Osud hněvu a plamene: chytrá romantasy s charizmatickými postavami

Sociálne siete majú jednu otravnú vlastnosť: bombastickosť. Ak sa zjaví nejaký nový „zaručený fenomén“, nielenže sa o tom spoľahlivo dozvieme, no bude nám to pripomínané neustále z každého účtu, reklamy, konzervy či práve otvorenej fľašky s minerálkou. Skvelým príkladom takéhoto ošiaľu je séria Štvrté krídlo. Na jednej strane chápem, že človeka môže kniha skutočne nadchnúť (pár takých mám na zozname aj ja), ale už sa mi to ani nechce na sieťach lajkovať. Na druhej strane množstvo takýchto bombasticky promovaných kníh a sérií mi vôbec nesadlo a nevybočili z kategórie lepší priemer (v mojom prípade tiež Štvrté krídlo). Celkovo mi tento rok tieto knižné fenomény príliš neulahodili. Opatrne som teda pristupovala aj k ďalšej vraj tik-tokovej senzácii, knihe Osud hněvu a plamene od autorky K. A. Tucker.

Hlavná hrdinka Romeria je mladá zlodejka, ktorá pracuje pre newyorkského bossa. Jedného dňa jej plánovanú krádež prekazí záhadná žena Sofia, ktorá následne odstráni aj Romeriinho bossa a jeho najvernejších. Od Romerie žiada, aby jej pomohla zachrániť milovaného manžela. Romy sa teda vďaka Sofii nechtiac ocitne v celkom inom svete, kde dlhovekí elfovia vládnu smrteľníkom, mágia ovláda životy a tajomní bohovia intrigujú proti sebe navzájom. Romeria sa preberie v tele princeznej. Aby zachránila Sofiinho manžela, bude musieť presvedčiť kráľa Zandera, že jej môže dôverovať. Ako však dni plynú, Romeria zisťuje, že splnenie úlohy nebude jednoduché a že aby zachránila samu seba, bude musieť ublížiť mnohým, na ktorých jej záleží, a že jej činy môžu mať vplyv na celý tamojší svet.

Autorka K. A. Tucker vybudovala zaujímavý svet, v ktorom chytro skombinovala elementálnu mágiu s elfami, ktorým pridala isté čitateľsky veľmi atraktívne temné prvky (nebudem prezrádzať). Prostredníctvom Romerie, ktorá absolútne netuší, kde sa to prebrala, sa čitateľ postupne dozvedá detaily a spoznáva spoločnosť, ktorá funguje na otrokárskom princípe – elfská šľachta verzus obyčajní smrteľníci ako poddaní. Veľmi sa mi páčilo postupné odhaľovanie informácií, takže ma tento nový svet stále viac fascinoval. Výborne boli zapracované aj politické intrigy, pri ktorých nikto nevie, či môže niekomu aspoň trochu veriť, a náročná spoločenská situácia. Romeria sa do sveta dostáva v okamihu, kedy je nový kráľ Zander rozhodnutý rozbehnúť postupné zmeny vedúce k zlepšeniu postavenia smrteľníkov. Zander je vo veľmi zložitom postavení a sledovanie situácie v spoločnosti prostredníctvom udalostí a Romeriiných zážitkov ma veľmi bavilo. Nečakajte v knihe veľkolepé boje medzi armádou vznešených a démonmi; nie je tu ani priveľká akcia v štýle boj-oddych-boj. Mne to však vôbec nechýbalo. Kniha bola dynamická aj tak.

Jednou z vecí, ktoré musím autorke silno pochváliť, je dokonalý cit pre plynutie času a s tým súvisiace dávkovanie udalostí. Romeria má dlhý čas obmedzený priestor na nejakú zásadnú činnosť. Je unudená, frustrovaná, zmätená. Ak si potrpíte práve na vyššie spomínaný bum-beng akčný dej, kniha sa vám môže zdať pomalá a málo dynamická. Jej krása je však práve v tom, že autorka netlačí na pílu a drží sa uveriteľnosti. Romeria potrebuje dlhé týždne, aby odhalila, ako nový svet funguje. Ocitne sa v prostredí, kde je každý jej nepriateľom a viní ju z udalostí, ktoré zapríčinila skutočná ybariská princezná, ktorú Romy nahradila. Ani v skutočnom svete nemôžete odhaliť toľko dôležitých vecí a získať spojencov v priebehu jedného týždňa či mesiaca. Mnohí autori robia práve tú chybu, že ignorujú prirodzené plynutie času a hádžu do knihy jednu akčnú kapitolu za druhou, aby sa zavďačili čitateľom – mňa to však väčšinou veľmi unavuje. Preto oceňujem, ako to autorka napísala. Ideálne odhadla, kedy je treba čitateľovi podsunúť novú informačnú bombu. Skvelá práca!

Okrem starostlivo vybudovaného sveta vynikajú v knihe predovšetkým postavy. Konečne som sa dočkala romantasy, v ktorom je hlavná hrdinka sympatická a koná uveriteľne. Romy si musí dávať pozor na svoje slová a činy, aby sa neprezradila. Neskôr ju začne pravda ťažiť a bude riešiť náročnú dilemu – riskovať priznanie, alebo ďalej predstierať, že je niekým iným? Jej myšlienkové pochody boli napísané veľmi dobre a často som prikyvovala hlavou, že áno, chápem, presne takto by som uvažovala aj ja. Samozrejme, vzhľadom na svoj vek (dvadsaťjeden rokov, ak si dobre pamätám) a neskúsenosť s vysokou šľachtou robí chyby, ale aj tie boli z čitateľského pohľadu prijateľné. Romeria nie je drama queen a nesnaží si zakaždým presadiť svoje. Skôr z pozadia sleduje okolie a učí sa. Vedľajšie postavy boli tiež spracované dobre – či už to bola krajčírka, kráľov brat, Romiina nepríjemná komorná alebo chrámová liečiteľka. Mali pestré osobnosti a hlavne mali vrstvy. Prechádzali vývojom, dozvedali sme sa o nich detaily, ktoré menili nielen Romeriin, ale aj môj pohľad na nich. Každý mal dôvody na to, aby bol Romiiným nepriateľom, ale aj spojencom. Kvôli tejto nejednoznačnosti som celú knihu o jednotlivých postavách pochybovala a spolu s Romy som sa snažila odhaliť, komu sa dá naozaj veriť. Nádherne spracované – rafinovane a s citom. No a potom je tu Zander.

Kedysi sme si s mojou book bestie posúvali knihy, donekonečna sme ich rozoberali a rozplývali sme sa nad dobre napísanými knižnými hrdinami. Patrím medzi tie čitateľky, ktoré chrochtajú blahom nad charizmatickými mužskými postavami, lenže s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami sa zvyšujú aj moje nároky. V 99-tich percentách prípadov mi hrdinovia v YA/NA žánroch buď lezú na nervy, alebo sa len pousmejem nad ich neskúseným či vyslovene blbým správaním. Nájsť dobrého knižného muža je všeobecne vážne ťažké, ohdliadnuc od žánru. A tu som ho po nesmierne dlhej dobe našla! Kráľ Zander je elf s temnými tajomstvami (palec hore za ne), ale predovšetkým je na ňom vidno, že to nie je žiadny mladíček s prázdnou hlavou. Zander neustále uvažuje, taktizuje a hľadá čo najschodnejšiu cestu cez absurdne ťažké mínové pole, ktorým je kráľovský dvor a politicko-spoločenská situácia vrátane Romeriinej prítomnosti. Správa sa rozumne a okolnosti využíva najlepšie, ako vie. K. A. Tucker napísala hrdinu, ktorého som začala rýchlo zbožňovať nielen preto, že je dlhovlasý blondiak (môj najobľúbenejší typ), ale práve pre jeho vyspelosť, charizmu a inteligenciu. A konečne sa s hlavnou hrdinkou aj rozprávali! Myslím skutočne rozprávali – o situácii, ich domnienkach, a spolupracovali. No vidíte, nie je to také ťažké napísať! Aj napriek ťaživým okolnostiam si k sebe s Romeriou nachádzali cestu a bolo to práve prostredníctvom obojstranne výhodnej spolupráce, nie kvôli tomu, že by im obom pri prvom pohľade na seba v mozgu preplo a vlády by sa ujalo nepochopiteľne neovládateľné libido!

Romantická linka je v knihe kapitola sama o sebe. Dostala som tu veľmi dobre skombinované trópy slow-burn a nútenú blízkosť. Zander musí čeliť náročnej situácii, čo sa vzťahu k princeznej týka. Zvláda to však výborne a ako kapitoly pribúdali, môj čitateľský obdiv a rešpekt rástli. Romeria si postupne uvedomuje, aký Zander skutočne je, a nachádzajú si k sebe cestu, hoci je jasné, že to prinesie ďalšie ťažkosti. Autorka dokázala vybudovať medzi hrdinami dobré iskrenie a vôbec nepotrebovala prehnane opisovať, ako Romy horí spodná bielizeň. Maximálne využila to, že menej je niekedy viac, takže mi nadšene iskrili oči vždy, keď sa v knihe zjavilo Zanderovo meno. Zároveň vrúcne ďakujem autorke, že z knihy nespravila ďalšie lacné literárne porno. Ak vyžadujete, aby bol príbeh minimálne z polovice tvorený pikantnými scénami, ktoré opisujú každý ston a pohyb postáv, tak vás Osud hněvu a plamene sklame. Chémia medzi postavami funguje dobre, autorka sa nehrá na netýkavku, ani jej postavy, no v správnej chvíli im dopraje súkromie a nemá potrebu všetko do detailov opisovať. Mne to takto stačilo – trafila ideálny stred. Za mňa perfektne spracované. Presne takéto príbehy mám rada, kde romantika je plnohodnotnou súčasťou príbehu a dodáva mu šmrnc, no nemení sa na hlavnú (a prakticky jedinú) dejovú líniu.

Osud hněvu a plamene je skvelým vstupom do série, od ktorej mám teraz veľké očakávania. Dej je zatiaľ výborný, technicky je kniha napísaná úžasne a čítala sa veľmi dobre. Zander ma nadchol a rada som sa zase vrátila do klubu „zbožňujem-hlavného-hrdinu-a-slintám-nad-ním“. Úvodné kapitoly odohrávajúce sa v New Yorku a neskôr v Sofiinom sídle sa mi z nejakého dôvodu zdali trochu pomalé, hoci neviem prísť na to prečo. Informácie boli nadávkované dobre a v správnej miere, neboli zbytočne rozťahané. Napriek tomu ma úvod nevtiahol tak prudko, ako som čakala. Ten pravý zážitok sa rozbieha až s príchodom Zandera na scénu. Takže namiesto nadšených 6/5 dávam knihe „len“ 5/5. A na preklady čakať nebudem, idem si kúpiť rovno celú sériu v angličtine! Ak máte radi naozaj dobre napísané romantasy, kde na idiotizmus a romantizovanú toxicitu nie je miesto, Osud hněvu a plamene by vám mohol sadnúť. Skúste, možno vás nadchne rovnako ako mňa. A môžeme si potom pokecať spolu o Zanderovi!

Tipy na čítanie:
Skleněný trůn si zaslúži titul populárnej romantasy
Stepsister – nevlastná sestra v hlavnej úlohe
V Paoliniho sci-fi budete Spát v moři hvězd
Převorství u pomerančovníku je oslavou silných a chytrých žien
Keď rozkvitnú čerešne je príbeh pre rôzne generácie