Púť do španielskeho Santiago de Compostela je známa a obľúbená po celom svete. V miestnej katedrále sú údajne uložené pozostatky Kristovho učeníka Jakuba a každoročne sem zamieria tisíce pútnikov – v roku 2023 niektorú z oficiálnych trás absolvovalo podľa oficiálneho úradu Oficina del Peregrino takmer štyristopäťdesiattisíc ľudí. Autor a novinár Ondřej Šebesta (1952) prešiel tri najdlhšie oficiálne trasy: el Camino Francés, el Camino Portugués a do tretice aj Camino del Norte. Vo vydavateľstve Epocha vydal svoje zážitky v podobe cestopisov: Pouť do Santiaga de Compostela (2016) Santiago de Compostela Portugalskou cestou (2017) Camino del Norte: Santiago de Compostela severní cestou (2024) Vydavateľstvo Epocha mi zaslalo na zrecenzovanie práve tretiu zo spomínaných kníh – El Camino del Norte, čomu som sa veľmi potešila, pretože po tejto pútnickej ceste poškuľujem už dlhé roky – prakticky od čias, kedy som sa o nej dozvedela počas štúdia na španielskom bilingválnom gymnáziu. Ondřej Šebesta si ako tretiu v poradí po predchádzajúcich skúsenostiach vybral cestu známu ako el Camino del Norte, čo by sa dalo preložiť ako cesta severu. Trasa dlhá 824 kilometrov je oficiálne rozdelená do 34 etáp, ktoré vedú po severnom pobreží Španielska. Trasa začína v meste Irún a vedie do Santiaga cez Bilbao, Santander, Gijón a Baamonde. Podrobnejšie informácie o trase, jednotlivých odporúčaných etapách či prevýšení si môžete pozrieť na oficiálnej stránke. Ondřej Šebesta si trasu rozdelil na dve časti. Po predchádzajúcich dvoch, ktoré absolvoval so svojimi priateľmi Irenkou a Milanom, išiel tentoraz na cestu sám. Na prvý raz sa do Santiaga nedostal – za dvanásť dní putovania prešiel pešo 254 km a svoj pochod končil v Gijóne. Ako v knihe napísal, „to není na stárnoucího gentlemana zas tak špatné!“. Celková prekonaná vzdialenosť bola oveľa väčšia, keďže niektoré úseky sa odviezol autom alebo nejakým iným dopravným prostriedkom. Mám však aj tak voči pánovi Šebestovi veľký rešpekt, pretože druhú etapu Camina del Norte absolvoval s kamarátom Jirkou v roku 2023, kedy mal už vyše sedemdesiat rokov. Cestopis Camino del Norte: Santiago de Compostela severní cestou je presne ten typ cestopisu, ktoré mám rada. Je plný krásnych fotografií zaujímavých miest, mestečiek, prírodných scenérií a pekných zákutí. Autor opisuje jednotlivé etapy pútavo a občas prihodí aj nejakú poznámku či vtipný detail, na ktorých som sa bavila. Je vidno, že pán Šebesta je v písaní doma, ako sa vraví. Španielsko je prakticky mojím druhým domovom a musela som si nútiť prestávky v čítaní, aby som knihu nezhltla za jeden večer. Chcela som si ju vychutnať a dopriať informáciám čas, aby sa aspoň trochu vstrebali. Veľmi ma bavilo čítať hlavne o lokálnych pomeroch – o internete a wifi, ktoré ani v roku 2023 v Španielsku nie sú aickým vybavením hotelíkov a ubytovacích zariadení, o jedle, pri ktorom sa mi zbiehali sliny ako doge pred stánkom s kebabom (aj preto, že mám rada španielsku kuchyňu), o obchodíkoch a miestnych reštauračných zariadeniach. Autor občas spomínal aj iných turistov a súputníkov, no dával im len toľko priestoru, aby rozprávanie o nich príliš neprebilo samotné putovanie do Santiaga. Vďaka tomu čítanie vyznelo veľmi pokojne a príjemne a veľakrát som si povedala, že by som veru rada skúsila prejsť zopár etáp. Súčasťou knihy je aj tretia časť, kde na vyše tridsiatich stranách pán Šebesta prináša informácie týkajúce sa plánovania cesty, prípravy etáp, ubytovania, batožiny, vreckového; dozviete sa, čo všetko sa vám na ceste zíde a s akými značkami výbavy bol autor počas svojich ciest spokojný. Spolu s týmto dodatkom sa tak cestopis zároveň stáva užitočným sprievodcom pre Camino del Norte. Ak plánujete púť do Santiaga, okrem oficiálnych informácií si môžete prečítať aj túto knihu, kde sa dozviete o putovaní množstvo informácií, ktoré na internete tak ľahko nenájdete. Pre mňa bolo čítanie knihy veľmi príjemným a trochu aj nostalgickým zážitkom, keďže ma niektoré etapy zaviedli do oblasti, ktorú som kedysi počas svojho pobytu v Španielsku navštívila. Aj pán Šebesta vyzdvihol v knihe to, čo mi už kedysi hovorila kamarátka, ktorá niekoľko etáp z Camina sama prešla: nemusíte byť oduševnelým katolíkom, aby ste sa vydali pešo do Santiaga de Compostela. Cieľom je cesta samotná – prechádzate krásnou krajinou buď sami, alebo v spoločnosti znamého či cudzinca, ktorého ste stretli pred niekoľkými hodinami. Neriešite prácu, termíny, problémy spoločnosti ani tlaky okolia. Ste tam len vy, batoh s najnutnejšou výbavou a cesta, ktorá sa vinie krásnou krajinou. Na Camino del Santiago sa ľudia vydávajú hlavne preto, aby si vyvetrali hlavu a zbavili sa ťažoby každodenného stresu a pripomenuli si, o čo v živote ide – sústrediť sa na to najdôležitejšie a užívať si jednoduché veci. Odporúčam nielen fanúšikom cestopisov, ale každému, kto má pocit, že sa toho naňho valí priveľa. Možno vás to inšpiruje, aby ste absolvovali vlastné Camino. Ďalšie autorove knihy o putovaní do Santiaga nájdete na stránkach vydavateľstva Epocha:Pouť do Santiaga de CompostelaSantiago de Compostela Portugalskou cestou Tip na cestopis? Máme!Sibírsky denník – zdokumentování jedné věru bizarní pouti po matičce Sibiři
Vychádzaju novinky Večný kráľ a The Right Move – Ten správny krok
V spolupráci s vydavateľstvom Zelený kocúr predstavujeme knižné novinky Večný kráľ a The Right Move – Ten správny krok. LJ Andrews je bestsellerová autorka fantasy romancí. Oživuje mystické svety temných severských a vikingských mýtov pomocou konfliktov, v ktorých sa stretávajú vášniví hrdinovia a hrdinky. Keď nepíše, odvážne zahŕňa svoje deti do nespočetného množstva aktivít a trávi čas so svojím obľúbeným hrdinom – manželom. Treba do toho zahrnúť ešte dva náročné psy a drzého papagája. LJ Andrews rada trávi čas v Rocky Mountains v Utahu, kde aj žije. Vo vydavateľstve Zelený kocúr vychádza 7. decembra preklad jej knihy Večný kráľ. Je to prvý diel dilógie, no v sérii The Ever Seas vyšli zatiaľ štyri knihy – tretí a štvrtý diel by mali byť samostatné príbehy ďalších obľúbených postáv z tohto knižného sveta. Anotácia knihy Večný kráľ: Ukradli mu korunu. On im za to ukradol dcéru…Erik, zjazvený kráľ Večného kráľovstva, už roky nemyslí na nič iné, len na pomstu mužovi, ktorý mu zabil otca, uväznil ho pod hladinou a urobil z neho väzňa vo vlastnej ríši.Až do chvíle, keď dcéra jeho nepriateľa neúmyselne pretrhne putá Večného kráľovstva a Erik z nej spraví nevedomého pešiaka vo svojej krutej pomste.Je nevinná a on zlomyseľný. Vezme si späť, čo stratil, bez ohľadu na cenu.Ak mu ona najskôr neukradne srdce. Liz Tomforde sa narodila a vyrastala v Severnej Karolíne. Má štyroch starších súrodencov, s ktorými v detstve aktívne cvičila a sledovala šport. Miluje všetko romantické, cestovanie, psy a hokej. Keď sa práve nenachádza na palube lietadla ako letuška či cestujúca a keď práve nepíše, určite ju nájdete s dobrou knihou v ruke alebo so zlatým retrieverom Lukom na prechádzke mestom. Jej kniha s názvom The Right Move – Ten správny krok vychádza 12. decembra ako druhá preložená kniha. Tou prvou je Mile High – Vrchol v oblakoch. Anotácia knihy The Right Move – Ten správny krok: RyanIba ma rozptyľuje. Práve som sa stal kapitánom NBA tímu Chicago Devils a určite nepotrebujem, aby sa Indy Iversová, najlepšia kamarátka mojej sestry, nasťahovala do môjho bytu. Je neporiadna, precitlivená a až príliš zvodná. Keď sa však generálny manažér tímu vyjadrí, že nesúhlasí s mojím povýšením, lebo som neprístupný a chýba mi rovnováha medzi súkromným a pracovným životom, môžem spraviť jediné – presvedčiť ho o opaku a predstierať vzťah so spolubývajúcou. Keď nám však predstieranie ide príliš ľahko, viem, že mám problém. Môj život mal byť jednoduchší, nie komplikovanejší, ale s Indy pod jednou strechou sa to všetko zamotáva. Ona túži po romantike, ktorú jej ja nedokážem dať. IndyAni vo sne by mi nenapadlo, že budem bývať s bratom svojej najlepšej kamarátky a hviezdou NBA Ryanom Shayom. Navyše chce, aby som sa hrala na jeho milujúcu priateľku, ktorá ho náhle zmení na priateľského a prístupného človeka. Blíži sa však svadba mojich priateľov z mladosti a bude tam aj môj ex, pre ktorého je Ryan hrdina. Takže z nášho falošného vzťahu vyťažím, aj keď hranice medzi predstieraním a skutočnosťou sa rozmazávajú. Zaľúbiť sa do svojho sexy spolubývajúceho nebolo súčasťou dohody. Hlavne keď mi Ryan rád pripomína, že on neverí v lásku. Váham, či to bol až taký dobrý nápad. Pre viac informácií navštívte stránku vydavateľstva Zelený kocúr.
Osud hněvu a plamene: chytrá romantasy s charizmatickými postavami
Sociálne siete majú jednu otravnú vlastnosť: bombastickosť. Ak sa zjaví nejaký nový „zaručený fenomén“, nielenže sa o tom spoľahlivo dozvieme, no bude nám to pripomínané neustále z každého účtu, reklamy, konzervy či práve otvorenej fľašky s minerálkou. Skvelým príkladom takéhoto ošiaľu je séria Štvrté krídlo. Na jednej strane chápem, že človeka môže kniha skutočne nadchnúť (pár takých mám na zozname aj ja), ale už sa mi to ani nechce na sieťach lajkovať. Na druhej strane množstvo takýchto bombasticky promovaných kníh a sérií mi vôbec nesadlo a nevybočili z kategórie lepší priemer (v mojom prípade tiež Štvrté krídlo). Celkovo mi tento rok tieto knižné fenomény príliš neulahodili. Opatrne som teda pristupovala aj k ďalšej vraj tik-tokovej senzácii, knihe Osud hněvu a plamene od autorky K. A. Tucker. Hlavná hrdinka Romeria je mladá zlodejka, ktorá pracuje pre newyorkského bossa. Jedného dňa jej plánovanú krádež prekazí záhadná žena Sofia, ktorá následne odstráni aj Romeriinho bossa a jeho najvernejších. Od Romerie žiada, aby jej pomohla zachrániť milovaného manžela. Romy sa teda vďaka Sofii nechtiac ocitne v celkom inom svete, kde dlhovekí elfovia vládnu smrteľníkom, mágia ovláda životy a tajomní bohovia intrigujú proti sebe navzájom. Romeria sa preberie v tele princeznej. Aby zachránila Sofiinho manžela, bude musieť presvedčiť kráľa Zandera, že jej môže dôverovať. Ako však dni plynú, Romeria zisťuje, že splnenie úlohy nebude jednoduché a že aby zachránila samu seba, bude musieť ublížiť mnohým, na ktorých jej záleží, a že jej činy môžu mať vplyv na celý tamojší svet. Autorka K. A. Tucker vybudovala zaujímavý svet, v ktorom chytro skombinovala elementálnu mágiu s elfami, ktorým pridala isté čitateľsky veľmi atraktívne temné prvky (nebudem prezrádzať). Prostredníctvom Romerie, ktorá absolútne netuší, kde sa to prebrala, sa čitateľ postupne dozvedá detaily a spoznáva spoločnosť, ktorá funguje na otrokárskom princípe – elfská šľachta verzus obyčajní smrteľníci ako poddaní. Veľmi sa mi páčilo postupné odhaľovanie informácií, takže ma tento nový svet stále viac fascinoval. Výborne boli zapracované aj politické intrigy, pri ktorých nikto nevie, či môže niekomu aspoň trochu veriť, a náročná spoločenská situácia. Romeria sa do sveta dostáva v okamihu, kedy je nový kráľ Zander rozhodnutý rozbehnúť postupné zmeny vedúce k zlepšeniu postavenia smrteľníkov. Zander je vo veľmi zložitom postavení a sledovanie situácie v spoločnosti prostredníctvom udalostí a Romeriiných zážitkov ma veľmi bavilo. Nečakajte v knihe veľkolepé boje medzi armádou vznešených a démonmi; nie je tu ani priveľká akcia v štýle boj-oddych-boj. Mne to však vôbec nechýbalo. Kniha bola dynamická aj tak. Jednou z vecí, ktoré musím autorke silno pochváliť, je dokonalý cit pre plynutie času a s tým súvisiace dávkovanie udalostí. Romeria má dlhý čas obmedzený priestor na nejakú zásadnú činnosť. Je unudená, frustrovaná, zmätená. Ak si potrpíte práve na vyššie spomínaný bum-beng akčný dej, kniha sa vám môže zdať pomalá a málo dynamická. Jej krása je však práve v tom, že autorka netlačí na pílu a drží sa uveriteľnosti. Romeria potrebuje dlhé týždne, aby odhalila, ako nový svet funguje. Ocitne sa v prostredí, kde je každý jej nepriateľom a viní ju z udalostí, ktoré zapríčinila skutočná ybariská princezná, ktorú Romy nahradila. Ani v skutočnom svete nemôžete odhaliť toľko dôležitých vecí a získať spojencov v priebehu jedného týždňa či mesiaca. Mnohí autori robia práve tú chybu, že ignorujú prirodzené plynutie času a hádžu do knihy jednu akčnú kapitolu za druhou, aby sa zavďačili čitateľom – mňa to však väčšinou veľmi unavuje. Preto oceňujem, ako to autorka napísala. Ideálne odhadla, kedy je treba čitateľovi podsunúť novú informačnú bombu. Skvelá práca! Okrem starostlivo vybudovaného sveta vynikajú v knihe predovšetkým postavy. Konečne som sa dočkala romantasy, v ktorom je hlavná hrdinka sympatická a koná uveriteľne. Romy si musí dávať pozor na svoje slová a činy, aby sa neprezradila. Neskôr ju začne pravda ťažiť a bude riešiť náročnú dilemu – riskovať priznanie, alebo ďalej predstierať, že je niekým iným? Jej myšlienkové pochody boli napísané veľmi dobre a často som prikyvovala hlavou, že áno, chápem, presne takto by som uvažovala aj ja. Samozrejme, vzhľadom na svoj vek (dvadsaťjeden rokov, ak si dobre pamätám) a neskúsenosť s vysokou šľachtou robí chyby, ale aj tie boli z čitateľského pohľadu prijateľné. Romeria nie je drama queen a nesnaží si zakaždým presadiť svoje. Skôr z pozadia sleduje okolie a učí sa. Vedľajšie postavy boli tiež spracované dobre – či už to bola krajčírka, kráľov brat, Romiina nepríjemná komorná alebo chrámová liečiteľka. Mali pestré osobnosti a hlavne mali vrstvy. Prechádzali vývojom, dozvedali sme sa o nich detaily, ktoré menili nielen Romeriin, ale aj môj pohľad na nich. Každý mal dôvody na to, aby bol Romiiným nepriateľom, ale aj spojencom. Kvôli tejto nejednoznačnosti som celú knihu o jednotlivých postavách pochybovala a spolu s Romy som sa snažila odhaliť, komu sa dá naozaj veriť. Nádherne spracované – rafinovane a s citom. No a potom je tu Zander. Kedysi sme si s mojou book bestie posúvali knihy, donekonečna sme ich rozoberali a rozplývali sme sa nad dobre napísanými knižnými hrdinami. Patrím medzi tie čitateľky, ktoré chrochtajú blahom nad charizmatickými mužskými postavami, lenže s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami sa zvyšujú aj moje nároky. V 99-tich percentách prípadov mi hrdinovia v YA/NA žánroch buď lezú na nervy, alebo sa len pousmejem nad ich neskúseným či vyslovene blbým správaním. Nájsť dobrého knižného muža je všeobecne vážne ťažké, ohdliadnuc od žánru. A tu som ho po nesmierne dlhej dobe našla! Kráľ Zander je elf s temnými tajomstvami (palec hore za ne), ale predovšetkým je na ňom vidno, že to nie je žiadny mladíček s prázdnou hlavou. Zander neustále uvažuje, taktizuje a hľadá čo najschodnejšiu cestu cez absurdne ťažké mínové pole, ktorým je kráľovský dvor a politicko-spoločenská situácia vrátane Romeriinej prítomnosti. Správa sa rozumne a okolnosti využíva najlepšie, ako vie. K. A. Tucker napísala hrdinu, ktorého som začala rýchlo zbožňovať nielen preto, že je dlhovlasý blondiak (môj najobľúbenejší typ), ale práve pre jeho vyspelosť, charizmu a inteligenciu. A konečne sa s hlavnou hrdinkou aj rozprávali! Myslím skutočne rozprávali – o situácii, ich domnienkach, a spolupracovali. No vidíte, nie je to také ťažké napísať! Aj napriek ťaživým okolnostiam si k sebe s Romeriou nachádzali cestu a bolo to práve prostredníctvom obojstranne výhodnej spolupráce, nie kvôli tomu, že by im obom pri prvom pohľade na seba v mozgu preplo a vlády by sa ujalo nepochopiteľne neovládateľné libido! Romantická linka je v knihe kapitola sama o sebe. Dostala som tu veľmi dobre skombinované trópy slow-burn a nútenú blízkosť. Zander musí čeliť náročnej situácii, čo sa vzťahu k princeznej týka. Zvláda to však výborne a ako kapitoly pribúdali, môj čitateľský obdiv a rešpekt rástli. Romeria si postupne uvedomuje, aký Zander skutočne je, a nachádzajú si k sebe
Vianočný bozk: vyhrá tím Grinch, alebo Mariah?
Kika Ježovičová je jednou z mojich najobľúbenejších autoriek. Čítala som jej knihy Nelám mi srdce a Nelám mi krídla, ktoré boli nádherné a desivo ťaživé zároveň. Kristínka dokáže skvelo spracovať prostredie súčasných tínedžerov, no jej príbehy majú zároveň hĺbku a venujú sa ťažkým témam. Ako tretiu v poradí som si prečítala jej novinku Vianočný bozk, ktorá už podľa anotácie sľubovala aspoň trochu ľahšie čítanie. Verila som, že ma Kristínka ani tentoraz nesklame. V príbehu sa stretávame s dvomi Katarínami, ktoré sa rozhodli podeliť si svoje meno – jedna z nich je teda Kata, tá druhá, hlavná hrdinka, ktorá príbeh vyrozprávala v prvej osobe, je Rina. Sú najlepšie kamošky napriek tomu, že sú povahovo odlišné. Kata je z polovice Američanka, je introvertná všade okrem domova a nesmierne miluje Vianoce a čokoľvek s nimi spojené. Rina je extrovertka, ktorá si dáva záležať na vzhľade, flirtuje s chalanmi a trávi kopu času na sociálnych sieťach. A nenávidí Vianoce, pretože sa jej s nimi spájajú najhoršie spomienky. Výzdoba a Mariah Carey nebudú to jediné, čo bude Rine zdvíhať tlak. Domov totiž prichádza Katino dvojča Alex, ktorý väčšinu roka študuje v USA na prestížnej škole. O Rine toho od sestry počul veľa a spravil si svoj úsudok – myslí si, že Rina je povrchná a jeho sestru kazí. A tak medzi nimi od začiatku zavládne viditeľné napätie, ktoré skomplikuje aj vianočná výzva, do ktorej sa dievčatá zapoja. Priznám sa, trochu som sa obávala, že Kristínka zase pripravila emotívne náročné čítanie. Tentoraz ma však milo prekvapila, pretože Vianočný bozk je príjemná, dynamická oddychovka z prostredia stredoškolákov, pri ktorej som bola zasypaná vianočnou atmosférou, vôňami a melódiami. A ak by som si mala vybrať tím, asi by som si podobne ako Rina zvolila Grincha. Už teraz ma začína obchádzať stres zo všetkých tých príprav, čo ma čoskoro čakajú, a ak by som mala doma podobného Američana ako Marilyn, asi by ma z toho maximálneho vianočného prežívania porazilo už tri týždne pred Štedrým dňom. Takže by som Rininu nechuť k Vianociam chápala, aj keby k nej nemala skutočne vážne dôvody. Ale zase chválim, ako autorka vystihla americkú rodinu. Pár takých nadšencov z USA totiž poznám a veru to sedelo! Výborným prvkom knihy bol tínedžerský humor, ktorý som milovala, a párkrát som sa schuti nahlas zasmiala. Našla som si tam dokonca obľúbený výrok, ktorý viem ako dospelá žena oceniť: „S upratovacími pomôckami som na tom ako manželia v kríze. Bývame spolu, no nemáme intímny vzťah.“ Áno, priznávam bez mučenia, že odkedy mám deti, s niektorými upratovacími pomôckami zažívam tiež dlhodobú krízu, hoci ten blízky vzťah s nimi udržiavať musím; s nechuťou, ale predsa. Tento Rinin výrok však budem odteraz s radosťou používať. Miestami som v knihe našla aj veľmi dobré prirovnania. A hoci sa kniha nesie v relatívne odľahčenom sviatočnom duchu, Kristínka neskĺzla do lacného pátosu amerického štýlu a zapracovala do deja tému rozvodu a vyrovnávania sa s rozdelenou rodinou, plus nejakú tu traumu navyše. Rinina mamina pracuje v zdravotníctve rovnako ako moja, takže som dokázala ich situáciu veľmi dobre chápať. Ak pracujete v nemocnici, musíte rátať s tým, že každý rok niektorý z vianočných sviatkov obetujete práci, aby sa všetci kolegovia vystriedali a boli aspoň jeden deň doma s rodinou. Inak to nejde, ľudí je v sektore málo. Mrzelo ma však, ako si Rinina mama nevedela dupnúť a zariadiť si aspoň ten jeden deň s vlastným dieťaťom. Nemala som ten pocit, že by im hrozila strata bývania… Ale aspoň bolo v knihe cítiť silnú nádej a že si jednotlivé postavy uvedomujú potrebu zmeny. Záverečné scény s Rinou a jej mamou boli pre mňa dojemné. Napriek pre mňa nepochopiteľnej posadnutosti Vianocami som si obľúbila aj Katu – bolo to zlaté dievča a veru by som si rada prečítala aj jej príbeh. A keď už sme pri tom, Nicolas je veru tiež zaujímavý materiál na knihu! K autorkinmu štýlu nemám čo dodať – text sa čítal výborne a humor bol presne podľa môjho gusta. Kniha Vianočný bozk je ideálne čítanie pre mladé tínedžerky a fanynky žánru young adult. Nie sú tu žiadne surové ani explicitné scény a s niektorou z postáv sa isto bude vedieť každá aspoň čiastočne stotožniť. Rina sa často čitateľovi priamo prihovára, vedie s ním prakticky dialóg a otvorene hovorí o tom, že celý príbeh píše ona. Dovolím si tvrdiť, že takýto osobný prístup sa bude páčiť práve mladým dievčatám, ktoré si vďaka tomu budú môcť s Rinou ako knižnou kamoškou vybudovať pekný vzťah. Aj mne, čo už dlhé, dlhé roky nemám -násť, však príbeh sadol a dobre som sa pri ňom bavila. (Ale tých scén s Alexom na konci mohlo byť trošičku viac!) Na záver ešte pochválim krásnu obálku a celkovo grafické spracovanie knihy. Výborná sviatočná oddychovka, ktorú odporúčam rovnako ako Kristínkine knihy zo série Nelám mi. Tipy na ďalšie knihy:Emotívne kladivo s názvom Nelám mi srdceNelám mi krídla by malo byť povinným čítanímKáva každé půlnoci: o anorexii, havranoch a učiteľochPaní jara: budúcnosť s tajomnými dotykmi slovanskej mytológieNula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ
Zářivá noc hvězd a ledu: o záchrannej akcii lode RMS Carpathia
Mnohí poznáme príbeh o potopenom Titanicu a nielen vďaka Cameronovmu cenami ovenčenému veľkofilmu. Zbytočná tragédia obrovského zaoceánskeho parníka, ktorá ho poslala ku dnu na prvej plavbe, vyvoláva dodnes mrazenie a otázky. Stovky ľudí zahynuli možno celkom zbytočne. Záujem o Titanic bude ešte dlho pretrvávať a spisovateľka Rebecca Connollyová sa rozhodla pozrieť sa na udalosti z trochu iného pohľadu – z paluby lode RMS Carpathia, ktorá ako jediná odpovedala na núdzové správy z Titanicu a zmenila svoj kurz, aby pomohla obetiam tragédie. Nebyť Carpathie, ktovie, či by vôbec prežili aj tí, ktorým sa podarilo dostať do záchranných člnov. Kniha Zářivá noc hvězd a ledu je rozdelená do dvoch dejových línií, ktoré sa prísne striedajú. V jednej z nich sa zoznámime s Kate Connolly, Írkou, ktorá naozaj cestovala v tretej triede Titanicu do USA. Odchádza za sestrou, aby si našla v Štátoch prácu a zabezpečila si lepší život. Cestuje spolu s dvoma priateľkami a na lodi stretáva ďalších zaujímavých cestujúcich, ktorí sú odhodlaní vybudovať si svoj americký sen, vrátane mladej slečny, ktorá sa volá rovnako, len pochádza z inej oblasti v Írsku. Druhá dejová línia sa odohráva na palude RMS Carpathia a je vyrozprávaná z pohľadu jej kapitána, Arthura Rostrona. Od momentu, ako sa dozvedeli o zrážke Titanicu s ľadovcom, musí kapitán zorganizovať záchranné práce a pripraviť všetko pre nalodenie preživších. Cesta v noci k Titanicu však nebude jednoduchá, pretože aj na Carpathiu budú číhať smrtonosné ľadové kry. Tešila som sa na silný a dojemný príbeh, pretože príbeh Titanicu je istým morbídnym spôsobom fascinujúci, ale autorka koncept neuchopila vôbec dobre. Kniha začína niekoľkými kapitolami o naloďovaní sa na Titanic a zahájení plavby Carpathie z New Yorku do Európy, no potom máme zrazu obrovský časový skok a prenesieme sa do momentu po kolízii Titanicu s ľadovou krou. V knihe nie je nič medzi tým. Žiadne spoznávanie ohromnej lode, zaujímavé životné osudy a už vôbec nie romanca na štýl Rose a Jacka. Povedala by som si, že fajn, dobre, že to nekopíruje Cameronov film, ale keď sa Titanic celkom potopil a ešte som bola iba v prvej tretine knihy, začala som sa pýtať, čím chce autorka vyplniť tie zvyšné dve. Samotnú tragédiu Titanicu odbavila v jednej či dvoch kapitolách – tam, kde Kate s priateľkami nastúpili do záchranného člna. Osud mohutného parníka okomentoval jeden z posádky v štýle „Potápa sa! Už je preč!“ To bolo prakticky všetko. Z knihy to vyznelo tak, ako keby sa Titanic od kolízie celý potopil za pol hodinku. Autorka vôbec nedokázala dobre spracovať tragédiu a nevyužila atmosféru a udalosť, aby ma vtiahla do deja. V celej knihe boli dva veľmi krátke momenty, ktoré boli dojímavé, z toho jeden jediný sa odohral v čase potápania sa lode. A tak sa po prvej tretine ocitáme na palube Carpathie – od tej chvíle je Kateina linka vyslovene nudná. Connellyová nevie, na čo sa má zamerať a čo má poriadne spracovať. Stále sa točí v kruhu – jej hlavnú hrdinku zaujíma iba to, že ona prežila, no jej menovkyňa a krajanka nie, tak čo si, preboha, budú myslieť ľudia! Hrdinka má šťastie, že cestovala sama, len s dvoma kamarátkami, ktoré prežili. Je normálne, že cíti vinu, keď vidí tragédie iných, ale autorka necháva príbeh na povrchu a mala radšej zvoliť inú postavu na prerozprávanie tragédie, alebo jej pripraviť iný životný príbeh. Vrcholom autorkinej neschopnosti vytvoriť pútavý príbeh je kapitola, v ktorej kompletne prerozprávala náboženský obrad pochovávania štyroch ľudí, ktorí zomreli pri záchrannej akcii. Časť, ktorá mala byť dojemná, skĺzla do prehnaného pátosu a paradoxne nudy, pretože namiesto toho, aby sa poriadne sústredila na atmosféru a prežívanie, radšej od slova do slova vypisuje modlitby a texty každej piesne, čo tam odspievali. Nielenže tým strašne utrpela dynamika rozprávania – zaseklo sa, ako keď človeka niekto ovalí kyjakom a hneď ho lusknutím prsta vypne, ale zároveň mi to prišlo hrozne tendenčné v štýle „správny Američan je bohabojný Američan, ktorý všetko hádže na Prozreteľnosť, Boha, vyššie sily a darí sa mu len preto, že sa stále poctivo modlí.“ Pritom dôležité postavy ani neboli Američania. Mám dojem, že sa Connellyová nechala uniesť. Ak nemáte radi priveľa náboženstva v texte, toto vás možno bude iritovať. Naozaj dôležité veci autorka len spomenie v bodoch a o ostatné životné osudy sa nestará. Veľká škoda, Kate naozaj nebola napísaná zaujímavo. A záverečné kapitoly, v ktorých zase len riešila svoje meno, boli vyslovene trápne a hlúpe. Jediné pútavé pasáže boli tie z pohľadu kapitána Rostrona, aj to možno preto, že autorka musela vychádzať z historických údajov a nemohla si veľmi vymýšľať. Bavilo ma čítať, ako sa kapitán a jeho tím snažili pripraviť záchrannú akciu a snažili sa doraziť k Titanicu čo najskôr, hoci tým ohrozovali samých seba. Škoda toho unáhleného záveru, keď začalo vyšetrovanie nehody. Znova to autorka odbyla jednou krátkou kapitolou a kopu dôležitých vecí odkopla nabok (aby nedajbože nenudila amerického čitateľa priveľkou dávkou faktov?). Vo finálnom verdikte je kniha Zářivá noc hvězd a ledu suchý priemer, ktorý ako-tak zachránila iba kapitánova časť. Priveľa vaty, opakovania, zameriavania sa na nepodstatné a nezáživné veci, keď tam čakalo toľko silných momentov a osudov. Autorka vôbec nevyužila ohromný potenciál námetu. Chcela v knihe podchytiť úplne všetko, a podarilo sa jej nakoniec len veľmi málo. Citlivé duše dojme, ale ak ste odolnejší typ ako ja, asi si k vám cestu nenájde. Ak vás zaujíma Titanic a Carpathia, skúste radšej nejaký poctivý dokument na túto tému; v prípade, že hľadáte nenáročnú oddychovku na čítanie pred spaním, tak by vám táto kniha mohla padnúť vhod. Máte radi históriu v knihách? Tu sú tipy na ďalšie príbehy z rôznych žánrov:Cesta do minulosti pod krídlami havranaPríbehy Arthura Gordona PymaSudetenland – príbeh o tom, čo spôsobí zaslepenosťZažite hrôzu Pod hladinouKrálovna mrtvol: o hrdinke, ktorá chce byť chirurgičkouNekroskop: o upíroch a tých, čo hovoria s mŕtvymi
Kamošova sestra, dvojica zabijakov či hokejista a knihomoľka – ktorý romantický príbeh od Zeleného kocúra si vyberiete?
Vydavateľstvo Zelený kocúr vydalo preklady ďalších svetových bestsellerov v rámci žánra romantiky. Spisovateľka Teagan Hunter je už v našich končinách pomerne dobre známa; svoje miesto na čitateľských policiach a v čítačkách si budú chcieť uchmatnúť aj dve autorky, ktoré doteraz do slovenčiny preložené neboli. Laura Pavlov: Vo vlnách Laura Pavlov je skúsená americká autorka, na slovenskom trhu vychádza v preklade jej prvá kniha a úvodný diel do série Cottonwood Cove. Jej knihy majú na Goodreads priemerné hodnotenie 4+, takže sa milovníčky vtipno-štipľavých príbehov z prostredia malých mestečiek majú na čo tešiť: Ona je mladšia sestra môjho najlepšieho kamaráta, čo znamená, že je zakázaná.No som iba človek a viem, aké ovocie chutí najlepšie.Lila Jamesová je sestra môjho najlepšieho kamaráta, na ktorú som vždy dohliadal. Nielenže je odo mňa o päť rokov mladšia, ale keď odišla na univerzitu, bola prakticky dieťa. Toto leto sa však vracia domov a rozhodne už nie je tým malým dievčaťom. Je nádherná, múdra… Je všetkým, čo potrebujem, a ani som o tom donedávna netušil. Tmavé oči, dlhé vlnité vlasy a nohy, ktoré by som si najradšej obtočil okolo seba a nikdy ich nepustil.Keď ma jej brat poprosí, aby som ju zamestnal u seba v reštaurácii, ani na sekundu neváham. Neexistuje vec, ktorú by som pre ňu nespravil.Až kým ma nepožiada o jednu láskavosť. Chce, aby som ju pripravil o panenstvo. Mám spraviť to, čo sa neunúval urobiť žiaden muž predo mnou. Jej slová, nie moje.Chcem ju tak ako ešte nikoho predtým. Vraví, že na konci leta odíde a všetko, čo sa medzi nami stane, bude naším tajomstvom a ostaneme priateľmi. Sľúbila mi, že sa do mňa určite nezamiluje.Lenže o Lilu sa nebojím… Brynne Weaver: Mäsiar a Havranka Brynne Weaver je kanadská spisovateľka, ktorej trochu netypický príbeh je úvodným dielom dark romance trilógie Ruinous Love (Ničivá láska): Aj sérioví vrahovia potrebujú priatel’ov. Každá hra má svojho vít’aza.Keď medzi konkurenčnými vrahmi Sloane a Rowanom po náhodnom stretnutí preskočí iskra, vznikne medzi nimi niečo nepolapiteľné – priateľstvo podobne zmýšľajúcich duší čiernych ako noc. Dôvtip Sloane a Rowana podnieti medzi sebou súťažiť vo vraždení: každý rok sa vydajú na divokú krvavú honbu na najnebezpečnejších a najšialenejších vrahov, od malé- ho mesta v Západnej Virgínii až po luxusom nabitú Kaliforniu, cez centrum Bostonu až po vidiecky Texas.No len čo ich priateľstvo prerastie v niečo viac, zistia, že vražde- nie nezostáva bez následkov. Minulosť im ide po krku a chce im vziať viac než len lásku.Dokážu sa Rowan so Sloane vyhrabat’ z krvavého bahna alebo im odzvonilo do hrobu? Teagan Hunter: Šanca skórovať (séria Carolina Comets) Autorku Teagan Hunter a jej sériu Carolna Comets netreba čitateľkám predstavovať. Zelený kocúr prináša v poradí piaty diel: Skórovať na ľade? To je hračka.Skórovať mimo neho?No, nie som panic len tak bezdôvodne.Keď ide o ženy, nie som celkom bezradný, hoci sa v ich prítomnosti zvyknem dobre strápniť. Presne to sa mi stalo so Scout, pekárkou šišiek, ktorej som sa hlúpo predstavil napriek tomu, že jej stánok navštevujem už roky. Možno ma moji spoluhráči právom prezývajú blbcom, no som odhodlaný im všetkým dokázať, že sa mýlia – vrátane Scout. Chcem byť jej kamarát. Chcem, aby ma skutočne spoznala. Vôbec som však nečakal, že náš spoločne strávený čas sa mi bude tak páčiť… ani že budem umierať túžbou pobozkať ju. Som športovec a ona knihomoľka. Teoreticky sa k sebe nehodíme. No možno mám u nej predsa len šancu skórovať. Knihy sú dostupné v kníhkupectvách alebo na stránkach vydavateľstva Zelený kocúr.
Zadrž dych – príbeh o ťažkom údele ženy
Upozornenie: recenzia prezrádza niektoré prvky deja. Slovenská spisovateľka Michala Ries vydala doteraz deväť úspešných kníh a ja som sa paradoxne cez české kníhkupectvo dostala k jej dielu Zadrž dych. Na začiatku čítania som mala trochu obavy, keďže to vyzeralo na klasický ženský román, ktorý nie je môj optimálny žáner, no anotácia sľubovala aj vážnejšie témy, tak som sa do toho pustila s istou dávkou zvedavosti. Hlavná hrdinka Marina pracuje ako asistentka, má malý bytík a je spokojná so svojím obyčajným životom. Jedného dňa však do firmy príde nový riaditeľ – Marcel pochádza z jej rodnej dediny a vie o jej minulosti detaily, ktoré Marina pred ostatnými ukrýva, pretože sa bojí nepochopenia a odsúdenia. Marcel jej začne na pracovisku robiť kvôli minulosti peklo. Marina je rozhodnutá byť tou lepšou osobou a snaží sa jeho útoky zvládať napriek tomu, ako jej ubližujú. Medzi ňou a Marcelom sa začne vytvárať zvláštne napätie, až toho bude mať Marina v jednej chvíli dosť a rozhodne sa pre radikálnu zmenu. Minulosť však nechce ostať skrytá a znovu začne Marinu trápiť. Našťastie má okolo seba oddané kamarátky, ktoré Marine nedovolia vzdať sa. Román Zadrž dych by som zaradila do kategórie nie ženských, ale spoločenských románov. Miška v ňom totiž rozpracovala niekoľko veľmi vážnych tém, takže čítanie rozhodne nie je prechádzka rozkvitnutým jarným parčíkom v sprievode štebotajúcich vtáčikov, dúhy a ľahkosti bytia. To teda vôbec nie! Kniha ma úplne rozobrala na kúsky, traumatizovala ma, vytočila aj poriadne dojala. A spravila to sakramentsky dobre! Pozrime sa na jednotlivé témy: Nosná téma knihy a zdroj Marininej celoživotnej traumy – zneužívanie v detstve rodinným príslušníkom. Autorka šikovne pracuje s náznakmi. Na začiatku kapitol postupne odhaľuje detaily z Marininho života a nie je zložité rýchlo si ich poskladať a uvedomiť si, čo sa jej v živote stalo. Čitateľ si však na definitívne potvrdenie musí počkať a toto mierne naťahovanie tak zvyšuje napätie a tak trochu aj hrôzu, pretože skutočným hororom nie sú nadprirodzené beštie preliezajúce k nám z inej reality, krvilačné mŕtvoly bažiace po mäse živých či strašidelné potvory z iných planét; skutočným hororom je to, čo sa deje v mnohých rodinách za zatvorenými dverami. Skutočným hororom je to, že spoločnosť zámerne zatvára oči a vymýšľa si vysvetlenia, len aby ten horor nemusela vziať na vedomie a riešiť ho. A keď už je k tomu donútená, snaží sa celú situáciu bagatelizovať a ukazovať prstom práve na obeť, pretože sa nedokáže brániť. Miška túto tému zapracovala úžasne citlivo. Bolo mi miestami pri čítaní zle, miestami som zúrila a hlavne som bola znechutená tým, ako dokážeme zneužívanie ignorovať. Nehovoriac o tom, že je niekto vôbec niečoho takého otrasného schopný. Domýšľavosť a predsudky – predovšetkým na dedine. Čím je komunita menšia, tým je posadnutejšia detailami zo života iných a odsudzovaním. To ukázala nielen Miška v knihe, ale vidím to aj ja sama, odkedy pravidelne cestujem medzi Bratislavou a vidiekom. V meste sa stratíte v mase ľudí a nikto sa nestará, ako žijete alebo odkiaľ pochádzate; v dedine vám dajú vyžrať aj to jedno nesprávne zvolené slovo, ktoré ste povedali pred tridsiatimi rokmi ako dieťa a konflikty sa dedia z generácie na generáciu, či sa vám to páči alebo nie. Marina sa s traumou snažila vysporiadať veľmi komplikovaným spôsobom, pretože nemala okolo seba nikoho, komu by dôverovala a na koho by sa mohla spoľahnúť. Okolie ju namiesto snahy o pochopenie odsúdilo ako jedinca, ktorý je skazený a svojou prítomnosťou iba narúša akúsi idealizovanú predstavu, ktorú lokálna komunita o sebe má. Miška krásne zobrazila zadubenú a do seba zahľadenú dedinskú spoločnosť, ktorá sa hrdo bije do svojej konzervatívnej hrude a odmieta si pripustiť, že chyba je na jej strane. Toto bolo rovnako ťažké čítanie ako časti so zneužívaním. Sexuálne obťažovanie na pracovisku. Marine sa podarilo začať nový život, no minulosť si ju na pracovisku našla a Marcel vo svojej typickej šovinistickej zadubenosti a nepochopiteľnom pocite zraneného ega spravil to najstupídnejšie rozhodnutie, aké mohol: obťažoval ju poznámkami, e-mailami a neakceptovateľným správaním. Koľké z nás museli niečomu podobnému čeliť? Koľké z nás to museli napokon prijať, pretože sa báli straty zamestnania a následných problémov? Pričasto je vina hádzaná na ženu v prípade, že sa rozhodne prehovoriť a sťažovať sa; veď to žena je tá, čo provokuje, tak nech nesie následky, že? Marinu navyše zväzuje strach z toho, že sa ľudia dozvedia o jej minulosti a znova ju vytlačia zo spoločnosti, preto Marcelovo správanie nenahlási. Keď som čítala tieto pasáže, na jednej strane som jej rozumela, na druhej strane som mala chuť na ňu kričať, aby to nenechala len tak. Aby si aspoň žena v knihe vydupala férové správanie, keď je to v skutočnom živote také ťažké. Kniha Zadrž dych teda prepája veľmi ťaživé a nepríjemné témy, ktoré sú však súčasťou spoločnosti a jediný spôsob, ako s nimi bojovať, je otvorene o nich hovoriť a dúfať, že sa spoločnosť začne v nasledujúcich desaťročiach aspoň pomaly meniť, keďže toto je beh na dlhé trate. Išlo o veľmi silný čitateľský zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnem. Marina mala okolo seba oddané kamarátky a zároveň kolegyne z práce, ktoré ju povzbudzovali a celý čas stáli za ňou. Oceňujem ich loajalitu, hoci mne osobne by veľmi prekážalo, ak by sa niektorá kamarátka podobným spôsobom miešala do môjho života a neakceptovala by moje hranice podobne, ako to občas robili ony. V niektorých scénach pôsobili dosť toxicky a vyčerpávajúco. Marinina zaťatosť v závere bola trochu zdĺhavá a niekedy som jej správaniu nerozumela, ale to bude skôr tým, že sme povahovo iné a vidíme veci inak. Napriek tomu som jej držala palce, aby ťažké situácie zvládla so zdvihnutou hlavou. Je prototypom hrdinky, ktorá vďaka terapeutickej pomoci dokázala dostať svoj život na dobrú cestu. Knihe sadla aj tzv. slow-burn romantická linka, ktorú autorka pekne zapracovala. Podarilo sa jej vytvoriť mužského hrdinu, ktorý mal napokon tie správne zásady a dokázal bojovať proti dedinskej zadubenosti po tom, ako odhalil pravdu. K Miškinmu autorskému štýlu nie je veľmi čo dodať – kniha sa čítala výborne a kombinácia krátkych scén z minulosti s kapitolami z prítomnosti bola výbornou voľbou. Možno by som povedala len toľko, že knihu nečítajte v češtine; ja som si ju kúpila v českom preklade v rámci jednej fakt veľkej objednávky a úryvky zo Sládkovičovej Maríny rozhodne neboli príjemný zážitok. Je to ten typ básne, ktorá je nádherná v slovenčine, no v češtine znie ako zasekávajúca sa platňa, navyše spustená nesprávnou rýchlosťou. Brrr, až mi mozog krvácal a radšej som tie verše preskakovala. Bez ohľadu na jazyk však dostanete nezabudnuteľný a mrazivý príbeh, ktorý pripomína, aký ťažký vie byť údel ženy – a to len preto, že zabúdame na zásadu nesúdiť iných. Zadrž dych je emotívne
Mračná nad Žilinou neprinesú tentoraz sneh, ale poviedkový román
Vo vydavateľstve Artis Omnis nedávno vyšla novinka od autora Miňa Tichého – ide o historicko-mysteriózny poviedkový román. V sobotu 16. novembra bola kniha pokrstená v Martinuse na Obchodnej ulici v Bratislave spolu s ďalšími knižnými novinkami Vaky a Tajomstvo Dračej steny. Mračná nad Žilinou budú predstavené aj 27. novembra v Artfore v Žiline. Tu je oficiálna anotácia:Vo víre prvej svetovej vojny sa československý legionár na talianskom fronte stretáva so záhadným mužom. Potom ako mu zachráni život, stanú sa nerozlučnými priateľmi a povojnové dianie ich zavedie do mesta pod Dubňom. Tam sa zúčastnia príprav na príchod Vavra Šrobára a jeho čerstvo vzniknutej slovenskej vlády. Svoju úlohu zohrá aj cudzincov medailón. Čas neúprosne plynie ďalej a do životov ľudí zasahujú nové historické zvraty. Zakaždým sa nájde niekto, komu skríži cestu magický artefakt. Či už v povstaleckých zákopoch okolo Kuneradského zámku, alebo v tmavom suteréne rozostavaného obchodného centra na sídlisku. Hrdinovia sa musia popasovať nielen s dobrom či zlom, ale aj s vlastným svedomím. Na pozadí skutočných udalostí, ktoré zasiahli Žilinu, spoznávame mozaiku príbehov, osobných aj dejinných tragédií. Kúsky skladačky do seba zapadnú a vytvoria tak celistvý obraz až po dočítaní poslednej stránky. „Je to skvelá kombinácia, keď knihu o Žiline napísal Žilinčan a vyšla v žilinskom vydavateľstve. Som si istá, že tento napínavý príbeh, ktorý čitateľov prevedie jedným celým storočím, zaujme každého,” povedala o knihe Andrea Harmanová z Artis Omnis. Autor knihy Mračná nad Žilinou Miňo Tichý (1984) pochádza z mesta pod Dubňom, v ktorom žije s manželkou, dcérou a synom. Aj preto ukotvil dej svojej knižnej prvotiny do Žiliny. Opakovane sa úspešne umiestnil v rôznych literárnych súťažiach (Martinus Cena Fantázie, Poviedka Istroconu, SlavCon). Vďaka tomu sa jeho texty ocitli vo viacerých zborníkoch a poviedkových zbierkach. Tie mu vyšliapali cestu k samostatnému debutu, ktorý práve vyšiel. Mračná nad Žilinou sú Vašou prvou vydanou knihou. Aký je to pocit sledovať jej uvedenie na knižný trh?Je to doslova neskutočné. Vždy som si predstavoval, aké to asi bude. Či už keď som pred takmer desiatimi rokmi začal seriózne s pisateľskými pokusmi, alebo aj v priebehu samotného písania tejto knihy. Realita však prekonala všetky očakávania. Miesi sa vo mne nadšenie, ale aj obavy z toho, ako knihu prijmú čitatelia. Sčasti to nie je úplne nový pocit, keďže moje poviedky už vyšli v deviatich knižných antológiach. No teraz je to iba môj text a sám nesiem na ramenách bremeno zodpovednosti. Ísť s kožou na trh je vždy riziko. Ako kniha vznikala?S nápadom na knihu, ktorá by sa odohrávala v Žiline, prišiel Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis. Mal myšlienku, že by žilinské vydavateľstvo vydalo žilinskému autorovi knihu, ktorej dej by sa odohrával v kulisách Žiliny. Podobné texty odo mňa už čítal v antológii Slovensko fantastické či v zborníku Fantázia 2021. Slovo dalo slovo a ja som sa pustil do práce. Základ dvoch kapitol som mal v starších textoch, dopísal som zvyšok. Dbal som na prepojenie jednotlivých príbehov. Aj keď sa odohravajú v priebehu jedného storočia, prepletajú sa nimi postavy a udalosti, ktoré na seba nadväzujú. V texte sa nájde aj pár eastereggov. Príbeh je fikcia, ale odohráva sa na pozadí skutočných historických udalosti, ktoré mu tak vytvárajú kulisu. Mihnú sa tu aj reálne postavy a zohrajú svoju úlohu. Jednotlivé kapitoly fungujú uzavreto, no zároveň sa na ich pozadí odohráva väčší príbeh, a ten sa uzavrie až na konci. Kniha bola pokrstená 16. novembra v bratislavskej predajni Martinusu. Ako táto udalosť prebiehala? Kto bol krstným rodičom?Krst prebehol v rámci programu počas vyhlásenia výsledkov Martinus ceny fantázie 2024. Krstnou mamou bola moja kamarátka a skvelá spisovateľka Ivana Molnárová Dubcová, ktorá bola pri knihe od začiatku ako betareaderka, takže text prešiel jej pozornými očami ešte predtým, ako putoval do vydavateľstva. Krst moderovala Andrea Harmanová z vydavateľstva Artis Omnis a pripojila sa aj Katka Soyka Čavojová. Tá bola ako rodená Žilinčanka tou najlepšou voľbou vydavateľstva na editoring knihy. Medailón, ktorým sa krstila kniha, darovala krstná mama Ivana Molnárová Dubcová a vyrobil ho ďalší spisovateľ Jozef Miklovič. Mimochodom, tento magický medailón má svoju rolu v každej kapitole knihy. Prikladáme aj oficiálnu ukážku, dostupnú na stránke vydavateľstva:Vlak s kvílením bŕzd zastavil v stanici Trenčín. Kapitán Fojt si z pravého oka zložil monokel a zo záhrenia saka vytiahol strieborné hodinky na retiazke. Podľa nich vlak meškal takmer hodinu. Vonku vládla mrazivá zima a chlad sa dobýjal dnu. Z malej piecky sa, našťastie, šírilo príjemné teplo, a tak sa četníkom cestovalo celkom pohodlne.Poručík Sabol sa náhle nespokojne zamrvil. Mátali ho zle sny. Vlastne sa to dialo, odkedy sa tu ocitol. Vystrašene otvoril oči, preskúmal okolie a opäť sa ponoril do driemania.Kapitán sa zatváril vážne, Sabolov nepokojný spánok mu robil starosti. Chvíľu naňho s obavami hľadel, no napokon sa zadíval na vločky poletujúce za oknom.„Aj vtedy snežilo…“ šepol si s povzdychom sám pre seba. V ten deň, keď sa prvýkrát s mužom oproti zoznámil, panovalo vonku takmer rovnaké počasie. Vtedy sa však jeho priateľ a kolega ešte nevolal Lukáš Sabol… Ak by ste sa radi zúčastnili podujatí spojených s touto knihou alebo ďalšími knižnými novinkami, sledujte facebookovú stránku Artis Omnis.
Julie Borlová: „Baví mě svoboda, kterou mi fantasy žánr nabízí.“
Julie Borlová je mladá česká autorka a umelkyňa, momentálne na rodičovskej dovolenke, ktorá skúma intuitívnu tvorbu. Okrem toho učí francúzštinu, cudzincov češtinu a pôsobí aj ako sprievodkyňa v Prahe. Vyštudovala históriu, takže sa v jej knihe Čarodějka od Jezera bohů (recenzia tu) spája fantasy žáner s mnohými detailami inšpirovanými obdobím talianskej renesancie a pôsobením rodu Medici. Prinášame vám rozhovor, z ktorého priam srší autorkina radosť z tvorenia. Čarodějka od Jezera bohů je tvoja prvá vydaná kniha. Ako tento príbeh vznikal?To by samo o sobě vydalo na román. Ale pokud to mám zestručnit, nápad na Čarodějku jsem dostala poprvé někdy v roce 2007. Tehdy mi bylo šestnáct, měla jsem za sebou první – nutno říct, že ne moc zdařilý – pokus o román a nevěřila jsem, že mám na to napsat celou knihu. Respektive, byla jsem přesvědčená, že abych ji napsala, musím dopředu vědět přesně, o co v ní půjde, mít osnovu, promyšelnou zápletku… Během následujících let jsem se Čarodějku několikrát pokusila rozepsat – a pokaždé to skončilo fiaskem. Až jsem si na podzim roku 2020 připustila, že výše uvedený způsob tvorby není pro mě, že zkrátka funguju jinak. Skočila jsem do toho po hlavě, bez osnovy, bez plánu, bez přesné představy, kam vlastně jdu… První verze rukopisu vznikla během půl roku a nutno dodat, že to byl jeden z nejkrásnějších zážitků mého života. Čo bolo pre teba pri písaní Čarodějky najťažšie a ktoré pasáže ťa naopak bavili najviac?Nejtěžší byly jednoznačně scény spojené s těhotenskou ztrátou jedné z postav. Už tehdy jsem si moc přála miminko a když jsem psala tyhle pasáže, brečela jsem. Ale věděla jsem, že jiná cesta není, příběh to tak potřeboval. Říct, co mě bavilo nejvíc, je o dost těžší, mě ohromně bavilo skoro všechno. Ale nejvíc jsem si asi užívala rozvoj vztahu ústřední milostné dvojice – a pak všechny akční scény, hlavně bitvu o Felidu a pokus o převrat v Nové Solii. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu niekoľkých postáv. Ktorá z nich tebe osobne najviac prirástla k srdcu?Malvína a Federico, oba dva tak nastejno, vybrat si nedokážu. Oba byli součástí už původního nápadu z roku 2007, takže se známe vážně hodně dlouho. Malvína je pro mě něco jako knižní nejlepší kamarádka, jakkoli ona sama by se nad tím označením patrně ušklíbla. A co se týče Federica, tak v těch šestnácti bych s ním šla s potěšením na rande… a dnes taky, jen by musel být tak o patnáct let starší než v knize. Prečo si si vybrala fantasy žáner? Láka ťa vyskúšať aj nejaký iný?Fantasy je můj oblíbený žánr, kam až moje paměť sahá. Baví mě svoboda, kterou mi nabízí. Můžu si vytvářet vlastní světy, vlastní pravidla, což si neuvěřitelně užívám. V dohledné době neplánuju vyloženě měnit žánr, začalo mě ale bavit žánry míchat. Román, který momentálně dokončuju, je mix fantasy a heavy contemporary, v budoucnu plánuju fantasy smíchat s dystopií nebo třeba s historickým románem. Knihu si vydala cez Pointu – nie je to klasické vydavateľstvo, ale ani samovydanie. Skôr niečo medzi tým; autor si po úspešnom crowdfundingu vyberá tím, ktorý mu pomôže vydať knihu. Ako prebiehal tento proces pri Čarodějke? Čo ťa najviac prekvapilo, či potešilo?Nejvíc mě určitě překvapilo, jak moc pro mě byla samotná kampaň náročná a stresující. Samozřejmě jsem dopředu tušila, že to nebude úplně procházka růžovou zahradou, ale nedokázala jsem si představit, jak moc mi to dá ve skutečnosti zabrat. Ale zpětně bych neměnila, stálo to za to. V první řadě právě kvůli možnosti vybrat si spolupracovníky. Měla jsem na ty své opravdu šťastnou ruku. Nejvíc mě potěšila právě spolupráce s nimi, knihu jsme dokončovaly, zatímco jsem ležela v nemocnici a podpora mých kolegyň byla jedním z hlavních opěrných bodů, který mě držel nad vodou a pomáhal mi se nezbláznit. Při samotné kampani mě pak mile překvapila pomoc a podpora od lidí, které jsem neznala vůbec, nebo jen letmo – a kteří dokázali šířit nadšení pro mou knihu dál. A možná ještě víc mě překvapila pomoc mého táty, který přispěl svým obchodním talentem a dokázal například prodat jeden z mých obrazů, které jsem v kampani nabízela. Ako si sa dosala k písaniu? Je to aj v tvojom prípade celoživotná záľuba?Ano, celoživotní, takže ty začátky si dnes už moc nevybavuju. Matně si vzpomínám, jak jsem někdy v pěti letech napsala svou první knihu. Psát jsem ještě neuměla, tak jsem ji jen ilustrovala a do toho pokreslila stránky vlnovkami, protože mi připomínaly psací písmo. Pak přišla spousta dalších pokusů o knihy, povídky a básně. Ktoré sú tvoje obľúbené knihy, resp. ktorí autori ťa inšpirujú?Mou celoživotní láskou, která mě dostala k fantasy, je Harry Potter. V dospívání jsem se hodně věnovala psaní fanfikcí právě z tohoto světa, bylo to pro mě skvělé literární cvičiště. Miluju taky některé knihy od americké autorky Naomi Novik, konkrétně romány Ve stínu Hvozdu a V zajetí zimy. Z českých autorů mám pak asi největší slabost pro Lucii Ortegu, přijde mi, že máme v mnohém podobné vidění světa, což jsem občas slyšela i od svých recenzentů. Keď človek začne písať, málokedy má rozpracovaný len jeden koncept. Prezradíš, na čom pracuješ?V září jsem dokončila třetí kolo revizí románu Dcera světů, což je mix fantasy a heavy contemporary, přičemž hlavním tématem knihy je mateřství a porody. Román teď prochází betačtením a já si dávám pauzu, poslední měsíce práce na něm byly hodně intenzivní a vyčerpaly mě. Ale i v té pauze si začíná hrát s náměty na další knihy, nejvíc času teď trávím v myšlenkách na Krétě u knihy Odkaz hadí bohyně, což je fantasy propojující dějiny pradávné minojské kultury, moderního Řecka a antickou mytologii. Vyštudovala si históriu. Prečo si si vybrala práve tento odbor?Protože mě bavil už od dětství. Traduje se, že za to mohla babička, která někdy v mých pěti letech prohlásila, že na pohádky už jsem stará a začala mi číst Staré pověsti české od Jiráska. Pak přešla na řeckou mytologii a historické romány. A mě to chytlo a už nepustilo. Čo to vlastne znamená byť v dnešnej dobe historičkou? O každom povolaní je rozšírených mnoho stereotypov a predpokladám, že keď sa povie „história“, väčšina ľudí si buď predstaví študovanie zaprášených rozpadajúcich sa zvitkov v tmavom zatuchnutom archíve, alebo Indianu Jonesa. Čo ale toto povolanie skutočne obnáša?Realita je taková, že jen velmi málo absolventů historie se uplatní přímo v oboru. Znamená to totiž dělat vědeckou práci, což je dosti nejistá existence. Já sama jsem šla na vysokou s tím, že se chci uplatnit právě ve vědě, ovšem musím uznat, že ve svých devatenácti jsem o tom měla velmi naivní představy, které rychle vzaly za své. Ono to totiž krom vysedávání
Strážci osudu: o ťažkostiach záchrany sveta a sudičkovského povolania
Veríte na osud? V knihe Strážci osudu od L. B. Arlinga, juhomoravského rodáka, sa stretneme so sudičkami, ktoré už niekoľkotisíc rokov upravujú životy detí a pomáhajú tak ľudstvu posúvať sa rýchlejšie vpred. Moira a Vladislav sú manželia z dávnych čias s mocnými schopnosťami, ktorí si pred dvetisíc rokmi adoptovali syna z radov smrteľníkov tak, že z neho spravili sudičku. Až časom sa v knihe dozvieme, že mali v úmysle adoptovať si niekoho celkom iného, kto mal napokon obrovský vplyv na dejiny. Drak teda musí stovky rokov žiť s pocitom, že je len sudičkovským omylom, a tak to svojim rodičom dáva rečami celkom vyžrať (niežeby mu Vladislav neoplácal rovnako…). Ich dlhú a pokojnú dovolenku preruší zistenie, že osudom Zeme je podľahnúť v invázii inteligentných chobotníc z ďalekej planéty. Zem bude potrebovať urýchliť svoj technologický vývoj, preto spravia sudičku z mladej vedkyne Moniky, aby mali medzi sebou niekoho, kto vie správne upravovať osudy detí. Aby sa im však zámery vydarili, budú musieť prežiť množstvo osudových slepých uličiek. Po prečítaní knižnej anotácie si väčšinou spravím celkom dobrý obraz toho, čo ma pri čítaní čaká. A pri Strážcoch osudu mi bolo hneď jasné, že v knihe nebude chýbať sarkastický humor: Myslíte si, že historie je jen souhrou za sebou jdoucích náhod? Předpokládáte, že geniální lidé ovlivňující dějiny jsou dílem přírody a statistiky? Omyl! Za všemi důležitými událostmi lidské historie stojí šedé eminence, které trpělivě pozorují, hodnotí a zasahují. Předurčují životy čerstvě narozených dětí, dohlížejí na nás, řídí naše kroky i vývoj. Jsou tu pořád. Stály za vznikem jaderné bomby, zasadily se o vytvoření jahodového müsli a donutily Evropskou unii zakázat příliš výkonné vysavače.Jak vznikly? Proč to dělají? To zatím nikdo neví. Stala se z nich mytická stvoření, vystupující snad jen v prastarých slovanských bájích. Jsou to temní strážci, často považovaní za příbuzné samotného ďábla.Jejich úhlavní nepřítel?Firma Electrolux, prachové filtry ve ventilaci a rasa super inteligentních chobotnic útočící na planetu Zemi.Vesmírné invaze jsou snad ještě horší než helikon. Po dočítaní knihy môžem potvrdiť, že toho humoru tam bolo naozaj dosť a často som sa uškŕňala. Ak by som mala knihu prirovnať k nejakému filmu, tak mi ako prvý napadne Kingsman – hoci humor je v Strážcoch trochu menej politicky korektný (inak aj v knihe nájdeme mnohé zamrznuté scény, počas ktorých sudička s tanečným krokom prechádza medzi atómami a likviduje nič netušiacich nepriateľov; v Kingsmanovi to síce hlavný hrdina nedokáže, ale istú paralelu s filmovými zábermi tu nachádzam). K tomu humoru dodám, že tu nájdete všeličo od zmienky o Hitlerovi a Putinovi až po Ježiša Krista, takže týmto ste boli varovaní. Ak ste trochu citlivejší hlavne v náboženskej či politickej oblasti, nemusí vám kniha sadnúť. Ja som sa pri časti, kde Vladislav a Moira išli rekrutovať „Sandálnika“, celkom nasmiala. Do toho vám bude stále v hlave hrať Dvořák – pri prečítaní knihy zistíte, aký je jeho význam pri záchranie ľudskej civilizácie. Autorovi sa podarilo pospájať mnoho krásnych detailov popri akciou (a mŕtvolami) nabitom deji. Strážci osudu pracujú okrem osudu aj s témou alternatívnych realít. Našťastie majú na svojej strane niekoho, kto tie alternatívy vie slušne čítať, a tak sa môžu po malých krôčikoch posúvať k záchrane ľudskej civilizácie. Tesne pred záverom príbehu sa dozvieme trochu viac o tom, ako predvídanie budúcnosti funguje, čím sa na chvíľu mierne spomalil dej. Takéto metafyzické témy nie sú jednoduché na vysvetlenie ani za predpokladu, že môžete o tom s niekým debatovať celú noc a k tomu celý nasledujúci mesiac. V knihách, samozrejme, toľko priestoru nie je. Autor to napriek tomu zvládol celkom slušne, hoci mi mozog pracoval naplno. Niekoho táto pasáž nemusí baviť; podľa mňa však mala svoj zmysel. Veľmi ma bavila aj časť odohrávajúca sa v budúcnosti – to bolo vážne napínavé a po istých odhaleniach získala ešte väčšie kúzlo. Čo sa postáv týka, nečakajte nesmierne hlboké sondy do ľudskej duše. Pri tejto knihe ide hlavne o akciu a zábavu. Postavy sú ako vystrihnuté z manuálu na stereotypy, no spolu im to slušne funguje a v kombinácii s drsným humorom som si ich celkom obľúbila, hlavne Vladislava. Jeho utváranie osudov z pozície sudičky nemalo chybu. Ak ste čítali Zpověď stárnoucí trosky, která má psa, tak možno aj vám napadne, že by si sudičky zo Zpovědi s partiou zo Strážcov celkom dobre sadli. Bojové scény boli super a myslím, že sa po dočítaní knihy budem na svoj vysávač a víriace chumáče prachu pozerať inak. Kniha Strážci osudu ponúka pestrú zmes žánrov. Začína ako urban fantasy odohrávajúce sa v súčasnosti, nájdete tu silnú satiru aj metafyzickú úroveň a k tomu veľmi dobre napísanú dystopickú sci-fi časť. Pokiaľ ide o bojové scény, mne osobne vyzneli ako pocta kultovým akčným filmom (ale ktovie, možno sa autor chcel pri písaní len dobre baviť); do toho tu nájdete umne zamiešaný rodinný sitkom, len bez toho otravného umelého smiechu v pozadí. Knihu som zvládla na tri posedenia a bolo to veselé odreagovanie sa po dlhom dni. Ak by som ju mala odporučiť konkrétnej skupine, tak rozhodne fanúšikom kultoviek a bizarných sci-fi a fantasy filmov na Prima Cool. A potom každému, kto sa neberie vážne. Strážci osudu sú šialená jazda za záchranou ľudstva, kde sa môže pokojne stať, že hrdina ide do prestrelky bez nohavíc a s ružovou puškou. V boji o osud Zeme na tom koniec-koncov nezáleží. Pokiaľ ide o zábavné knihy, Epocha má na ne naozaj dobrý čuch! Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Epocha. Odkaz na stránku vydavateľstva Epocha. Tipy na humorné čítanie:Kladivo na čaroděje – poriadna jazda v magickej PraheZpověď stárnoucí trosky, která má psa: s humorom o rodine a práciPornoland – jen porno dokáže zachránit svět!Cesty hrdinov spájajú humor s hrdinskou fantasyPoďme sa spoločne vydať na cesty hrdinov!
Crota: Winnetou a Old Shatterhand na moderný krvavý spôsob
Americký autor Owl Goingback, pôvodným menom James Russell Heidbrink, je známym autorom hororových príbehov. Od roku 1996 vydal deväť kníh – za dve z nich (Crota, Běsnění Kojota) získal Cenu Brama Stokera za najlepší román. V roku 2020 získal aj Cenu Brama Stokera za celoživotné dielo. Jeho dva vyššie spomínané romány preložilo do češtiny vydavateľstvo Golden Dog. Román Crota nás zavedie do menšieho amerického mestečka v Missouri, kde sa začnú diať desivé veci – niekto brutálnym spôsobom zavraždí a vypitvá troch ľudí a zlikviduje celé stádo kráv. Šerif Skip Harding a jeho ľudia sa pustia do vyšetrovania. Predpokladajú, že im po okolí pobehuje niekto s netypickou vražednou zbraňou, no už pri obhliadke druhého miesta činu sa šerif stretne zoči-voči s vrahom. Nie je to človek, ale hrôzostrašná bytosť vzdialene pripomínajúca mohutného medveďa. Túto bytosť nazývanú Crota poznajú už len indiánske legendy. Aby zastavili Crotovo vyčíňanie, šerif bude musieť spojiť sily s Jayom Little Hawkom, strážcom rezervácie, a starým šamanom Georgeom Strongeagleom. Zároveň bude musieť šerif otvoriť svoju myseľ, pretože Crotu nezastavia obyčajné zbrane. Kniha je rozsahovo menšia – taký ten kabelkový typ, no na svojich vyše dvestopäťdesiatich stranách ponúka riadne nabitý príbeh. Owl Goingback zvládol atmosféru na jednotku; napätie sa dá krájať od prvej po poslednú stranu. Sledujeme pátranie šerifa a jeho tímu, aj nezhody, ktoré medzi nimi vládnu, či už otvorené alebo skryté. Tie budú viesť k niektorým zlým rozhodnutiam, ale vzhľadom na Crotov pôvod je to pochopiteľné. Každý typický predstaviteľ dnešného tzv. civilizovaného sveta by mal problém prijať, že bytosť ako Crota existuje. V knihe nie je málo, ani veľa postáv; je ich tak akurát, navyše dostávajú presne toľko priestoru, aby vtiahli čitateľa do deja a aby si vytoril rebríček tých obľúbených a neobľúbených. Vďaka tomu som pri čítaní mala pocit, že som súčasťou ich komunity. Postavy s dôležitejšou úlohou v deji prechádzajú vývojom a pôsobia naozaj uveriteľne. Musím spomenúť aj záverečnú kapitolu, ktorá bola veľmi pekná a dojímavá hlavne pre mňa ako rodiča. Ušla mi pri tom slza-dve? To si píšte! Významným prvkom knihy sú indiánske legendy a rituály, keďže autor sám sa hlási k jednému z pôvodných amerických kmeňov. Kniha tak dostala pekný rozmer. Páčilo sa mi, ako autor zapracoval niektoré indiánske rituály – hlavne tú jamu, kde sa sedí v obrovskom teple, človek vypotí litre, až mu je ťažko, a medituje sa. Ak by išlo o iný fantastický prvok, asi by som trochu frflala, že šerif otvoril svoje „tretie oko“ trochu prirýchlo a priľahko, lenže o tomto rituálnom potení, ktoré sa, tuším, praktizuje aj v Mexiku či niekde v Latinskej Amerike, som počula od viacerých známych, ktorí ho zažili na vlastnej koži. Všetko to boli veľmi vzdelaní a racionálne zmýšľajúci ľudia, no zhodli sa na tom, že niečo na tomto rituáli je a že pri ňom zažívali zvláštne veci. Preto ako čitateľ bez problémov akceptujem aj tento prvok deja. Oceňujem aj priamu zmienku o Erichovi von Dänikenovi a jeho dávnych astronautoch. Pekný detail. České vydanie Croty má peknú brožovanú obálku, ktorá schválne vyzerá ošúchano a staro. Mala som tak pocit, že v ruke držím knihu, ktorú čítal ešte môj tato – a presne jeho staré „Stopy“ mi príbeh pripomenul. Bolo to ako návrat do raných tínedžerských čias, kedy som hltala Ducha Llana Estacada, Poklad na Striebornom jazere či Petrolejového princa. Skip Harding a Jay Little Hawk sú tak trochu ako Winnetou a Old Shatterhand, prenesení do moderného amerického mesta, kde ich však čaká oveľa krvavejší a nebezpečnejší boj než v ktoromkoľvek románe od Karla Maya. Crota je výborné akčné čítanie, ktoré zabaví na pár hodín, či už ste fanúšikom príbehov inšpirovaných indiánskymi legendami alebo nie. Ideálne aj pre mladých chalanov – vyslovene úchylné scény tu nie sú a s tou trochou krvi a orgánov si dnešní tínedžeri poradia. Ak hľadáte darček pre fanúšika hororov, trilerov a mysterióznych príbehov, skúste darovať Crotu. Knihu na zrecenzovanie poskytlo vydavateľstvo Golden Dog. Tipy na čítanie:I mrtví prahnou po pomstěZažite hrôzu Pod hladinouGhúl: o monštrách v rôznych podobáchHellraiser – Hororová klasika z temných dimenzií