Boží mlýn s turbem: Muž na stezce
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha. Nedávno sme prežili pandémiu koronavírusu. Skúsili sme si lockdown, nosenie rúšok, rozšíril sa home office. Svet napreduje ďalej bez ...
Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha.
Nedávno sme prežili pandémiu koronavírusu. Skúsili sme si lockdown, nosenie rúšok, rozšíril sa home office. Svet napreduje ďalej bez výraznejšej zmeny, čo sa o alternatívnom Česku z knihy Boží mlýn s turbem: Muž na stezce povedať nedá. V tomto príbehu partička fanatikov vypustila do sveta vírus, ktorý mal za cieľ zlikvidovať hlavne bielu rasu. Zabudli však na jeden detail – a to ten, že vírusy dokážu rýchlo zmutovať. A tak namiesto země zaslíbené pre vyvolených dostali krvácavú horúčku postupne takmer všetci. Odhadom asi deväťdesiat percent svetovej populácie zmizlo a ľudia, čo mali šťastie na dobré gény, sa snažia prežiť v prázdnom svete. Aj po takejto katastrofe sa však nájdu takí, ktorí veria, že majú právo na viac; nastáva teda zmena aj na poste najlepšieho priateľa človeka – psa nahradili zbrane a paranoja. Lebo ak si človek nedá pozor, potečie krv. Najčastejšie tá jeho.
Český autor Engelbert Prim prichádza s prvou časťou akčnej post-apo série. A nebude to žiadne škoricové latéčko so sójovým mliekom! V tejto knihe čaká čitateľa drsný príbeh doplnený rovnako drsným jazykom… a humorom. Apokalypsa sama o sebe je náročná téma a miestami sa číta ťažko. Aj v tejto knihe sa nájdu scény, pri ktorých som sa necítila komfortne – medzi ľuďmi je priveľa svíň, ktoré sa nezastavia pred ničím, aby si zväčšili svoje teritórium (a ego) o jeden centimeter štvorcový. Krutá realita rozbitého sveta dolieha na čitateľa ako predstava zubárskej vŕtačky a núti premýšľať nad tým, ako blízko sme sa k niečomu podobnému naozaj ocitli. Mutácie vírusov sú stále záhadou a môžeme byť len vďační, že si covid-19 uvedomil, že sme mu užitočnejší živí ako mŕtvi. Vírus v knihe toľko prezieravosti nemal. A tak tu máme svet, v ktorom ostalo málo ľudí, rodí sa ich stále menej a príroda si berie späť svoje územie. Snahy o vytvorenie komunity bývajú často zničené snahami iných komunít parazitovať na niekom inom. Dvadsaťdva rokov po rozšírení vírusu je svet tichý a nebezpečný – prežije len ten najväčší paranoik. Aj to len vtedy, ak sa šťastie práve nepozerá na niekoho iného.
Autor to celé vykreslil dosť dobre a vyššie spomínaný humor zabránil tomu, aby bola kniha depresívna. Nestáva sa často, aby som sa nahlas pri čítaní chechtala, no v tomto prípade mi autorov sarkazmus a irónia dokonale sadli. Krásne odľahčovali a oživovali dej. Vrcholom celej knihy bola scéna s volvom XC90, po ktorej som si utierala slzy z očí. Tak trochu bizarne komická scénka, na ktorú budem ešte dlho spomínať s priblblým úsmevom. V texte sa občas objavia aj vulgarizmy, ale vzhľadom na dej mi vôbec nevadili. Práve naopak, vyjadrovanie hrdinu bolo realistické. Ak patríte k čitateľom s nulovou toleranciou tvrdých nadávok a nekorektného humoru, radšej sa knihe oblúkom vyhnite.
Dej ťahá dobre vpred trochu netypický hrdina – Svatopluk Dobiáš bol v čase apokalyptickej pandémie zachovalý šesťdesiatnik, a teda v knižnej súčasnosti má už vyše osemdesiat rokov. Na prežitie je dokonale pripravený, keďže bol vojakom a zničený svet ho núti udržiavať si zdravie a vrcholnú kondíciu. Konečne tu máme v hlavnej úlohe výborného taktika, ktorý premýšľa a snaží sa robiť čo najmenej chýb. Hrdinovia YA a NA románov by sa od neho mohli učiť celé roky. Je to sympaťák, ktorému budete držať palce.
Akčná jazda trvá až do úplného konca, ktorý je dosť otvorený a navnadil ma na pokračovanie. Som fakt zvedavá, ako to s hrdinom bude ďalej a čo všetko na ceste za starým priateľom zažije. Tie semienka sa totiž nedoručia samy a predpokladám, že svoj plán bude chcieť splniť už len z princípu. Moje sheldonovské čitateľské srdce potešili aj ilustrácie – ich autorom je Vojta Reil (omrknite jeho prácu na Facebooku). Jednu vec by som vytkla – tá bude asi prekážať každému, kto sa nekamaráti so strelnými zbraňami: v knihe je dosť veľa priestoru venovaného opisu pištoliam, samopalom, nábojom, atď. Hoci je to zaujímavé a niečo som sa dozvedela, spomaľuje to dynamiku textu. Vojaci, policajti a fanúšikovia streľby to, tipujem, ocenia, ale pre ostatných to asi bude nedôležitá odbočka od deja.
Záver
Boží mlýn s turbem je vtipná a dobre napísaná kniha, ktorá zaujme, samozrejme, hlavne pánov. Nie je tu žiadna osudová lovestory z romantasy (aj keď Sofia je vždy blízko), na záchranu sveta je neskoro a hlavný hrdina už tiež nie je vo veku, kedy by nastavoval na obdiv tehličky na bruchu, mocné bicepsy a hustú tmavú hrivu. No aj ženské čitateľky si môžu príbeh užiť – ak im neprekáža drsný rozprávačský štýl. Ja sa netajím tým, že mám často radšej triezvejší mužský spôsob písania, takže sa vyhlasujem za fanúšika pána Svatopluka Dobiáša. Pobavilo skvele, na správnych miestach znechutilo, občas naštvalo. Teším sa na pokračovanie!
Prečítajte si tiež:
2084: Strašidelný obraz rozdelenej Európy
Syndikát Leoša Kyšu zažiť nechcete
Kladivo na čaroděje 2.2 – Poklad gnómů ťaží z fantasy bizáru
Legie 1: Operace Thümmel spúšťa boj proti mimozemskej invázii
Strážci osudu: o ťažkostiach záchrany sveta a sudičkovského povolania
Ako by ste zvládli Nebezpečí z vesmíru?
Smrtiaci vírus spôsobil Soumrak mužů
