Temný elf: Domovina – zoznámte sa s legendárnym Drizztom

Robert Anthony Salvatore je známym americkým spisovateľom, ktorý napísal populárne knihy hlavne pre cyklus Forgotten Realms (Zabudnuté ríše), resp. Dungeons & Dragons. Jeho najslávnejšou ságou je Legenda o Drizztovi, ktorá začína trilógiou Temný elf. Prvý diel Homeland, preložený ako Domovina, som si konečne prečítala po rokoch plánovania.

Elfovia kedysi dávno vyhnali svojich temných bratrancov do podzemia, kde si vybudovali mesto Menzoberranzan. Naučili sa žiť v temnote bez slnečného svetla, a tam slúžia svojej temnej Pavúčej bohyni Lloth. Temní elfovia nepoznajú lásku, obetavosť, priateľstvo ani nezištnú pomoc. Nenávidia elfov a všetko týkajúce sa povrchu rovnako ako ostatných temných elfov – drowov – a ďalšie bytosti žijúce v podzemí. Cieľom každého rodu, vedeného matrónou a jej dcérami kňažkami, je dostať sa čo najvyššie v spoločenskom rebríčku a ideálne medzi osem najvyšších rodov, ktorých matróny tvoria Radu a rozhodujú o spolu o dôležitých otázkach. Rod Do’Urden (celé meno je pre mňa nezapamätateľné) je rovnako ctižiadostivý – vyhladia jeden z vyšších rodov, rod DeVir, vďaka čomu sa dostanú na deviatu priečku. Pokiaľ nezostanú šľachtickí svedkovia, nikto ich za to neodsúdi. Matróna Zlovůle a jej rodina však netuší, že jeden člen rodu DeVir prežil a spraví čokoľvek, aby zistil, kto ho pripravil o rodinu. V tej dobe sa matróne Zlovůli narodí syn Drizzt s podivuhodnými fialovými očami. Vyrastie z neho mocný a neporaziteľný bojovník, ktorý však bude neustále spochybňovať kruté pravidlá mezoberranzanskej spoločnosti. Bude musieť byť opatrný, pretože hocijaký chybný krok ho môže zabiť. A poslený člen rodu DeVir stále čaká na pomstu.

Domovina je zaujímavé dark fantasy, ktoré v postavách Drizzta a Zaknafeina rieši rôzne dilemy. Je možné ostať morálne silným a zachovať sa správne vo svete, kde morálka ako taká neexistuje a všetko je povolené? Kde sila a moc závisia od toho, či dokážete čisto a bez svedkov zlikvidovať celý jeden rod? Ako dokážete ochrániť svoje ideály, keď je pre vás najväčším nepriateľom vaša vlastná rodina? Autor to mal vymyslené dobre, ale vo finálnom spracovaní mi chýbala trochu väčšia hĺbka. Problémom sú postavy, ktoré občas pôsobia príliš šablónovito, rigídne a sú príliš izolované. V skratke, všetci v Menzoberranzane sú zlí a nemorálni, len Drizzt jediný napriek svojmu mladému veku prišiel k budhistickému poznaniu, že nejaké to dobro a súcit občas nemusia byť vôbec zlé. Zak bol najzaujímavejšia postava, najkomplexnejšia, pretože neustále riešil dilemu dobra a zla a pritom si musel nájsť bezpečnú cestu v spoločnosti. Nedostal však v knihe dostatočný priestor a príliš rýchlo si robil závery o Drizztovi bez toho, že by sa pokúsil položiť mu jednu jedinú normálnu otázku.

Komunikácia celkovo bola kameňom úrazu. Drizzt a Zak mohli byť prirodzenými spojencami, no súdia sa príliš rýchlo z náznakov a správajú sa k sebe ako nesmierne urážliví pubertiaci. Ich nabubrelé reči ma často nútili prevracať oči. Na druhej strane to ale chápem – žili v spoločnosti, ktorá nepoznala nič také ako dospelý rozhovor. Je to však škoda, že sa s nimi autor viac nepohral. Časť týkajúca sa Drizztovho výcviku sa dosť ťahala a miestami bola nezáživná, hoci mám za sebou pár základov historického šermu. Chlapi asi viac ocenia Drizztovo presvedčenie, že existujú lepšie spôsoby odrazenia útoku ako tie, čo sa roky učia v Menzoberranzane, zatiaľ čo ženské čitateľky sa s veľkou pravdepodobnosťou pri podrobných opisoch súbojov budú nudiť. Zlá správa je, že Drizztov bojový výcvik zaberá dobrú tretinu knihy.

To, čo fungovalo v knihe lepšie, boli politické intrigy. Tieto časti sa zjavovali vždy, keď už som začínala mať Drizztovho výcviku a Zakových vnútorných výlevov celkom dosť, takže v tých správnych momentoch zrýchlili dynamiku knihy. Stále som však mala pocit, že to mohlo byť spracované ešte o trochu lepšie. Akokoľvek nemám rada Game of Thrones kvôli nesmiernemu množstvu prázdnej vaty a zbytočnému naťahovaniu textu, musím sérii priznať, že Martin vie dobre zapracovať intrigy v intrigách iných intríg. Práve tá vrstevnatosť bola jedným z mála dôvodov, prečo som pri knižnej sérii vydržala. V prípade Domoviny je citeľný kvalitatívny rozdiel. Intrigy sú v podstate veľmi jednoduché a rody sú tak zahrabané v pravidlách, že skutočne kreatívny zloduch by rozložil spoločnosť na náhradné diely a ešte by ho za to velebili. Kniha prvýkrát vyšla v roku 1990, keď mal autor tridsaťjeden rokov, takže verím tomu, že jednak odzrkadľuje relatívne mladý vek autora, a potom aj očakávania doby, v ktorej si príbeh rýchlo našiel svoje pevné miesto. Je teda dosť možné, že s ďalšími knihami sa zvýši aj komplexnosť príbehu a postáv.

Kniha mala zopár dobrých detailov (preklad mena matróny Zlovůle medzi ne rozhodne nepatrí; mala by som zase prestať čítať české verzie). Páčilo sa mi, ako si vybudoval vzťah s magickou pumou – jej meno Guenhwyvar musím tiež ťahať z wikie. Dlhé názvy sú celkovo strašné pre pamäť a prepis. Som rada, že som si zapamätala aspoň názov podzemného mesta. Dobre bolo vymyslené aj krytie posledného z DeVirov a spoločnosť založená na silnom matriarcháte, kde však boli ženy tie najtvrdšie mrchy. A samozrejme, nezabúdajme na propagandu a plačovky majstrov z bojovej školy. Je to síce fantasy svet, ale pekne ukazuje, ako sa často opakovaná lož postupne stáva jedinou fanatickou pravdou.

Záver
Priznám sa, že som od knihy čakala viac. Príbeh nemal také rýchle tempo, aby ma nútil čítať bez prestávky a triasť sa za ďalšou kapitolou. Hoci je dôležité pochopiť Drizztovu výchovu a zásady, ktoré sa mu snažili vštepiť, chýbalo mi väčšie zameranie sa na morálne dilemy a chytrejšia snaha hľadať si svoju cestu v spoločnosti bez priťahovania zbytočnej pozornosti. Drizzt bol skvelý bojovník, ale bol taký naivný, až bol hlúpy. Bol to autorov zámer? Naozaj sa to nedalo napísať chytrejšie a vyhnúť sa bilióntemu podceňovaniu mladých ľudí? Pokračovanie by vzhľadom na poslednú tretinu knihy mohlo byť zaujímavejšie, takže sa ho chystám prečítať. Toto fantasy bude baviť skôr mužov a chalanov a ak potrebujete v knihe romantickú linku, tu s ňou nerátajte. V prvej časti je Drizzt aj v myšlienkach čistý ako čerstvo vydezinfikovaný chirurgický stolík s nástrojmi. Finálne hodnotenie? Nenadchlo, ani neurazilo. Snáď sa to zlepší s ďalšími dielmi.

Prečítajte si recenzie:
Vladykova pomsta bude tvrdá a akčná
Skleněný trůn si zaslúži titul populárnej romantasy
Továrna na skořápky – o úskaliach prehnanej aizácie
Preskúmajte vesmír s Jacobom Grimmom