Utópia. Slovo, na ktoré sa odkazujú všetci snílci, bažiaci po dokonalom svete. Kým som sa posledné roky slastne máčal v bahnách dystopie, tento superpozitívny myšlienkový konštrukt ostával mimo môjho záujmu.
Až nadišiel deň D a pripravoval som si prednáškovú tému na Slavcon.
A bol to veľký boj. Ja verzus kniha.
Thomas More toto filozoficko-fantastické dielo v latinčine ešte v roku 1516. Svojho času kniha vyvolala ostré pobúrenie, nakoľko ostro kritizovala anglickú korunu a búrala stigmatizované pravidlá v spoločnosti.
More na to išiel od podlahy. Predostrel nám perfektný geografický plán fiktívneho ostrova, podľa ktorého prúdil tovar, zdroje a ľudia najideálnejšími trasami. Plodiny sa pestovali na tých správnych miestach a uprostred všetkého bolo mesto. No geniálne.
Zašiel ďalej a predostrel nám vidinu spoločnosti, kde sa mentálne aj fyzické zručnosti stretávajú. Kde nikto nie je menejcenný a má šancu na spravodlivý život v rovnostárskej spoločnosti. Neuveriteľné.
Opisoval armádu, ktorá s hrdosťou bráni a konflikty rieši po diplomatickej ceste. Aj na dnešnú dobu inovatívne.
Dokonca ženy mali právo voliť! Už v 16. storočí!
Ale skĺzol napríklad aj k téme trestov smrti alebo spravodlivého rozdelenia otrokov do rodín.
Ako filozofické dielo je to na svoju dobu určite prelomovým kúskom. Samotná realizácia podobnej spoločnosti nikdy nebola zrealizovaná. A ja premýšľam, či je mi to ľúto. Nedokonalé individuá totiž nedokážu vytvoriť dokonalú spoločnosť.
A preto sa môžeme na Utópiu iba odvolávať (a ideálne ani nečítať, ak si chcete ušetriť nervy).
