Azhareida: Bitva o Gelidor
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha. Zem žije už len v zahmlených spomienkach ľudí, roztrúsených po planétach v systéme Efesuma. Na ľadovom mesiaci Megane, kde sa ťažia vzácne ...
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha.
Zem žije už len v zahmlených spomienkach ľudí, roztrúsených po planétach v systéme Efesuma. Na ľadovom mesiaci Megane, kde sa ťažia vzácne suroviny, začínajú robotníci záhadne umierať, preto na miesto prichádza inšpekcia, ktorá má tieto úmrtia objasniť. Miestna komunita tvorená robotníkmi, vedením ťažiarskej spoločnosti a bezpečnostnou službou je rovnako nepriateľská ako smrtiace prostredie na povrchu planéty. Jediným spojencom, ktorého si inšpektori nájdu medzi miestnymi, je mladá doktorka Aricia Nolanová, ktorá tvrdí, že sa na Megane môže nachádzať život. Robotníci naďalej umierajú a čím hlbšie sa skupinka inšpektorov pri pátraní snaží dostať, tým viac temných tajomstiev Meganu začne plávať na povrch.
Rozsiahly, vyše sedemstostranový román Azhareida: Bitva o Gelidor napísal Tomáš Petrásek, ktorý vyštudoval biológiu (konkrétne odbor Fyziologie živočichů – neurobiologie) a má doktorát z lekárskej fakulty, odbor neurovedy. Ako vedec sa zaujíma hlavne o animálne modely neuropsychiatrických a neurodegeneratívnych ochorení, ako sú schizofrénia, autizmus či Alzheimerova choroba, a ich prepojením s poruchami spánku a denného cyklu aktivity. Zároveň sa venuje aj popularizácii vedy. Nikoho teda asi neprekvapí, že si Tomáš Petrásek vybral na písanie žáner sci-fi.
Azhareida už svojím rozsahom dáva tušiť, že nepôjde o ľahkú jednohubku – je to naozaj hard scifičko, ktoré sa navyše venuje mnohým vážnym témam. Čitateľa dej zavedie na povrch Meganu, do jedovatej krajiny, v ktorej človek bez podporných systémov nemá šancu prežiť. Autor dokázal prostredie opísať tak dobre, až som mala pocit, že nielen Megan, ale aj celý systém Efesumy skutočne existuje a skúsila som si ich vygoogliť. Celkom ma prekvapilo, keď som systém Efesumy nenašla; vážne som si myslela, že autor vzal nejaké nové poznatky z pozorovania vesmíru a len si ich dokreslil pre potreby deja. Kulisy pre príbeh boli teda skutočne prepracované. Je vidno, že sa autor vyzná a vie, ako tvoriť vzdialené svety.
Významnou časťou deja je detektívna línia. Inšpektori sa snažia zistiť, čo sa na mesiaci deje, no ich prácu sťažuje neochotné miestne vedenie. Na základni sa naplno prejavuje absurdná byrokracia, ktorej cieľom je zakryť pravdu a záujmy jednotlivých skupín. Prostredie je pochmúrne, depresívne, ľudia nepríjemní a inšpektori sa postupne dostávajú do ťažkostí, ktoré môžu viesť až k ohrozeniu života. Miestna bezpečnostná služba má v podstate neobmedzené právomoci, pretože ju podporuje vedenie. Autor dobre vykreslil teror a priam orwellovské prostredie, v ktorom sú postavy neustále pod dozorom. Aktivity, ktoré by mohli miestnemu vedeniu uškodiť, sú prísne trestané. Nespravodlivosť systému a bezmocnosť postáv sú chvíľami skutočne frustrujúce, hlavne v prípade mladej doktorky Ari. Preto drobné víťazstvá jednotlivcov (napríklad ako Alioth vypiekla s Ligou) čitateľa skutočne potešia. Dej sa výrazne točí práve okolo boja so systémom, takže záhady týkajúce sa mesiaca Megan idú občas do úzadia – len aby boli odrazu pripomenuté kapitolami odohrávajúcimi sa mimo základní so skutočne napínavou a mrazivou atmosférou (napríklad únik potrubím). Pre mňa bolo napätie dávkované ideálne – intenzívne časti sa striedajú s napohľad pokojnejšími, ale ťažoba blížiacich sa problémov nikdy celkom nezmizne. Kniha bola teda napínavá až do konca a ani raz na tých sedemstostranách nenudila.
David Grinil, ktorý spočiatku vyzeral ako hlavná postava, čoskoro ustúpi do pozadia a príbeh začne ťahať doktorka Ari. Zaujímavé riešenie, ktoré som nečakala a milo ma prekvapilo. V podstate je to pekné zobrazenie skutočnosti – realita sa tiež často mení a výsledky sa líšia od očakávaní. Postavy v knihe sú rozpracované veľmi dobre. Pôsobia realisticky, sú pestré a ich konanie sa šikovne vyhýba zvyčajným klišé a trópom. Rozhovory sa tiež čítali dobre, fascinovali ma hlavne Ariine objavy (napríklad diskusia o pektenitoch a formách života) a výskum mesiaca. Ak hľadáte scifičko, v ktorom sa kopí jedna bombastická akčná scéna na druhú a nejaký ekosystém sa nerieši, tak existuje šanca, že sa vám dej bude zdať pomalší, rozvláčnejší. Mne sa však práve toto páčilo – že v Azhareide nedostanete plytkú vesmírnu strieľačku s logickými dierami, ale premyslené a realisticky pôsobiace sci-fi. Obzvlášť musím vyzdvihnúť cestu podzemím so seržantom Arjayom Rorkom; výborná časť, ktorú budú silno prežívať hlavne klaustrofobici.
Ako som už spomínala, v Azhareide nájdeme množstvo vážnych tém. Psychický teror a prekážky pátrania, ktoré obmedzujú hlavné postavy, sú iba jednou časťou. Tomáš Petrásek sa zaoberá aj otázkou, či sa ľudstvo v priebehu času vyvinie. Dej Azhareidy je zasadený do roku 3092, no spoločnosť stále vykazuje rovnaké znaky – aroganciu, sebeckosť, túžbu po moci, nevšímavosť k prostrediu a vedeckým poznatkom. Ľudstvo v knihe zabúda na svoju minulosť a začína opakovať svoje veľké chyby. Svoje miesto má aj ekológia a ochrana životného prostredia, vo večnom konflikte s politickými bojmi a ekonomickými zámermi. Budúcnosť teda podľa Tomáša Petráska nie je vôbec ružová.
K dobrej dynamike čítania prispeli krátke kapitoly. Napätie sa postupne stupňuje a so záverom som ako čitateľ veľmi spokojná. Postavy síce odhalia množstvo dôležitých tajomstiev, no záver knihy zanecháva trpký pocit. Autor nedá odpovede na všetko a ani sa situácia zázračne nevyrieši a nezlepší. Hrdinovia vlastne len urýchlia udalosti, ktorým sa asi aj tak nedalo zabrániť. Vzhľadom na komplexnosť vzťahov a spoločnosti považujem takýto záver za najlepší možný, pretože je uveriteľný a pravdepodobný.
Kniha Azhareida: Bitva o Gelidor je prepracované, mnohovrstvové sci-fičko, pri ktorom by si nároční milovníci žánra mali prísť na svoje. Nájdete tu mix všetkého možného, no je veľmi umne namiešaný. Tomáš Petrásek napísal skutočne epické dielo, ktorého morálne otázky v čitateľovi môžu ešte dlho rezonovať. Rozhodne nejde o ľahkú jednohubku, ktorú by ste prečítali za tri hodinky – radšej teda nesiahajte po tejto knihe, ak si chcete celkom vypnúť hlavu. Ak však máte chuť na poctivé, hutné sci-fi, pridajte si Azhareidu na svoj zoznam.
Tipy na sci-fi knihy:
V Paoliniho sci-fi budete Spát v moři hvězd
Večnosť omylov: o tragédii raketoplánu Discovery inak
Přístav u řeky Styx: takto sa má písať science-fiction
Mutácia z planéty Zem má väčší potenciál
Jeskyně zatracených nie je pre klaustrofobikov
