Dokonalá (Perfect)
Celestine je na úteku pred režimom, ktorý uznáva iba dokonalosť podľa pravidiel jedného človeka. Politika ju najprv nezaujíma, túži len po obyčajnom živote, no čoskoro jej začne byť jasné, že ...
Celestine je na úteku pred režimom, ktorý uznáva iba dokonalosť podľa pravidiel jedného človeka. Politika ju najprv nezaujíma, túži len po obyčajnom živote, no čoskoro jej začne byť jasné, že taká možnosť pre ňu a pre Chybných neexistuje. Ak nechce, aby ju všetci zneužívali pre svoje vlastné ciele, bude musieť zabojovať a vziať veci do vlastných rúk. S pribúdajúcimi spojencami jej odhodlanie postaviť sa sudcovi Crevanovi rastie. Podarí sa jej poraziť Spolok a zrušiť jeho absurdný teror?
Druhý diel dilógie nadväzuje tam, kde prvý skončil. Keďže Celestine už má svoj osud vopred určený, autorka sa vyhla príliš rýchlemu úvodu a pokračuje v nastavenom tempe… aspoň niekoľko kapitol. Bohužiaľ, unáhlenosť pri tejto krátkej sérii mohla vystupovať ako podnadpis. V Dokonalej sa týka nielen tempa, ktoré sa rúti z kopca ako šialenec na kolobežke z tatranského štítu, ale aj niektoré vzťahy dostali na papieri riadne zabrať. Tempo rozprávania je nevyvážené, všetko sa deje v priebehu dní až hodín. Tak ako postavy nedostanú vydýchnuť, nemá takú možnosť ani čitateľ. Akcia je dôležitá, ale krehká rovnováha musí byť udržaná, a to sa podľa mňa minimálne v prvej polovici nepodarilo. Z niektorých pasáži dobre že človeka nebolí hlava – napríklad z niekoľkostranového monológu právnika. Uf. A ešte väčšie UF sú Celestinine vzťahy, hlavne ten s Carrickom. Tešila som sa na fajn teen romancu, ale ich pseudo-vzťah prekonal rýchlosť svetla. Najväčšie sklamanie knihy.
Celestine sa veľakrát necháva unášať prúdom a len fňuká, že od nej všetci chcú záznam, ktorý ona nemá. Pritom slečna ach-som-predsa-taká-chytrá! ani raz nezapojí mozog. Strašne dlho sa vôbec nezaoberá najdôležitejšou vecou, ktorá by jej mohla vrátiť život. Proste opakuje „ja o ničom neviem“ (hlavne sama pre seba), a tým to hasne. Neuveriteľne frustrujúce. Po troch štvrtinách knihy som sa vážne obávala, že z nej zostane iba hlupučká puťka, ale naveľa-naveľa sa ku koncu rozhýbe a konečne trochu prekvapí. Ale že to autorke trvalo… A k „chytrosti“ dodám ešte toľko, že jej sestra, ktorú poznali hádam všetci v krajine vďaka neodbytným novinárom z prvého dielu, sa zamestnala a len si zmenila krstné meno, údajne aby ju nikto nespájal so sestrou, na ktorú sa neskutočne podobá. Takže rátajte s tým, že si občas logika dá dovolenku.
Čo sa technickej stránky týka, v slovenskom preklade mi zúfalo chýbali bodkočiarky. V celej dilógii je kopa viet, pri ktorých by som prisahala, že boli v angličtine spojené bodkočiarkou. V preklade ich musela nahradiť čiarka (nie je to prvá kniha; tento fenomén sledujem už roky). Znova ma to núti uvažovať, prečo je v slovenčine bodkočiarka taká obávaná a ignorovaná? Toto znamienko dáva textu trochu iný tón, súvetie získava inú atmosféru. Zo zahraničných kníh som na ňu zvyknutá a začala som ju používať aj ja. Keď sa však pozriem na všetky tie roky slovenčiny, nikdy sme ju na hodinách neriešili. Zdvihnite ruky, ak vás ju v škole učili používať. Len také drobné zamyslenie sa nad interpunkčnými znamienkami…
No ale späť ku knihe. Ak odsunieme nabok všetko to náhlenie sa, občasnú otravnosť hrdinky a trochu logického škrípania, kniha má čitateľovi čo ponúknuť. To, čo fungovalo v prvom diele, zaboduje aj tu – a to je boj s neskutočnou nespravedlnosťou a krutosťou systému, ktorý sa tvári, že je dokonalosť sama, utópia, jednorožce odlietajúce do východu slnka korunovaného dúhou, atď. Vo chvíli, ako Celestine konečne začne sama konať, to naberie tie správne grády, hoci zase je to dosť neskoro v knihe. Záver je síce plný klišé a všetko sa vyrieši priam mávnutím čarovného prútika, ale paradoxne posledná tretina sa číta najlepšie.
A aké teda je moje hodnotenie? Dokonalá – a vlastne celá dilógia – je fajn oddychovka, ktorá mala veľký potenciál a mohla byť super kniha, ak by išla trochu viac do hĺbky a spomalila by aspoň trošičku na niektorých miestach. Dovolím si tipovať, že hodnotenie čitateľov bude závisieť predovšetkým od ich veku. Tínedžerov by kniha mala veľmi baviť. Čím je čitateľ starší a čím pragmatickejšie uvažuje, tým viac si bude všímať nedostatky. Ak sa chystáte obe knihy čítať, radšej sa do toho pustite bez očakávaní – a môžete byť milo prekvapení. Hoci ich nezaradím medzi najlepšie knihy, ktoré som kedy čítala, rozhodne neľutujem čas, ktorý som pri nich strávila.
Recenzia prvého dielu
Tipy na čítanie zo žánra Young Adult:
V znamení ametystu: Prvé stretnutie s prírodným spoločenstvom
Čarodějka od Jezera bohů prepája fantasy a krásu talianskej renesancie
Vianočný bozk: vyhrá tím Grinch, alebo Mariah?
