvoch skupín proti vampírom, ale aj to, ako im po krku idú Andropovovi ľudia (čiže KGB), ktorí netušia, o čo v skutočnosti ide, a vidia len to, že istí Sovieti zradili Zväz a kolaborujú s agentmi zo západu. V prvom dieli sme mali napínavý boj kto-z-koho, v tomto sa Lumleymu podarilo dostať ho na ešte vyšší level. Miestami vygradoval napätie naozaj skvele.
O tom, že Lumley písať vie, hovoriť nemusím. Na rozdiel od prvého dielu mi však v pokračovaní pár vecí prekážalo, a to správanie ESPerov a využívanie ich schopností. Medzi nimi sú telepati a agenti, ktorí dokážu čítať niektoré detaily z budúcnosti, alebo aspoň predvídať veci, ktoré sa majú bezprostredne udiať. V knihe však väčšina z nich svoje schopnosti priam trestuhodne zanedbáva, hlavne v tých častiach príbehu, kedy ide naozaj do tuhého a dôležitý je aj ten najmenší detail. Alec Kyle napríklad cestou na letisku cíti, že niečo nie je v poriadku, aj jeho kolega vníma nejaké zvláštne vlny, ak si dobre pamätám, ale jednoducho to ignorujú a bude to mať vážne následky. Tak isto prechod cez Rumunské hranice bol plný tzv. „red flagov“, ale hneď niekoľko ESPerov si to nevšímalo. Nedávalo mi to zmysel. Ak dlhé roky pracujete na svojich nadprirodzených schopnostiach a sú súčasťou vášho každodenného života aj práce, budete ihneď v pozore, keď sa neomylný inštinkt ozve a podľa jeho sily ihneď budete vedieť, ako máte zareagovať.
Ďalšia vec: ESPeri sa vycítia dobre že nie na kontinenty ďaleko, ale Bodescu, upír s iba niekoľkoročnými skúsenosťami a bez mentora, ktorý by ho viedol, si vchádza do domov ako po červenom koberci. A ani nie je schopný v malom bytíku vycítiť či nájsť jeho obyvateľov. Tak čo má potom za schopnosti? Volanie krvi mu nič nevraví? V boji proti nemu robia ESPeri smiešne chyby – sú sami alebo iba vo dvojiciach a znova nevyužívajú svoje schopnosti, ako treba. Nebyť Harryho priateľov, všetko by len domrvili. Vzhľadom na logicky dobre dotiahnutý prvý diel ma toto celkom zarážalo. Taktiež ma sklamala Zek Foenerová. Na konci sa správala ako hlúpa hus – jej konfrontácia s Gerenkom bolo jedno veľké nudné klišé. Ak odhalíte, že sa deje niečo nekalé, potichu nad svojimi krokmi pouvažujete, a nebudete hneď daného človeka konfrontovať, aby ste prišli o všetky esá v rukáve a vlastné bezpečie. So Zek mal síce Lumley ďalšie plány, ako vyplynie v tretej časti série, ale mohol tú scénu v dvojke napísať aj chytrejšie.
Na jednej strane teda Nekroskop: Vampíři! prináša viacej dynamiky a akcie, alebo lepšie povedané, sú rozložené rovnomernejšie v texte, na druhej strane mi tu už prekážali niektoré logické prešľapy v správaní postáv. Od autora Lumleyho formátu už čakám maximálne dotiahnuté detaily. Kniha si však udržala vysokú úroveň a skladačka o upíroch sa postupne zapĺňala novými dielikmi. Ak sa vám páčil prvý diel, chytí vás určite aj druhý. Túto upírsku ságu sa (zatiaľ) oplatí čítať. Uvidíme, čo autor prinesie v tretej časti.
Recenzia prvého dielu – Nekroskop: o upíroch a tých, čo hovoria s mŕtvymi
Tipy na upírske knihy a horory:
Očistec – klasická upírčina 3v1
Děti noci trpia hlúpymi chybami
Prežijete v Meste chladu?
I mrtví prahnou po pomstě
Crota: Winnetou a Old Shatterhand na moderný krvavý spôsob
