Vianoce roku 2024 sú definitívne za nami a na ďalšie si musíme takmer rok počkať. Ešte pár dní však potrvá, kým zmiznú aj zvyšky vianočnej atmosféry. Ak patríte medzi tých, čo Vianoce zbožňujú a ťažko sa s nimi lúčia, môžete si ich čaro predĺžiť vďaka knihám s vianočnou tematikou od slovenských autorov. Alebo môžete náš článok využiť pri plánovaní čítania na nasledujúce adventné obdobie – prinášame vám tipy zoradené abecedne podľa mena autorky či autora. Vianočná nádielkaDominik Dán, Slovart Každý detektív z oddelenia vrážd raz urobí chybu, tento rok to vyšlo na Hanzela – prihlásil sa do služby rovno na Štedrý deň. Prihlásil sa dobrovoľne, čo nešlo kolegom do hlavy. Všetci ho odhovárali, argumentovali, že po Burgerovi je najstarší detektív na oddelení, má právo na oddych a majú dosť mladých, ktorí na sviatky ešte neslúžili. Darmo, Hanzel sa zaťal. Chlapci z kancelárie stoštyridsaťjeden tušili, o čo ide, a Hanzel im to aj krátko pred sviatkami vysvetlil – v tom roku na jar mu po ťažkej chorobe zomrela manželka a najväčšie sviatky v roku si bez nej nevedel predstaviť. Prežíval ťažké duševné stavy, rozhodol sa ich liečiť prácou. Dobrovoľne sa prihlásil do služby, pričom tajne dúfal, že bude pokojná. Mýlil sa. Hneď ráno zomrel na operačnom stole muž s dýkou v chrbte, chvíľu na to bez stopy zmizla krásna Klaudia, a aby toho nebolo dosť, tretia mŕtvola čakala na Hanzela rozpleštená na chodníku pod dvanásťposchodovým panelákom.Detektív z oddelenia vrážd je na všetko sám, každý, komu zavolá o pomoc, sa vyhovára, že sú Vianoce. Naozaj sú, ale policajné, služobné a Oto Hanzel dostal nepríjemnú vianočnú nádielku – tri mŕtvoly za jeden deň. Neváha, pustí sa do rozplietania jedného prípadu za druhým. Ako sa mu to podarí, sa dozviete, keď si pod stromčekom nájdete od Ježiška milý darček – práve tento detektívny román. Na Vianoce budem domaSilvia Demovičová, Verbarium Do Vianoc zostáva niekoľko dní. Vysokoškoláčka Lea sa teší, že po semestri strávenom na internáte si užije sviatky s rodinou. Predstavuje si, ako bude popíjať horúcu čokoládu a pozerať vianočné filmy.Hokejista Filip by mal cestovať spolu so svojím tímom na najdôležitejší zápas celej doterajšej kariéry. Namiesto toho na poslednú chvíľu nasadne do vlaku s obavami, že sa chystá urobiť najväčšiu chybu svojho života.Zdá sa, že Lea a Filip už nemôžu byť odlišnejší – ona miluje Vianoce, nosí zvončekové náušnice a mikinu so sobom, on sa neustále tvári ako Grinč a nechápe, čo je na Vianociach také výnimočné. Keď sa ich cesty skrížia na stanici, ani jeden z nich netuší, že budú musieť spojiť sily, aby sa kvôli snehovej kalamite včas dostali tam, kam potrebujú – Lea domov, pretože to z istých dôvodov sľúbila nevlastnej mame a Filip do Prahy, kde na neho čaká ťažké rozhodnutie.Bude koniec cesty znamenať aj koniec ich zvláštneho priateľstva alebo začiatok niečoho nového? Popletené VianoceAndrea M. Guastella Popletené rezervácie, dve neznáme rodiny… Mohla by sa vaša dovolenka ešte viac pokaziť?Slovenská rodinka z Kysúc a talianska famiglia sa v predvianočnom období neplánovane budú musieť navzájom zoznámiť so zvykmi a s tradíciami cudzej krajiny. Koľko drobností, nad ktorými sa už ani nepozastavíme, sa iným môže zdať zvláštnych, smiešnych či dokonca čarovných! Na Slovensku ich máme dostatok, no čo ak aj druhá strana má svoje móresy? V dojemnom príbehu sa na ceste za zimným šťastím zaručene zabavíte na tých najbizarnejších výmenách názorov medzi dvoma kultúrami. Začítajte sa do jedného z najromantickejších vianočných príbehov svojej doby, na ktorého konci vás vo vločkách snehu zohreje láska s nečakaným koncom a nebude chýbať ani prekvapivá dávka mrazivého napätia.Keď sa do čítania pustíte 15. decembra, kniha vás každý deň zavedie na to najúžasnejšie miesto a porozpráva vám tie najromantickejšie príbehy až do Vianoc. Vianočná poštaDaniel Hevier, Trio Publishing Hevierova Vianočná pošta po veľkom úspechu na začiatku minulého desaťročia zmizla z pultov kníhkupectiev, aby sa po desiatich rokoch opäť objavila a saturovala záujem tých, ktorí ju po celé tie roky márne hľadali, resp. oslovila novú generáciu detí. Príbeh modernej epištolskej básnickej skladby sa odohráva okolo postavy dieťaťa – toho súčasného i Božieho. Autorovo rozprávanie o tajomstvách Vianoc je plné vnútorného „sporu“ medzi moderným (ne)prežívaním vianočného posolstva a skutočnou hodnotou Vianoc. Je to múdra kniha pre deti i dospelých, ku ktorej sa možno vracať po celý rok. Čítanie Hevierovej Vianočnej pošty je pre čitateľa – a nielen toho detského – zážitok, rezonujúci dlho po vianočných sviatkoch. Vianočný bozkKristína Ježovičová, Venupress Najlepšie priateľky Kata a Rina objavia na sociálnej sieti vianočnú súťaž – 12 výziev na 13 dní –, do ktorej sa rozhodnú zapojiť. Na Štedrý deň zostane len jedna jediná úloha a tú musia splniť! Rina má síce dobrodružstvá rada, no na rozdiel od Katy Vianoce neznáša. Akoby nestačili traumy, s ktorými bojuje, na zimné prázdniny z Ameriky priletí Katin neznesiteľný brat Alex. Vzájomná príťažlivosť medzi nimi ich núti čeliť nečakaným pocitom. Dostane Rina bozk, ktorý v nej rozozvučí vianočnú melódiu?Vo sviatočnej novinke od obľúbenej slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej nájdete príjemné iskrenie, osviežujúci humor, ale aj prekvapivé tajomstvá. Vianočný bozk je príbeh o odvahe, priateľstve a zázračných okamihoch, ktoré majú moc všetko zmeniť. Počas čítania sa možno prichytíte pri pospevovaní si vianočných piesní alebo zatúžite po dobrom čaji a voňavých medovníkoch. VianočnýLucia Olrinková, Marenčin PT Čo by ste urobili, keby vám na dvere domu zaklopala manželova milenka?Karolína takýto šok zažila pár dní pred Vianocami. Najkrajšie sviatky v roku, na ktoré sa vždy tak tešila sa mali zmeniť na nočnú moru. Dcéry budú tráviť Vianoce s jej mužom a s jeho milenkou a ona ostane prvýkrát sama. Našťastie má pri sebe najlepšiu kamarátku Rebeku, ktorá jej nedovolí poddať sa smútku a osamelosti. Na vianočných trhoch ju donúti napísať svoje tajné želanie a hodiť ho do skrinky splnených prianí…Obdobie Vianoc má čarovnú moc. Splní sa Karolíne jej tajné prianie?Nechajte sa očariť vianočným príbehom o priateľstve a láske. 24 dní do VianocMichala Ries, Slovenský spisovateľ Bláznivá i dojemná romantická komédia zabalená do kúzla Vianoc.Nina má dobre platené miesto, skvelé kolegyne a čoskoro ju povýšia. Práca ju však vôbec nenapĺňa. Má perspektívny vzťah so spoľahlivým mužom, ktorý ju má úprimne rád. Ona ho však nemiluje. Čaká ju predĺžený víkend v Paríži, na ktorý sa ani trochu neteší. A na dosah ruky má dokonalý byt, do ktorého sa netúži nasťahovať.Nechtiac vypočutý rozhovor neznámej dvojice ju prinúti premýšľať nad vlastným životom. Vydesí ju, keď si uvedomí, že osoba, ktorou je dnes, sa na jej niekdajšie ja vlastne ani nepodobá, a rozhodne sa to zmeniť.Do Vianoc zostáva dvadsaťštyri dní a Nina začne robiť všetko pre to, aby bola na Štedrý deň opäť
Zadrž dych – príbeh o ťažkom údele ženy
Upozornenie: recenzia prezrádza niektoré prvky deja. Slovenská spisovateľka Michala Ries vydala doteraz deväť úspešných kníh a ja som sa paradoxne cez české kníhkupectvo dostala k jej dielu Zadrž dych. Na začiatku čítania som mala trochu obavy, keďže to vyzeralo na klasický ženský román, ktorý nie je môj optimálny žáner, no anotácia sľubovala aj vážnejšie témy, tak som sa do toho pustila s istou dávkou zvedavosti. Hlavná hrdinka Marina pracuje ako asistentka, má malý bytík a je spokojná so svojím obyčajným životom. Jedného dňa však do firmy príde nový riaditeľ – Marcel pochádza z jej rodnej dediny a vie o jej minulosti detaily, ktoré Marina pred ostatnými ukrýva, pretože sa bojí nepochopenia a odsúdenia. Marcel jej začne na pracovisku robiť kvôli minulosti peklo. Marina je rozhodnutá byť tou lepšou osobou a snaží sa jeho útoky zvládať napriek tomu, ako jej ubližujú. Medzi ňou a Marcelom sa začne vytvárať zvláštne napätie, až toho bude mať Marina v jednej chvíli dosť a rozhodne sa pre radikálnu zmenu. Minulosť však nechce ostať skrytá a znovu začne Marinu trápiť. Našťastie má okolo seba oddané kamarátky, ktoré Marine nedovolia vzdať sa. Román Zadrž dych by som zaradila do kategórie nie ženských, ale spoločenských románov. Miška v ňom totiž rozpracovala niekoľko veľmi vážnych tém, takže čítanie rozhodne nie je prechádzka rozkvitnutým jarným parčíkom v sprievode štebotajúcich vtáčikov, dúhy a ľahkosti bytia. To teda vôbec nie! Kniha ma úplne rozobrala na kúsky, traumatizovala ma, vytočila aj poriadne dojala. A spravila to sakramentsky dobre! Pozrime sa na jednotlivé témy: Nosná téma knihy a zdroj Marininej celoživotnej traumy – zneužívanie v detstve rodinným príslušníkom. Autorka šikovne pracuje s náznakmi. Na začiatku kapitol postupne odhaľuje detaily z Marininho života a nie je zložité rýchlo si ich poskladať a uvedomiť si, čo sa jej v živote stalo. Čitateľ si však na definitívne potvrdenie musí počkať a toto mierne naťahovanie tak zvyšuje napätie a tak trochu aj hrôzu, pretože skutočným hororom nie sú nadprirodzené beštie preliezajúce k nám z inej reality, krvilačné mŕtvoly bažiace po mäse živých či strašidelné potvory z iných planét; skutočným hororom je to, čo sa deje v mnohých rodinách za zatvorenými dverami. Skutočným hororom je to, že spoločnosť zámerne zatvára oči a vymýšľa si vysvetlenia, len aby ten horor nemusela vziať na vedomie a riešiť ho. A keď už je k tomu donútená, snaží sa celú situáciu bagatelizovať a ukazovať prstom práve na obeť, pretože sa nedokáže brániť. Miška túto tému zapracovala úžasne citlivo. Bolo mi miestami pri čítaní zle, miestami som zúrila a hlavne som bola znechutená tým, ako dokážeme zneužívanie ignorovať. Nehovoriac o tom, že je niekto vôbec niečoho takého otrasného schopný. Domýšľavosť a predsudky – predovšetkým na dedine. Čím je komunita menšia, tým je posadnutejšia detailami zo života iných a odsudzovaním. To ukázala nielen Miška v knihe, ale vidím to aj ja sama, odkedy pravidelne cestujem medzi Bratislavou a vidiekom. V meste sa stratíte v mase ľudí a nikto sa nestará, ako žijete alebo odkiaľ pochádzate; v dedine vám dajú vyžrať aj to jedno nesprávne zvolené slovo, ktoré ste povedali pred tridsiatimi rokmi ako dieťa a konflikty sa dedia z generácie na generáciu, či sa vám to páči alebo nie. Marina sa s traumou snažila vysporiadať veľmi komplikovaným spôsobom, pretože nemala okolo seba nikoho, komu by dôverovala a na koho by sa mohla spoľahnúť. Okolie ju namiesto snahy o pochopenie odsúdilo ako jedinca, ktorý je skazený a svojou prítomnosťou iba narúša akúsi idealizovanú predstavu, ktorú lokálna komunita o sebe má. Miška krásne zobrazila zadubenú a do seba zahľadenú dedinskú spoločnosť, ktorá sa hrdo bije do svojej konzervatívnej hrude a odmieta si pripustiť, že chyba je na jej strane. Toto bolo rovnako ťažké čítanie ako časti so zneužívaním. Sexuálne obťažovanie na pracovisku. Marine sa podarilo začať nový život, no minulosť si ju na pracovisku našla a Marcel vo svojej typickej šovinistickej zadubenosti a nepochopiteľnom pocite zraneného ega spravil to najstupídnejšie rozhodnutie, aké mohol: obťažoval ju poznámkami, e-mailami a neakceptovateľným správaním. Koľké z nás museli niečomu podobnému čeliť? Koľké z nás to museli napokon prijať, pretože sa báli straty zamestnania a následných problémov? Pričasto je vina hádzaná na ženu v prípade, že sa rozhodne prehovoriť a sťažovať sa; veď to žena je tá, čo provokuje, tak nech nesie následky, že? Marinu navyše zväzuje strach z toho, že sa ľudia dozvedia o jej minulosti a znova ju vytlačia zo spoločnosti, preto Marcelovo správanie nenahlási. Keď som čítala tieto pasáže, na jednej strane som jej rozumela, na druhej strane som mala chuť na ňu kričať, aby to nenechala len tak. Aby si aspoň žena v knihe vydupala férové správanie, keď je to v skutočnom živote také ťažké. Kniha Zadrž dych teda prepája veľmi ťaživé a nepríjemné témy, ktoré sú však súčasťou spoločnosti a jediný spôsob, ako s nimi bojovať, je otvorene o nich hovoriť a dúfať, že sa spoločnosť začne v nasledujúcich desaťročiach aspoň pomaly meniť, keďže toto je beh na dlhé trate. Išlo o veľmi silný čitateľský zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnem. Marina mala okolo seba oddané kamarátky a zároveň kolegyne z práce, ktoré ju povzbudzovali a celý čas stáli za ňou. Oceňujem ich loajalitu, hoci mne osobne by veľmi prekážalo, ak by sa niektorá kamarátka podobným spôsobom miešala do môjho života a neakceptovala by moje hranice podobne, ako to občas robili ony. V niektorých scénach pôsobili dosť toxicky a vyčerpávajúco. Marinina zaťatosť v závere bola trochu zdĺhavá a niekedy som jej správaniu nerozumela, ale to bude skôr tým, že sme povahovo iné a vidíme veci inak. Napriek tomu som jej držala palce, aby ťažké situácie zvládla so zdvihnutou hlavou. Je prototypom hrdinky, ktorá vďaka terapeutickej pomoci dokázala dostať svoj život na dobrú cestu. Knihe sadla aj tzv. slow-burn romantická linka, ktorú autorka pekne zapracovala. Podarilo sa jej vytvoriť mužského hrdinu, ktorý mal napokon tie správne zásady a dokázal bojovať proti dedinskej zadubenosti po tom, ako odhalil pravdu. K Miškinmu autorskému štýlu nie je veľmi čo dodať – kniha sa čítala výborne a kombinácia krátkych scén z minulosti s kapitolami z prítomnosti bola výbornou voľbou. Možno by som povedala len toľko, že knihu nečítajte v češtine; ja som si ju kúpila v českom preklade v rámci jednej fakt veľkej objednávky a úryvky zo Sládkovičovej Maríny rozhodne neboli príjemný zážitok. Je to ten typ básne, ktorá je nádherná v slovenčine, no v češtine znie ako zasekávajúca sa platňa, navyše spustená nesprávnou rýchlosťou. Brrr, až mi mozog krvácal a radšej som tie verše preskakovala. Bez ohľadu na jazyk však dostanete nezabudnuteľný a mrazivý príbeh, ktorý pripomína, aký ťažký vie byť údel ženy – a to len preto, že zabúdame na zásadu nesúdiť iných. Zadrž dych je emotívne
Posledný let – eko-román o svete, z ktorého zmizli vtáky
Divoké zvieratá takmer úplne zo sveta zmizli. Franny Stoneová sa rozhodne vypátrať poslednú kolóniu rybárov dlhochvostých, aby sa presvedčila, či už naozaj z morí vymizli všeky ryby, alebo ešte existuje trocha nádeje. Na to, aby sledovala označené jedince, však bude potrebovať loď. Podarí sa jej presvedčiť kapitána Ennisa Malonea, aby ju vzal na palubu a podnikol riskantnú cestu k Antarktíde. Posádka sprvu nie je nadšená, no postupne si k Franny nachádzajú cestu a zisťujú, že mladá vedkyňa má svoje temné tajomstvá. Cesta na juh nebude jednoduchá a budú musieť čeliť vážnym nebezpečenstvám. Knihu Posledný let napísala austrálska autorka Charlotte McConaghy a po niekoľkých teen príbehoch je to jej prvý román pre dospelých. Hoci eko-romány nie sú môj preferovaný žáner, pri tomto ma zaujala anotácia. Pustila som sa teda do čítania. Autorka má ľahký a čitateľný štýl, pre rozprávanie si vybrala prvú osobu v prítomnom čase. V knihe sa strieda Frannyina prítomnosť a scény z minulosti, ktoré postupne odkrývajú významné momenty z jej života. Toto striedanie časových liniek bolo dobrým rozhodnutím – text bol vďaka tomu dynamickejší a hlavne ma to držalo pri čítaní, keďže autorka dávkovala informácie dobrým tempom. Nebyť toho, asi by ma kniha veľmi nebavila; a to kvôli Franny. Franny Stoneová bola strašná postava. Od začiatku do konca ma iritovala a až na pár vzácnych stránok mi nebola ani trochu sympatická. Celý svoj život nerobí nič iné, len odchádza z miesta na miesto, ako sa jej práve zachce. Ako dieťa odišla bez slova na niekoľko dní, potom keď osirela, vydržala len chvíľu u babky v Austrálii. Svoju neschopnosť a lenivosť prijať akúkoľvek zodpovednosť obraňovala tým, že veď má túlavé topánky, musí byť stále na ceste. Nechce študovať, nedokáže dlhodobo pracovať a byť na jednom mieste či udržiavať normálne vzťahy; nestará sa o nikoho, len o seba. Vždy len o seba. Neustále sa oháňa láskou k prírode a ku zvieratám, no nerobí prakticky nič, len manželovi častokrát komplikuje život tým, ako sa o nič nesnaží a len si chodí na celé dni preč. V knihe pácha jeden zločin za druhým, len aby dosiahla to, čo chce ona, bez ohľadu na následky, a vôbec ju to nevzrušuje. Všetko si vie sama pred sebou odôvodniť. Vrcholom jej pokrytectva je, keď dáva členom posádky vrátane kapitána rady, aby sa vrátili ku svojim rodinám. Keď k tomu pridám nevyrovnanosť, podozrenie na poruchy pozornosti a neliečené traumy z minulosti, tak z toho vznikne celkom nepríjemná hlavná postava. Vážne som mala stále chuť kopať ju do zadku. Neviem, prečo si autorka vybrala práve takýto typ postavy. Kniha, ktorá by inak mohla byť úžasne silná a pekná, vďaka Franny stratila väčšinu svojho potenciálu. Ale môže to byť tým, že som úplne odlišná povaha a Frannyine črty jednoducho neznášam vo všeobecnosti. Iní čitatelia ju možno nebudú vnímať tak prísne. Ešte by som autorke vytkla aj drobné logické nezrovnalosti. Tá najväčšia sa týka toho, že na Zemi vyhynuli všetky divoké vtáky. Okej, pochopím, keď zmiznú morské vtáky, pretože rybolov odstránil všetku ich prirodzenú potravu, ale pri niektorých druhoch mi to nedávalo zmysel. Čo by sa muselo stať, aby zmizli holuby? Vrany? Čajky? Vrany sú inteligentné, tie by vydržali dlho, nehovoriac o čajkách, ktoré budú v pohode prežívať, kým budú existovať ľudské smetiská a prímorské mestá. V knihe to autorka udávala ako fakt, bez odôvodnenia, takže ma to veľmi nepresvedčilo. Občas sa v texte vyskytne aj nejaký ten drobný tróp alebo klišé, ale dalo sa to čítať. Kniha mala kde-tu zaujímavé momenty a ako som písala vyššie, pomohlo jej postupné odhaľovanie Frannyinej minulosti. Práve tie scény sa čítali oveľa lepšie ako jej honba za rybármi dlhochvostými. Vznikol tak nakoniec celkom pestrý obraz hlavnej hrdinky. Pre mňa bola kniha Posledný let trochu lepší priemer, keďže technicky nebola zle napísaná, ale dejovo mi v podstate nesadla a moje nesympatie k hrdinke spravili svoje. Jej detinské a nezodpovedné správanie potlačilo do úzadia hlavnú myšlienku, ktorou je vymieranie druhov a s tým spojené problémy. Ak ste však menej pragmatické duše ako ja a téma ekológie vás baví, možno vás chytí aj táto kniha. Vyskúšajte sami. Recenzia na podobnú knihu:Kůň Převalského