
Nesmrtelnost: Příběh lásky (Immortality: A Love Story)
Hazel Spinnetová sa nevzdala svojho sna stať sa chirurgičkou. Pomáha zadarmo každému, kto ju o to požiada. Snaží sa vyrovnať s osamelosťou po Jackovej poprave a venuje svoj čas ...
Hazel Spinnetová sa nevzdala svojho sna stať sa chirurgičkou. Pomáha zadarmo každému, kto ju o to požiada. Snaží sa vyrovnať s osamelosťou po Jackovej poprave a venuje svoj čas písaniu knihy o liečení pre široké masy. Jedného dňa sa jej dobročinnosť vypomstí, keď ju zatknú a falošne obvinia za niečo, čo nespravila. Už to vyzerá tak, že sa z väzenia nedostane, no nečakane ju predvolajú do kráľovského paláca. Milovaná korunná princezná Charlotte trpí neznámou chorobou a celé zástupy lekárov jej nedokážu pomôcť. Odmieta ich totiž pustiť k sebe. Možno však bude dôverovať Hazel ako prvej žene, ktorá sa otvorene venuje medicíne. Pred Hazel teda stojí ťažká úloha, ktorú skomplikuje sympatický kolega Simon von Ferris, osobný lekár kráľa Juraja III., a navyše sa v nečakanej chvíli ohlási minulosť.
Tak som sa dokopala k pokračovaniu Anatómie, ktorú som čítala ešte v decembri 2023 (recenzia tu). Prvý diel dilógie odo mňa dostal nízke hodnotenie, preto som sa do druhej časti nehrnula. Ale občas potrebujem niečo jednoduché, aby som si zresetovala hlavu, nuž prečo teda nedočítať túto mini-sériu?
Kniha plynulo nadväzuje na udalosti Anatómie. Detaily som si síce po takej dlhej dobe nepamätala, ale stačilo mi prečítať si trochu o prvej knihe a bola som späť v obraze. Vraciame sa teda do Británie, kedy bola medicína v plienkach a ženy nemali žiadne možnosti na sebarealizáciu. Ak mám autorku za niečo pochváliť, tak to je ústredná téma – boj žien o emancipáciu, slobodu a rovnosť s mužmi. Pri spätnom pohľade je vidno, ako sa spoločnosť pohla vpred, ale stále to nie je dokonalé. A hlavne sloboda, úcta a rešpekt voči ženám stále vo väčšine sveta neexistujú. Na to nesmieme zabúdať. Práve tie pasáže, kedy sa riešili predsudky voči ženám, boli najlepšie. Len škoda, že ich bolo tak málo.
Hazel mi ako postava nebola sympatická v prvej časti, a napokon sa to nezlepšilo ani v druhej časti (na chvíľu sa to zmenilo počas väzenia; na chvíľu. Koniec-koncov, mohla si za to sama svojou neopatrnosťou, ktorú som vytkla už pri prvej časti.). Jej arogancia mi slušne liezla na nervy. Má osemnásť, liečeniu sa venuje pár mesiacov a prečítala dokopy dve knihy o medicíne. Napriek tomu je presvedčená o tom, že ona všetko najlepšie. Vrcholom je, keď vyhlási, že s malou vzorkou tonika nájde protilátku. Ha. Ha. Tonikum vynašli náhodou skúsení chemici, ktorí sa vede venovali roky. Hazel o skutočnej chémii a fyzike vie asi toľko ako severokórejský roľník o internom IT audite. Taktiež ústredná premisa, že 18-ročné mláďa môže liečiť korunnú princeznú, je čistá absurdita. Je to vidno v detailoch – Hazel sa nevie správať a nepozná základné zásady konverzácie, hoci sa ju snažili doma naučiť protokol a etiketu (očividne veľmi neúspešne). Kvôli svojej arogancii si nedokáže nájsť schodné cestičky. Namiesto toho, aby sa aktívne snažila získať si dôveru princeznej, len sedí pred jej dverami a venuje sa svojim zápiskom. Celé mi to prišlo smiešne. Aspoň keby jej autorka dopriala 2-3 roky praxe…
Princezná Charlotte bola inšpirovaná skutočnou historickou postavou. Lenže autorka prevrátila jej životný príbeh takým spôsobom, až mi skoro zošedivelo obočie. Jediná dcéra Georgea, princa z Walesu, a Karolíny Brunšvickej mala byť následníčkou kráľa Juraja III. Vydala sa za princa Leopolda, neskoršieho belgického kráľa, s ktorým mala údajne veľmi harmonický vzťah plný lásky a porozumenia. Nanešťastie trval iba veľmi krátko – po potrate síce Charlotte druhé dieťa donosila, no spolu s ním umrela po ťažkom pôrode, pravdepodobne aj kvôli neschopnosti vtedajších lekárov. Dôkazom ich manželského puta je aj to, že Leopold mal ďalší vzťah údajne až 11 rokov po Charlottinej smrti, čo bolo na tú dobu a spoločenské postavenie netypické. Znova sa oženil až v roku 1832, keď to vyžadovala jeho pozícia panovníka. Toľko k historickým faktom. Nuž a čo teda americká novinárka spravila? Spoiler! Vzala postavu milovanej (a asi aj chytrej?) princeznej, do ktorej vtedajší ľud vkladal veľké nádeje, a spravila z nej ufňukanú rozmaznanú slečinku, ktorá sa nedokázala zmieriť so svojím postavením a odmietala robiť aj to najmenšie minimum, pretože bola zamilovaná do svojej spoločníčky. Hazel to samozrejme nemôže nechať tak a začne sa aktívne angažovať. Koniec spoileru. Face-palm taký silný, že by zrazil na kolená aj byvola na steroidoch. Celé zle. Vôbec ma to nebavilo, nesedelo to tam a nepáčilo sa mi to. Autorke by som odkázala: „Maj trochu úcty voči skutočným historickým postavám!“ (A trebalo by trochu poznať protokol a etiketu…)
Čo sa ostatných postáv týka, príbeh zachraňovali muži. Až sa mi žiada povedať bohužiaľ vzhľadom na silný feministický odkaz knihy. Doktor Simon bol sympaťák (hoci znova príliš mladý na takú zodpovednosť). Bol pokojný, rozvážny a správal sa k Hazel s rešpektom, hoci ona mu ho príliš neoplácala. Jack bol zase pragmatický a spočiatku sa správal racionálne, kým ho Hazel neprevalcovala svojou sebeckosťou a ufňukanosťou. Koniec série bol celkom znesiteľný – autorka to zbytočne nekomplikovala a rozhodla sa pre rozprávkovejšiu verziu. A v tejto knihe som znova narazila na český nešvár: slovo „děcko“. Asi si začnem robiť čiarky zakaždým, keď to v preklade nájdem. Bol to problém v Mladší sestře, v Poutech osudu a mnohých ďalších knihách, čo sa mi v poslednej dobe dostali do ruky. Vážne, majú snáď českí prekladatelia slovo „dítě“ zakázané zákonom? Významovo sa „děcko“ v deväťdesiatich percentách prípadov nehodí. Stačí si pozrieť internetový slovník českého jazykového ústavu.
No a teraz konečne k finálnemu hodnoteniu. Ak porovnávam oba diely, tak druhý bol lepší. Mal lepšiu dynamiku, stále sa tam niečo dialo na rozdiel od ospalej a rozvláčnej Anatómie. Autorkin rozprávačský štýl je slušný a dokáže zaujať, príbeh však padá na chýbajúcej logike. Teen čitateľky budú krochkať blahom nad akože výnimočnou Hazel, ale starší čitateľ sa bude chytať za hlavu. Ak sú aj pre vás logika a sedliacky rozum v príbehu zásadným prvkom, kniha a ani celá dilógia vás pravdepodobne neohúria. Ak však hľadáte oddychovú rozprávku na pár hodín čítania, presne to vám autorka naservíruje – nenáročný dej, trochu rezania a naprávania kostí a náznak ľúbostného trojuholníka. Škoda, malo to potenciál na viac.
Recenzia prvého dielu:
Anatomie – Příběh lásky pri vykopávaní hrobov
Tipy na Young Adult príbehy:
Královna mrtvol: o hrdinke, ktorá chce byť chirurgičkou
Nelám mi krídla by malo byť povinným čítaním
Káva každé půlnoci: o anorexii, havranoch a učiteľoch
Prokletá – artušovská legenda inak
