
ANOTÁCIA:
Osamelý astronaut. Neuskutočniteľná misia. Spojenec, v akého nedúfal.
Ryland Grace je posledný preživší na zúfalej misii Posledná šanca – jeho neúspech bude mať za následok koniec ľudstva i planéty Zem. Lenže Ryland Grace si to neuvedomuje. Nepamätá si ani vlastné meno, tobôž detaily misie. Práve sa prebral z veľmi dlhého spánku, nachádza sa milióny kilometrov od domova a spoločnosť mu robia len dve mŕtve telá kozmonautov. S každou novou spomienkou si uvedomuje nemožnú úlohu, ktorá pred ním stojí. Nachádza sa v malej vesmírnej lodi, ktorú skonštruovali svetové vesmírne agentúry v kooperácii so všetkými vládami na našej planéte ako poslednú šancu ľudstva na prežitie.
Veľmi uvažujem nad tým, ako by som mal túto recenziu vlastne začať. A celkom tematicky mi napadlo, že by som to mohol azda skúsiť aj nejako takto:
Tri.
Dva.
Jedna.
Štart!
Pobavil som vás? Nie? Nevadí! Dôležité sú totiž nasledovné riadky!
Aby bolo jasné už hneď na úvod, ja sci-fi až tak veľmi nečítam. Avšak, musím tiež jedným dychom dodať, že ešte sa mi nestalo, aby kniha, ktorú som si z tohto žánru vybral, nebola kvalitná! A táto tu, ‚Posledná šanca‘, bola neskutočná pecka!
Andy Weir bol pre mňa dosiaľ prakticky neznámy autor, ba netušil som ani, že to práve on napísal pred niekoľkými rokmi slávneho Marťana. Viete si predstaviť moje nadšenie, keď som zistil, že stojí za obidvomi knižnými titulmi?! Jasné, teraz môžete byť asi mierne zmätení, takže to trocha uvediem na pravú mieru. Ja som totiž Marťana ešte nečítal, no videl som film, ktorý ma veľmi milo prekvapil. A myslím si, že môžem celkom jednoznačne prehlásiť, že tento americký spisovateľ nám teraz priniesol neuveriteľne zábavné a miestami aj doslova a do písmena dojímavé dielo.
Toto je kniha, v ktorej nájdete mnoho vedeckých pojmov a rôznych drobných detailov, s ktorými ste sa možno ešte nikdy nestretli. Ale o to zaujímavejšie tieto drobnosti sú. Nehovoriac o tom, akým nenúteným štýlom sú do príbehu zakomponované! Úprimne, keby boli chémia, fyzika a podobné školské predmety, alebo teda látky, podávané žiakom aj inou, ideálne tiež zábavnou formou, asi by som sa dnes venoval celkom iným veciam. Ale späť ku knihe. Štýl rozprávania tohto vesmírneho príbehu z prvej osoby mi náramne sadol a veľmi sa mi páčilo, že prítomnosť v kozme bola pravidelne dopĺňaná aj retrospektívou zo Zeme. Celá tá pomyselná skladačka sa teda dávala postupne dokopy a bolo to ohromne zábavné. Častokrát som sa doslova naučil niečo nové, ostal v napätí a chytro obracal stranu za stranou, alebo som sa jednoducho schuti zasmial.
Bromance – neviem či to tak môžem úplne pomenovať, ale rozmýšľam, že asi aj hej – medzi Rylandom a Rockym bola trefou do čierneho. Hlavne Rocky ma bavil celý čas svojimi poznámkami aj vyjadrovaním. Na jednej strane bol veľmi inteligentný, ale aj nesilene vtipný a veľmi priateľský. Ak by som bol teda v pozícií Rylanda a nachádzal by som sa ako jediný žijúci muž a človek v otvorenom kozme, bol by som nadšený, pokiaľ by som mal po svojom boku niekoho, ako je Rocky. Niet dokonca pochýb o tom, že ak by sa nikdy nenašli, istotne by ani jeden z nich neprišiel na to, ako zachrániť svoj svet. Ich prednosti sa totiž perfektne dopĺňali a veľkú rolu v tom všetkom zohrala ľudská, ale aj mimozemská technológia. Toto bol tiež skvelý detail – tá myšlienka, že ani mimozemský život a jeho technológia nemusia byť oproti nám vo všetkom až tak veľmi napred.
Oceňujem tiež perfektný popis takmer všetkého, čo sa počas misie v knihe stalo, a je vidieť, že autor si dal na zbere poznatkov veľmi záležať. Cez vedecké detaily, centrifúgu až po matematiku, chémiu a podobne. Už teraz viem, že k tomuto žánru zavítam častejšie a rozhodne nejde o moju prvú, ale ani poslednú knihu od Andyho. Nestáva sa mi totiž často, že aj po dočítaní ozaj skvelej knihy mám ešte dlho úsmev na tvári. Posledná šanca je predsa len dielo, ktoré má dušu a prináša veľké posolstvo. Je to sci-fi príbeh, v ktorom nejde o priamy boj s vyspelou mimozemskou rasou v snahe zabrániť invázii, či naopak, kolonizovať. Je to o záchrane dvoch svetov, ktoré sú od seba vzdialené mnoho svetelných rokov a napriek tomu ich trápi rovnaký problém – astrofágy. Je to o dvoch žijúcich bytostiach, ktoré sa spriatelia a pokúsia sa tento enormný problém spoločne vyriešiť.
Zakončiť to tu môžem hádam už len konštatovaním, že idem rovno pozrieť časy premietania a kúpiť lístok do kina.
P.S.: Kniha podľa mňa tak trocha medzi riadkami štuchá aj do myšlienky, pri ktorej by som nedal ruku do ohňa za to, že by ľudstvo privítalo mimozemský život – či presnejšie Eridanov – na Zemi tak, ako sa zvítali Rocky a Ryland.
