Keď som sa dopočul, že knižka sa dosť podobá mojej obľúbenej Trhline od Jozefa Kariku, bol som rozhodnutý po nej ihneď siahnuť. Či boli moje očakávania naplnené? Dozviete sa na konci článku.
Príbeh je zasadený do mystickej Šumavy na česko-nemeckej hranici, čo je samo o sebe obvykle zárukou znepokojivého zážitku, a ten rozhodne dostávame už od prvých stránok. Hlavná postava Kveta sa pridáva k tajnej expedícii, ktorú Československá vláda vysiela do Šumavských lesov za účelom preskúmať miestne nevysvetliteľné fenomény – akési podivné svetlá, časové paradoxy a miznutia ľudí. Okrem botaničky Kvety sú členmi tímu napríklad skúsený psychiater, odborníčka na rádioaktivitu, geológ, či zástupca armády a jeho pes. Celé sa to odohráva za hlbokého socializmu, navyše v prísne stráženom vojenskom priestore, kde boli zrovnané so zemou celé dediny. Keď k tomu prirátame miestne legendy a folklór, tieň KSČ a ŠTB a veľmi príjemný poeticko-opisný jazyk, ktorým je kniha písaná, mali by sme ako fanúšikovia pána Kariku ostať spokojní. Lenže Ignis fatuus nie je Trhlina a ide si svojou, inakšie poňatou cestou, čo síce nie je na škodu, ale…
Sľubne začínajúci úvod, kde sa prostredníctvom sympatickej Kvety stávame súčasťou expedície, je zaujímavý a vtiahne do deja, avšak netrvá dlho a príbeh sa rozkúskuje na menšie celky v podaní jednotlivých postáv. Spoločne s flashbackami do ich minulosti a odbornými, priam akademicky podanými predelmi medzi kapitolami, kde sú detailne popisované už spomínané mysteriózne javy a fenomény, tak dostávame pre mňa nie úplne fungujúci celok, v ktorom prevláda obsah nad samotným dejom – respektíve príbehom. Keďže sa v knihe sleduje počínanie každej z postáv, čitateľ alebo poslucháč má problém sa s nejakou hlbšie stotožniť. Najviac som, pochopiteľne, fandil Kvete, preto ma zamrzelo, že jej potenciál nebol v závere plne využitý a bol nahradený ďalšími epizódkami o vedľajších postavách, ktoré sa v príbehu len tak okrajovo mihli, alebo neboli až tak podstatné. Chýbala mi akási hlbšia angažovanosť a akčnosť jednotlivých protagonistov – celé to bolo viac-menej o tom, že naši hrdinovia museli čeliť rôznorodým nástrahám, ktoré však, aj keby chceli, nedokázali vlastnými silami zdolať ani ovplyvniť. Kým pri Trhline som mal pocit, že jej hlavné postavy si za svoje prúsery mohli väčšinou sami – svojim neuváženým konaním a zlými rozhodnutiami, účastníci expedície mi prišli pomerne pasívni, nasilu hodení do víru vopred daných udalostí s pevnými mantinelmi.
Možno predchádzajúce riadky vyzneli príliš kriticky, ale úprimne – Ignis fatuus nie je vôbec zlá kniha. Určite osloví široké spektrum čitateľov, len ju netreba porovnávať s Trhlinou, čomu som sa spočiatku nevyhol ani ja. Kniha má fajn tempo a napriek košatému deju s mnohými odbočkami ma ani raz nenudila a je zjavné, že autorka si pred jej písaním naštudovala kvantá materiálov. Postavy expedície boli zaujímavé, s originálne poňatými krycími menami, každá s vlastnou minulosťou a životnými traumami; zovšadiaľ navyše cítiť temnú atmosféru vtedajšej doby, čo sa Petre Klabouchovej fakt podarilo. Plusom je skvele zachytená atmosféra Šumavy – všetkých tých do večnej hmly ponorených lesov, močiarov a opustených osád – spolu s lokálnymi historkami, z ktorých spomeniem napríklad „tanec s mŕtvymi“. Ten sa údajne naozaj stal, ale pretože šlo taktiež o incident nie tak celkom spojený s hlavnými protagonistami, jeho efekt akosi vyšumel, podobne ako tomu bolo vo viacerých predchádzajúcich scénkach a epizódach.
Ignis fatuus je dielo, z ktorého neostanete sklamaní, na vysokej jazykovej, štylistickej a umeleckej úrovni s potenciálom osloviť aj ľudí mimo hororového či mysteriózneho žánru, a ja som si jeho počúvanie užíval. No zmysel vám začne dávať najmä vtedy, keď sa nebudete zameriavať na jednotlivé postavy, ale na príbeh celkovo, čo som pochopil až pred koncom. Ak by som mal povedať o kom, prípadne o čom, to celé bolo – bolo by to prosté – hlavným hrdinom Ignis fatuus je samotná Šumava! Mystický kraj opradený prastarými, ale aj súčasnými legendami, kam sa rozhodne oplatí spoločne s protagonistami tajnej stratenej expedície pozrieť.
Ignis fatuus od Petry Klabouchovej som počúval vo forme perfektného audiospracovania z produkcie Audiotéka, ktoré prispelo pár percentami k celkovému hodnoteniu.
Hodnotenie: 80%
