Nevesta – domáca príručka medzidruhového kríženia

Obľúbená autorka Ali Hazelwood si odskočila z prostredia univerzít a vedeckých laboratórií do fantasy žánra. Vo svojej knihe Nevesta rozpráva príbeh upírky Misery, ktorá strávi svoje detstvo a dospievanie medzi obyčajnými smrteľníkmi ako zabezbéka – kvôli zachovaniu mieru a spojenectva proti vlkolakom. Neskôr ako dospelá pracuje a žije medzi ľuďmi a z relatívne pokojného života ju vytrhne upírska politika: má byť znova zabezpékou, tentoraz ako dočasná nevesta vlkolačieho alfu Lowea Morelanda. Misery s manželstvom súhlasí, no o vzťahy medzi rasami jej vôbec nejde. Má svoje vlastné skryté záujmy. Pátranie po informáciách jej však čoskoro začne komplikovať jej nový manžel – Lowe je totiž príťažlivý a schopný vodca svorky.

S Ali Hazelwoodovou mám už isté čitateľské skúsenosti. Prečítala som od nej dve knihy a bola som zvedavá, ako si poradí s fantasy žánrom. Myšlienka manželstva medzi predstaviteľmi odlišných a nekompatibilných druhov sa mi pozdávala od začiatku. Konečne to nebola tá klasická vlkolačia klasika, kde sa mocný alfa zamiluje do slabučkej nevinnej utláčanej a nesmelej omegy. Tuto mala hrdinka poriadne tesáky. Plusový bodík dávam aj za to, že sa k sebe nesprávali s toxickou nenávisťou ako malé deti. Od začiatku mali celkom zdvorilý vzťah vzhľadom na okolnosti, v ktorých sa obaja ocitli.

Tak ako v iných knihách od autorky, aj tu dej plynule napreduje a zbližovanie sa hlavnej dvojice oživila Miseryiným pátraním po dôležitých informáciách. V závere knihy autorka pridala trochu akcie (iba trochu, ale stačilo to) a zopár odhalených tajomstiev (to Serenino pre mňa prekvapením nebolo, bol to môj tip). Ak to mám porovnať s ostatnými knihami od autorky, ktoré som predtým čítala, tak táto fantasy je kdesi v strede: o trošičku lepšia ako Hlava plná lásky („tá ružová), no ani zďaleka ma nebavila ako Teória lásky („tá žltá“). A to z nasledujúcich dôvodov:

• Štýl rozprávania mi nesadol. Misery používa vulgarizmy a v mnohých prípadoch to bolo len pre efekt, asi aby pôsobila ako drsná hrdinka. Keď som bola na strane 29 e-booku z knižnice, vrátane tiráže, poďakovania či obálky, a narátala som 5-6x „dor*ti“, už som tušila, že budem mať so slovníkom problém. Vulgarizmy ako také mi nevadia a dokonca som zástancom toho, že niektoré knižné situácie si vyslovene vyžadujú tie najtvrdšie výrazy, aby boli autentické. Ale nemám rada, keď sú vulgarizmy hádzané do textu bezdôvodne. Škrípalo mi to tu.
• Zásadnou časťou príbehu sú znova spicy scény na úkor pátrania a politických bojov, čo je škoda, ale to som ešte celkom zvládla. Skôr ma prekvapilo správanie hrdinov, ktorí mali dosť cez dvadsať a rozprávali sa (či skôr nerozprávali?) ako tínedžeri. To znamená, že namiesto otvoreného dialógu si buď domýšľali hlúposti, alebo si zatajovali dôležité veci. Chápem, autorka chcela zvýšiť napätie, no toto ma fakt nebaví. Zarazilo ma aj to, že Misery nebola vôbec zvedavá. Dozvie sa o vlkolačom „uzle“ (ako toto mohlo autorke napadnúť?) a vôbec nič sa nepýta, nevyzvedá… Len sa nad tým mávne rukou a zabudne sa na to na iks strán; a ja som len zízala, že no moment, prečo autorka nič nevysvetlí? Trochu nešikovné.
• Slovenský preklad mi občas dráždil očné nervy. Niektoré časti boli preložené zvláštne, napríklad „numerická výhoda“ namiesto „početnej výhody“, dva-tri razy som sa pristavila pri vete, ktorá mi nedávala zmysel, niektoré vety boli štylisticky neučesané. Napríklad Misery spomína na to, ako k nej brat vkĺzol do postele. Hej, som profesionálne deformovaná z prekladov do angličtiny, ale ja by som radšej použila pocitovo otravnejšie „vliezol.“ So slovesom „vkĺzol“ mi to evokuje Jamieho Lannistera. A otázka do pléna: kto počul výraz „dor*ti tam“? Často sa v knihe opakuje, ale teda ja som ho v živote nevidela v žiadnej knihe, filme, ani som nepočula nikoho povedať to nahlas. To je nejaká nová tik-toková forma používaná generáciou alfa? V daných situáciách to znelo divne. V slovenskom texte mi teda chýbala harmónia a lepšie plynutie viet. Až ľutujem, že som si po dvoch knihách v angličtine neprečítala aj túto v origináli.
• A autorky, ktoré nemajú deti, by si mali overiť s rodičmi, ako sa deti naozaj správajú. Ďalšia americká kniha, kde sa jediná detská postava správa úplne mimo svojho knižného veku.

Takže ako túto knihu zhrnúť? Príbeh je ideálny pre romantické duše, ktoré baví čítanie o hrdinoch s osudovým putom, spestrené niekoľkými štipľavými scénami. Fantasy a samotný svet nie je extra komplikovaný a iba dotvára kulisu, čo je škoda, lebo jeho dynamika a politika sa dali využiť viac. Rovnako sme sa nedozvedeli veľa o svete vlkolakov, ale to je celkom pochopiteľné, keďže Misery nedôverujú a naschvál ju držia bokom. Ak zavrieme oči nad zbytočným nadávaním hrdinky (fakt to nebolo cool), tak Misery nie je uplakaná kvetinka ani tínedžerka správajúca sa, akoby jej vykradli mozog. Postupovala celkom rozumne a mohla byť skvelá, ak by sa nebála otvoriť ústa a normálne by komunikovala s manželom. Vek na to má. Z jej brata sa vykľula zaujímavá postava a rovnako aj zo Sereny – hlavne v samotnom závere, takže na nich dvoch sa v pokračovaní celkom teším, hoci ma trochu desí tá prehnane bombastická anotácia. Nevesta v každom prípade slušne pobavila a oplatí sa čítať. Bohužiaľ, ideálne v angličtine.

Tipy na (nielen) romantasy knihy:
Romantické čítanie na leto? Napríklad od Zeleného kocúra!
Gothikana: príbeh túžby na tajomnom hrade
After Midnight – Milenec z temnot sa skrýva v londýnskych salónoch i temných uličkách
Bouře a běs nás vráti do sveta trilógie Dark Elements
Skleněný trůn si zaslúži titul populárnej romantasy