Zadrž dych / Zadrž dech
Upozornenie: recenzia prezrádza niektoré prvky deja. Slovenská spisovateľka Michala Ries vydala doteraz deväť úspešných kníh a ja som sa paradoxne cez české kníhkupectvo dostala ...
Upozornenie: recenzia prezrádza niektoré prvky deja.
Slovenská spisovateľka Michala Ries vydala doteraz deväť úspešných kníh a ja som sa paradoxne cez české kníhkupectvo dostala k jej dielu Zadrž dych. Na začiatku čítania som mala trochu obavy, keďže to vyzeralo na klasický ženský román, ktorý nie je môj optimálny žáner, no anotácia sľubovala aj vážnejšie témy, tak som sa do toho pustila s istou dávkou zvedavosti.
Hlavná hrdinka Marina pracuje ako asistentka, má malý bytík a je spokojná so svojím obyčajným životom. Jedného dňa však do firmy príde nový riaditeľ – Marcel pochádza z jej rodnej dediny a vie o jej minulosti detaily, ktoré Marina pred ostatnými ukrýva, pretože sa bojí nepochopenia a odsúdenia. Marcel jej začne na pracovisku robiť kvôli minulosti peklo. Marina je rozhodnutá byť tou lepšou osobou a snaží sa jeho útoky zvládať napriek tomu, ako jej ubližujú. Medzi ňou a Marcelom sa začne vytvárať zvláštne napätie, až toho bude mať Marina v jednej chvíli dosť a rozhodne sa pre radikálnu zmenu. Minulosť však nechce ostať skrytá a znovu začne Marinu trápiť. Našťastie má okolo seba oddané kamarátky, ktoré Marine nedovolia vzdať sa.
Román Zadrž dych by som zaradila do kategórie nie ženských, ale spoločenských románov. Miška v ňom totiž rozpracovala niekoľko veľmi vážnych tém, takže čítanie rozhodne nie je prechádzka rozkvitnutým jarným parčíkom v sprievode štebotajúcich vtáčikov, dúhy a ľahkosti bytia. To teda vôbec nie! Kniha ma úplne rozobrala na kúsky, traumatizovala ma, vytočila aj poriadne dojala. A spravila to sakramentsky dobre! Pozrime sa na jednotlivé témy:
- Nosná téma knihy a zdroj Marininej celoživotnej traumy – zneužívanie v detstve rodinným príslušníkom. Autorka šikovne pracuje s náznakmi. Na začiatku kapitol postupne odhaľuje detaily z Marininho života a nie je zložité rýchlo si ich poskladať a uvedomiť si, čo sa jej v živote stalo. Čitateľ si však na definitívne potvrdenie musí počkať a toto mierne naťahovanie tak zvyšuje napätie a tak trochu aj hrôzu, pretože skutočným hororom nie sú nadprirodzené beštie preliezajúce k nám z inej reality, krvilačné mŕtvoly bažiace po mäse živých či strašidelné potvory z iných planét; skutočným hororom je to, čo sa deje v mnohých rodinách za zatvorenými dverami. Skutočným hororom je to, že spoločnosť zámerne zatvára oči a vymýšľa si vysvetlenia, len aby ten horor nemusela vziať na vedomie a riešiť ho. A keď už je k tomu donútená, snaží sa celú situáciu bagatelizovať a ukazovať prstom práve na obeť, pretože sa nedokáže brániť. Miška túto tému zapracovala úžasne citlivo. Bolo mi miestami pri čítaní zle, miestami som zúrila a hlavne som bola znechutená tým, ako dokážeme zneužívanie ignorovať. Nehovoriac o tom, že je niekto vôbec niečoho takého otrasného schopný.
- Domýšľavosť a predsudky – predovšetkým na dedine. Čím je komunita menšia, tým je posadnutejšia detailami zo života iných a odsudzovaním. To ukázala nielen Miška v knihe, ale vidím to aj ja sama, odkedy pravidelne cestujem medzi Bratislavou a vidiekom. V meste sa stratíte v mase ľudí a nikto sa nestará, ako žijete alebo odkiaľ pochádzate; v dedine vám dajú vyžrať aj to jedno nesprávne zvolené slovo, ktoré ste povedali pred tridsiatimi rokmi ako dieťa a konflikty sa dedia z generácie na generáciu, či sa vám to páči alebo nie. Marina sa s traumou snažila vysporiadať veľmi komplikovaným spôsobom, pretože nemala okolo seba nikoho, komu by dôverovala a na koho by sa mohla spoľahnúť. Okolie ju namiesto snahy o pochopenie odsúdilo ako jedinca, ktorý je skazený a svojou prítomnosťou iba narúša akúsi idealizovanú predstavu, ktorú lokálna komunita o sebe má. Miška krásne zobrazila zadubenú a do seba zahľadenú dedinskú spoločnosť, ktorá sa hrdo bije do svojej konzervatívnej hrude a odmieta si pripustiť, že chyba je na jej strane. Toto bolo rovnako ťažké čítanie ako časti so zneužívaním.
- Sexuálne obťažovanie na pracovisku. Marine sa podarilo začať nový život, no minulosť si ju na pracovisku našla a Marcel vo svojej typickej šovinistickej zadubenosti a nepochopiteľnom pocite zraneného ega spravil to najstupídnejšie rozhodnutie, aké mohol: obťažoval ju poznámkami, e-mailami a neakceptovateľným správaním. Koľké z nás museli niečomu podobnému čeliť? Koľké z nás to museli napokon prijať, pretože sa báli straty zamestnania a následných problémov? Pričasto je vina hádzaná na ženu v prípade, že sa rozhodne prehovoriť a sťažovať sa; veď to žena je tá, čo provokuje, tak nech nesie následky, že? Marinu navyše zväzuje strach z toho, že sa ľudia dozvedia o jej minulosti a znova ju vytlačia zo spoločnosti, preto Marcelovo správanie nenahlási. Keď som čítala tieto pasáže, na jednej strane som jej rozumela, na druhej strane som mala chuť na ňu kričať, aby to nenechala len tak. Aby si aspoň žena v knihe vydupala férové správanie, keď je to v skutočnom živote také ťažké.
Kniha Zadrž dych teda prepája veľmi ťaživé a nepríjemné témy, ktoré sú však súčasťou spoločnosti a jediný spôsob, ako s nimi bojovať, je otvorene o nich hovoriť a dúfať, že sa spoločnosť začne v nasledujúcich desaťročiach aspoň pomaly meniť, keďže toto je beh na dlhé trate. Išlo o veľmi silný čitateľský zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnem.
Marina mala okolo seba oddané kamarátky a zároveň kolegyne z práce, ktoré ju povzbudzovali a celý čas stáli za ňou. Oceňujem ich loajalitu, hoci mne osobne by veľmi prekážalo, ak by sa niektorá kamarátka podobným spôsobom miešala do môjho života a neakceptovala by moje hranice podobne, ako to občas robili ony. V niektorých scénach pôsobili dosť toxicky a vyčerpávajúco. Marinina zaťatosť v závere bola trochu zdĺhavá a niekedy som jej správaniu nerozumela, ale to bude skôr tým, že sme povahovo iné a vidíme veci inak. Napriek tomu som jej držala palce, aby ťažké situácie zvládla so zdvihnutou hlavou. Je prototypom hrdinky, ktorá vďaka terapeutickej pomoci dokázala dostať svoj život na dobrú cestu. Knihe sadla aj tzv. slow-burn romantická linka, ktorú autorka pekne zapracovala. Podarilo sa jej vytvoriť mužského hrdinu, ktorý mal napokon tie správne zásady a dokázal bojovať proti dedinskej zadubenosti po tom, ako odhalil pravdu.
K Miškinmu autorskému štýlu nie je veľmi čo dodať – kniha sa čítala výborne a kombinácia krátkych scén z minulosti s kapitolami z prítomnosti bola výbornou voľbou. Možno by som povedala len toľko, že knihu nečítajte v češtine; ja som si ju kúpila v českom preklade v rámci jednej fakt veľkej objednávky a úryvky zo Sládkovičovej Maríny rozhodne neboli príjemný zážitok. Je to ten typ básne, ktorá je nádherná v slovenčine, no v češtine znie ako zasekávajúca sa platňa, navyše spustená nesprávnou rýchlosťou. Brrr, až mi mozog krvácal a radšej som tie verše preskakovala. Bez ohľadu na jazyk však dostanete nezabudnuteľný a mrazivý príbeh, ktorý pripomína, aký ťažký vie byť údel ženy – a to len preto, že zabúdame na zásadu nesúdiť iných. Zadrž dych je emotívne silný príbeh, pri ktorom si neoddýchnete; budete zúriť nad hlúposťou a nespravodlivosťou, no budete hrdinke fandiť, pretože sa jej podarilo vybudovať si svojpomocne zázemie a odstrihnúť sa od minulosti. Ťaživá, ale výborná kniha; jedna z tých, ktoré si zapamätáte.
Tipy na knihy aj s vážnymi témami:
Sudička zo Severu odhaľuje svoj pôvod
Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdce
Drahá Avo – román, kde sú vážne témy podcenené
Niečo si želaj – priania majú veľkú moc
